Veľmi sa mi páčilo, že poslanci nepoberali platy. Prečo by aj mali? Bola to čestná funkcia. Vláda pripravila zákony, poslanci sa zišli z celej republiky a dostali iba diéty a cestovné.
Za mojím komentárom nájdete všetko, z čoho som dnes čerpala. Už som sa k tomu nechcela vracať, ale keď počúvam urážky zo strany strednej a mladej generácie, nedá mi to. Poctivo som si vypísala všetko, čo považujem za dôležité – čo všetko postavili naši starí rodičia a rodičia a čo postavila dnešná stredná generácia. Rozdiel je veľký.
Nie, nemienim písať, že všetko bolo lepšie. Nebolo. Bola to taká socialistická šeď. Stáli sme v radoch na práčky, televízory, toaletný papier, dámske vložky, obkladačky, mäso a, samozrejme, na banány. Paneláky boli všetky sivé a staré domy ošarpané. To bola daň za to, že sme nemali dlhy.
Veľkým plusom vtedajšej doby bolo právo na prácu, ale zároveň aj povinnosť pracovať. Žiadne „idem na úrad práce a živte ma, hlupáci“. Taký úrad neexistoval a kto nepracoval, sedel vo väzení. To bola tá pravá spravodlivosť. Nikto ťa nebude živiť ako príživníka.
Netlačili sa k nám nijakí „chirurgovia z dovozu“ a zubára sme mali všetci. Práve včera som sa pobavila na jednej reklame zo stomatológie: „Príďte k nám, bezbolestne vám urobíme pevné náhradné zuby iba za 185 000 Kč za jednu čeľusť.“ Tak si to, miláčikovia, vynásobte a hneď viete, že nové zuby u nás stoja ako auto. Čo je toto?
A ako bonus pod to napísali: „Vstupná prehliadka zadarmo.“ Blázni. Kto má 400 000 Kč na zuby, nebude riešiť peniaze za vstupnú prehliadku.
A viete, čo bolo skvelé? Nemali sme neziskovky a nemali sme stovky politických strán, združení a hnutí. Živili sme iba dve strany a to sme ešte ako-tak zvládali.
Veľmi sa mi páčilo aj to, že poslanci nepoberali platy. Prečo by aj mali? Bola to čestná funkcia. Vláda pripravila zákony, poslanci sa zišli z celej republiky, odsúhlasili ich a dostali iba diéty a cestovné.
Tak toto by som zaviedla okamžite a bol by pokoj od všetkých tých poslancov a senátorov, pretože dnešná doba je o tom, že ani kura zadarmo nehrabe.
A po čom by sa malo všetkým cnietiť, je školstvo. Svet nám ho závidel. Aj preto sme mali výborných inžinierov, technikov, lekárov aj všetky robotnícke profesie. Jednoducho sme mali ľudí, ktorí niečo vedeli a ovládali.
A dnes? Naposledy som počúvala, že „snehové vločky“ sa boja dokonca aj tankovať. Ako potom chcú zabrániť rozobratiu našej krajiny, keď sú na smrť vystrašení z každej hlúposti?
A čo je dnes lepšie? Určite liečebné metódy, zmizla únavná šeď, máme banány aj mäso. Čo z toho, keď mäso nestojí za nič.
V obchodoch je tovaru, až oči prechádzajú, ale opäť – bože, tá kvalita je mizerná. Keby som mala veľký pozemok, zaobstarala by som si aj kravu, aby som znovu cítila chuť skutočného mlieka. Potom by som si z neho stĺkla maslo a upiekla chlieb z vlastnej múky.
Dnešné mlieko už podľa mňa nie je mlieko, ale akási nechutnosť. Pamätáte si na plnotučné mlieko, pod ktorého viečkom sa usadila vrstva smotany? Alebo na jogurt v skle bez „éčok“?
Keď to zhrniem zo všetkých strán, za socializmu sa u nás podľa mňa žilo zdravšie a srdečnejšie. A aby som nezabudla – herci boli hercami, nie politickými aktivistami. Kto má chuť, dopíšte, na čo som zabudla.
Československo sa po roku 1945 potrebovalo zotaviť z vojny a následne sa pod vedením komunistov stalo výrazne industrializovaným štátom. Pozrime sa na najväčšie technické a infraštruktúrne projekty od roku 1945 do roku 2026.
1. Energetika a jadrový vek
- Jadrové elektrárne: K najvýznamnejším dielam patria JE Jaslovské Bohunice na Slovensku a JE Dukovany v Česku, ktorá sa postupne spúšťala od roku 1985. Ku koncu režimu sa začala stavať aj JE Temelín.
- Tepelné elektrárne: Severné Čechy sa stali energetickým srdcom štátu – vznikli elektrárne Prunéřov, Počerady či Tušimice. Bolo to síce na úkor prírody, no zabezpečovalo to elektrickú energiu pre rozvíjajúci sa priemysel.
2. Voda pod kontrolou: priehrady a kaskády
- Vltavská kaskáda: Dokončenie tohto rozsiahleho systému vodných diel bolo významným počinom. Diela ako Lipno I (1959), Orlík (1961) a Kamýk sa stavali v 50. a 60. rokoch.
- Pitná voda pre mestá: Pre rastúce aglomerácie vznikli vodárenské nádrže ako Šance v Beskydách, Fláje v Krušných horách či mohutná Želivka (Švihov) z roku 1972, ktorá dodnes zásobuje Prahu.
- Prečerpávacie elektrárne: Rozsiahle dielo Dalešice z konca 70. rokov s najvyššou sypanou hrádzou v Česku a na konci režimu začaté Dlouhé Stráně v Jeseníkoch.
3. Dopravná revolúcia: metro, diaľnice a mosty
- Pražské metro: Stavba storočia. Prvý úsek linky C – Kačerov až Sokolovská, dnešná Florenc – bol otvorený v roku 1974. Do roku 1989 sa podarilo vybudovať solídnu sieť všetkých troch liniek A, B a C.
- Diaľnica D1: Myšlienka spojovacej diaľnice bola staršia, no reálne sa začala budovať v roku 1967. V roku 1980 bol sprevádzkovaný súvislý úsek Praha – Brno – Bratislava.
- Nuselský most, predtým Gottwaldov: Otvorený bol v roku 1973. Ide o technický unikát, v ktorého útrobách vedie tunel metra a ktorý spája dve strany údolia. Testovanie statiky pomocou 66 tankov v roku 1970 sa stalo legendou.
- Železnice: Prebehla rozsiahla elektrifikácia hlavných tratí, najmä ťahu Praha – Ostrava – Čierna nad Tisou, a prestavba veľkých železničných uzlov.
4. Ťažký priemysel a „Stavby mládeže“
- NHKG – Nová huť Klementa Gottwalda: V Ostrave-Kunčiciach vyrástol od roku 1951 obrovský hutnícky komplex, ktorý bol spočiatku prezentovaný ako ikonická „Stavba mládeže“.
- Ropovod Družba a plynovody: Vybudovanie tranzitného plynovodu a ropovodu, ktoré priviedli do Československa a ďalej do západnej Európy sovietske suroviny.
5. Urbanizmus a nové mestá
- Panelové sídliská: O ich estetike možno diskutovať, no vyriešili rozsiahlu bytovú krízu. Vznikli celé mestské štvrte pre desaťtisíce ľudí – v Prahe Južné Mesto a Severné Mesto, v Brne Bohunice a Líšeň, v Ostrave Poruba.
- Úplne nové alebo prestavané mestá: Pre ťažbu uhlia bol starý Most doslova zbúraný a na zelenej lúke vzniklo nové mesto. Podobne výrazne narástol aj Havířov.
Kým minulý režim budoval obrovský ťažký priemysel, rozsiahle panelové sídliská a mohutné priehrady, po roku 1989 sa výstavba presunula skôr k obchvatom miest, modernizácii tratí, ekologickým projektom, architektúre a službám.
1989 – 2026: Najväčšie projekty za posledných viac ako 35 rokov
1. Dopravná sieť: diaľnice a tunely
- Diaľničná sieť: V roku 1989 malo Česko necelých 600 km diaľnic. Dnes ich má viac ako 1 400 km. Dobudovala sa D5 smerom na Plzeň a Nemecko, D8 cez České stredohorie, D3 na juh či D11 smerom na Hradec a Trutnov.
- Obchvaty a tunely: Aby mestá nezadusila automobilová doprava, budovali sa veľké mestské obchvaty a tunelové komplexy. Najznámejší je pražský Tunel Blanka otvorený v roku 2015, prípadne brnianske Královopolské tunely.
- Modernizácia železníc: Nevznikali celé nové trate na zelenej lúke, no modernizovali sa tisíce kilometrov hlavných železničných koridorov I. až IV. vrátane nových staníc, estakád a najdlhšieho železničného tunela v Česku – Ejpovického tunela pri Plzni s dĺžkou takmer 4,5 km.
2. Energetika a vodné stavby
- Jadrová elektráreň Temelín: Začala sa stavať ešte za socializmu, po roku 1989 bola stavba zásadne prepracovaná, pribudla západná riadiaca technológia Westinghouse a oba bloky boli spustené v rokoch 2000 až 2002.
- Prečerpávacia elektráreň Dlouhé Stráně: Výstavba sa začala v máji 1978 a dokončená bola až v roku 1996. Dnes patrí medzi technické divy Česka a je významným „akumulátorom“ elektrizačnej sústavy.
- Protipovodňová ochrana: Po ničivých povodniach v rokoch 1997 a 2002 sa investovali desiatky miliárd do hrádzí, poldrov a mobilných zábran po celej republike, vrátane unikátneho systému v Prahe.
3. Letiská, mosty a architektúra
- Letisko Václava Havla v Prahe: Výstavba nového Terminálu 2 a modernizácia celého areálu z neho vytvorili moderný medzinárodný dopravný uzol.
- Nové architektonické ikony: Tancujúci dom v Prahe, Národná technická knižnica v Dejviciach, moderné univerzitné kampusy, napríklad rozsiahly Kampus Masarykovej univerzity v Brne-Bohuniciach, alebo visutá lávka Sky Bridge 721 na Dolnej Morave.
- Mariánsky most v Ústí nad Labem: Jeden z najzaujímavejších moderných zavesených mostov z konca 90. rokov.
4. Obnova a záchrana toho, čo chátralo
Možno nejde o „výstavbu nového z betónu“, ale stále ide o rozsiahle stavebné dielo:
- Obnova pamiatok: Stovky zdevastovaných zámkov, kostolov, námestí a historických centier miest, ktoré počas komunizmu chátrali, boli obnovené.
- Zatepľovanie a revitalizácia sídlisk: Namiesto sivých panelových domov sú dnes mnohé sídliská farebné, zateplené, s novými oknami a výťahmi.
- Ekologizácia uhoľných elektrární: V 90. rokoch boli do starších elektrární doplnené odsírovacie zariadenia, čo výrazne znížilo znečistenie ovzdušia.
Rozdiel spočíva najmä v tom, že kedysi štát budoval veľké „stavby socializmu“ príkazom zhora, zatiaľ čo dnes je výstavba rozdrobená, zložitejšie sa vykupujú pozemky a množstvo projektov sa pre administratívu výrazne predlžuje. Tvrdiť však, že sa nič nepostavilo, by nebolo správne.
To je téma, ktorá dodnes mnohým ľuďom dvíha tlak. Deväťdesiate roky a privatizácia s nimi spojená boli divokou jazdou bez zábradlia. Prechod z plánovaného hospodárstva na trhové nemal nikto odskúšaný, zákony boli deravé ako sito a niektorí jednotlivci to dokázali využiť spôsobom, nad ktorým zostával rozum stáť.
Keď sa pozrieme na to, čo sa stratilo predajom, tunelovaním a neobratným hospodárením, ide o astronomické sumy aj desiatky známych značiek.
1. Stratené sumy a Konsolidačná banka
- Štátny majetok: V privatizácii sa prerozdeľoval majetok v hodnote približne 1 000 miliárd korún vtedajšej hodnoty.
- Zlé úvery: Banky ako IPB, Komerční banka či Česká spořitelna v 90. rokoch poskytovali úvery na nákup podnikov bez dostatočných záruk. Keď firmy skrachovali alebo boli vytunelované, dlhy zostali štátu.
- Česká konsolidačná agentúra: Štát musel vytvoriť akýsi „štátny upratovací podnik“, do ktorého sa presúvali nesplatené dlhy a neúspešné úvery. Sanácia bánk a riešenie tohto dlhového balíka stáli daňových poplatníkov podľa odhadov 400 až 600 miliárd korún.
2. Známe podniky, ktoré padli alebo zmizli
Niektoré tradičné značky neprežili stratu východných trhov, iným zasadili rozhodujúci úder noví vlastníci bez kapitálu alebo poctivých zámerov.
- Poldi Kladno: Jeden z najväčších symbolov. Oceliarskeho giganta sprivatizoval Vladimír Stehlík. Podnik skolaboval, výroba sa zastavila a zostali po ňom dlhy a ruiny.
- ČKD Praha: Gigant vyrábajúci električky, lokomotívy a strojárske zariadenia pre veľkú časť sveta. Po privatizácii sa dostal do vážnych problémov, rozpadol sa a veľká časť historických areálov bola zbúraná alebo zastavaná developermi.
- Letecký priemysel – Aero Vodochody, Let Kunovice: Kedysi pýcha československého priemyslu. Kunovice vyrábajúce legendárny L-410 prešli veľkými krízami, striedali zahraničných vlastníkov a stratili svoje pôvodné dominantné postavenie.
- Tradičný textilný a obuvnícky priemysel: Značky ako OP Prostějov alebo slávny Svit Zlín, pokračovateľ Baťovej tradície, neustáli kombináciu divokých 90. rokov a nástupu lacného textilu z Číny.
- Československá námorná plavba: Československo malo približne 44 námorných lodí. Viktor Kožený a jeho Harvardské fondy flotilu sprivatizovali a postupne rozpredali. České námorné lode tak z flotily definitívne zmizli.
3. Najväčšie „tunelárske“ kauzy
- Harvardské fondy – Viktor Kožený: Sľuboval „istotu desaťnásobku“. Ľudia mu zverili kupónové knižky, z fondov sa následne stratili desiatky miliárd a Kožený skončil na Bahamách. Slovo tunelovanie sa vďaka tejto ére stalo symbolom vyvádzania majetku z podnikov.
- Investiční a poštovní banka – IPB: Krach jednej z najväčších bánk v Česku v roku 2000 po riskantnom poskytovaní úverov a zmenkových operáciách. Štát ju urýchlene previedol pod ČSOB a náklady opäť niesli daňoví poplatníci.
- Ľahké vykurovacie oleje – LTO: Rozsiahly daňový podvod zo začiatku 90. rokov. Motorová nafta sa deklarovala ako vykurovací olej bez spotrebnej dane. Štát podľa odhadov prišiel o 50 až 100 miliárd korún a kauzu sprevádzala séria brutálnych vrážd.
- Mostecká uhelná společnost – MUS: Manažéri získali kontrolu nad baňami pomocou peňazí pochádzajúcich zo samotnej firmy. Kauzou sa dlhé roky zaoberali aj švajčiarske súdy.
Predané do zahraničných rúk
Potom je tu rozsiahla skupina majetku, ktorý nebol zničený ani rozkradnutý, ale predaný zahraničným investorom. Nešlo o krádež, ale o legitímny predaj, hoci o výhodnosti cien sa diskutuje dodnes.
- Banky: Veľké banky ako Česká spořitelna, Komerční banka a ČSOB dnes vlastnia zahraničné finančné skupiny.
- Pivovary a plynárenstvo: Plzeňský Prazdroj či distribučné siete plynu a elektriny sa dostali do rúk nadnárodných koncernov.
- Vodárenské spoločnosti: Prevádzku vodárenskej infraštruktúry v mnohých regiónoch získali na dlhé obdobia zahraničné firmy, napríklad Veolia, čo podľa kritikov prispievalo k rastu cien vodného a stočného.
- Svetlé výnimky: Nie všetko dopadlo zle. Priamy predaj Škody Auto nemeckému Volkswagenu v roku 1991 sa dodnes často uvádza ako jeden z najúspešnejších privatizačných krokov, ktorý podnik zachránil a vytvoril z neho významného svetového výrobcu.
Ak to teda zhrnieme: časť majetku sa predala poctivo, časť pod cenu, časť podnikov zanikla pre neschopnosť nových „kapitánov priemyslu“ a časť majetku bola bezohľadne rozkradnutá.
Ak sa na to pozrieme bez emócií, bez ružových, ale aj bez úplne čiernych okuliarov, obraz vyzerá približne takto:
V čom komunisti zjavne bodovali
- Mali jasné investičné ciele a schopnosť ich presadiť: Keď sa režim rozhodol postaviť Vltavskú kaskádu, množstvo bytov, jadrovú elektráreň alebo priehradu, vybralo sa miesto, zabrali sa pozemky a stavalo sa. Neexistovali desaťročia odvolaní, vykupovania pozemkov od stoviek vlastníkov ani komplikované povoľovacie konania.
- Nezadlžovali štát voči zahraničiu: Komunistické Československo malo v porovnaní so súčasnosťou nízky zahraničný dlh. Štát žil najmä z toho, čo sám vyrábal a ťažil, a nechcel byť závislý od západných bánk.
- Predvídateľnosť a istoty: Ceny chleba, mlieka alebo elektriny určoval štát a roky zostávali na rovnakej úrovni, hoci za cenu rozsiahlych dotácií.
Kde bol veľký problém a prečo systém napokon skolaboval
- Hospodárenie na vnútorný dlh: To, že štát nemal veľké dlhy voči zahraničným bankám, neznamená, že majetok nezanedbával. Desaťročia sa nedostatočne investovalo do údržby. Bytový fond chátral, historické mestá sa rozpadávali a infraštruktúra sa nestíhala obnovovať. Dlh sa neskrýval v bankových číslach, ale v ošarpaných fasádach, znečistenom ovzduší a zastaraných továrňach.
- Neefektívnosť a plytvanie: Plánované hospodárstvo nedokázalo pružne reagovať. Vyrábali sa veci, po ktorých nebol dopyt, a zároveň chýbal bežný tovar. Ľudia aj podniky plytvali energiou a surovinami, pretože platilo: „z cudzieho krv netečie“.
- Zanedbanie budúcnosti: Svet v 70. a 80. rokoch prudko napredoval v elektronike, počítačoch a automatizácii. Československý ťažký priemysel v mnohých oblastiach technologicky zaostával a na konci 80. rokov už bol v mnohých odvetviach nekonkurencieschopný.
A čo vlády po roku 1989?
Súčasný systém síce priniesol veľký rast bohatstva, otvoril hranice a zmodernizoval krajinu spôsobom, o akom sa predchádzajúcim generáciám často ani nesnívalo, zároveň však nesie vlastné závažné problémy:
- Byrokracia a neschopnosť rýchlo stavať: Zákony a povoľovacie procesy sú také komplikované, že výstavba diaľnice či železnice trvá neprimerane dlho.
- Chuť zadlžovať sa: Štát žije na dlh. Porevolučné vlády naprieč politickým spektrom vytvárali rozpočtové schodky, ktoré sa postupne nahromadili do veľmi vysokých súm.
- Predaj „rodinného striebra“: Mnohé kľúčové odvetvia a infraštruktúrne siete boli v 90. rokoch predané súkromným alebo zahraničným vlastníkom, pričom časť vytvorených ziskov dnes odchádza do zahraničia namiesto toho, aby zostávala v krajine.
Verdikt?
Možno povedať, že komunistický režim bol schopný budovať rozsiahlu ťažkú infraštruktúru, no za cenu výrazných hospodárskych a ekologických problémov a postupného technologického zaostávania.
Porevolučné vlády priniesli rast životnej úrovne, slobodu a modernizáciu, zároveň však predviedli obrovské plytvanie počas privatizácie, slabú schopnosť efektívne riadiť štátne investície a dlhodobé zadlžovanie budúcich generácií.
About the Author
Autorka sice se pokouší přehledně časově věci seřadit ,ale schází jí kolik se utržilo za rozprodej zchátralého bytového fondu, a že za změnu panelových domů neodpovídá stát ale noví vlastnící bytů.Otázkou zůstává, kam šly milioný z prodeje tohoto zastaralého bytového fondu