Site icon Spolok ARCHA o.z.

Nesiahate starým otcom a prastarým otcom ani po členky

Veľmi sa mi páčilo, že poslanci nepoberali platy. Prečo by aj mali? Bola to čestná funkcia. Vláda pripravila zákony, poslanci sa zišli z celej republiky a dostali iba diéty a cestovné.

Za mojím komentárom nájdete všetko, z čoho som dnes čerpala. Už som sa k tomu nechcela vracať, ale keď počúvam urážky zo strany strednej a mladej generácie, nedá mi to. Poctivo som si vypísala všetko, čo považujem za dôležité – čo všetko postavili naši starí rodičia a rodičia a čo postavila dnešná stredná generácia. Rozdiel je veľký.

Nie, nemienim písať, že všetko bolo lepšie. Nebolo. Bola to taká socialistická šeď. Stáli sme v radoch na práčky, televízory, toaletný papier, dámske vložky, obkladačky, mäso a, samozrejme, na banány. Paneláky boli všetky sivé a staré domy ošarpané. To bola daň za to, že sme nemali dlhy.

Veľkým plusom vtedajšej doby bolo právo na prácu, ale zároveň aj povinnosť pracovať. Žiadne „idem na úrad práce a živte ma, hlupáci“. Taký úrad neexistoval a kto nepracoval, sedel vo väzení. To bola tá pravá spravodlivosť. Nikto ťa nebude živiť ako príživníka.

Netlačili sa k nám nijakí „chirurgovia z dovozu“ a zubára sme mali všetci. Práve včera som sa pobavila na jednej reklame zo stomatológie: „Príďte k nám, bezbolestne vám urobíme pevné náhradné zuby iba za 185 000 Kč za jednu čeľusť.“ Tak si to, miláčikovia, vynásobte a hneď viete, že nové zuby u nás stoja ako auto. Čo je toto?

A ako bonus pod to napísali: „Vstupná prehliadka zadarmo.“ Blázni. Kto má 400 000 Kč na zuby, nebude riešiť peniaze za vstupnú prehliadku.

A viete, čo bolo skvelé? Nemali sme neziskovky a nemali sme stovky politických strán, združení a hnutí. Živili sme iba dve strany a to sme ešte ako-tak zvládali.

Veľmi sa mi páčilo aj to, že poslanci nepoberali platy. Prečo by aj mali? Bola to čestná funkcia. Vláda pripravila zákony, poslanci sa zišli z celej republiky, odsúhlasili ich a dostali iba diéty a cestovné.

Tak toto by som zaviedla okamžite a bol by pokoj od všetkých tých poslancov a senátorov, pretože dnešná doba je o tom, že ani kura zadarmo nehrabe.

A po čom by sa malo všetkým cnietiť, je školstvo. Svet nám ho závidel. Aj preto sme mali výborných inžinierov, technikov, lekárov aj všetky robotnícke profesie. Jednoducho sme mali ľudí, ktorí niečo vedeli a ovládali.

A dnes? Naposledy som počúvala, že „snehové vločky“ sa boja dokonca aj tankovať. Ako potom chcú zabrániť rozobratiu našej krajiny, keď sú na smrť vystrašení z každej hlúposti?

A čo je dnes lepšie? Určite liečebné metódy, zmizla únavná šeď, máme banány aj mäso. Čo z toho, keď mäso nestojí za nič.

V obchodoch je tovaru, až oči prechádzajú, ale opäť – bože, tá kvalita je mizerná. Keby som mala veľký pozemok, zaobstarala by som si aj kravu, aby som znovu cítila chuť skutočného mlieka. Potom by som si z neho stĺkla maslo a upiekla chlieb z vlastnej múky.

Dnešné mlieko už podľa mňa nie je mlieko, ale akási nechutnosť. Pamätáte si na plnotučné mlieko, pod ktorého viečkom sa usadila vrstva smotany? Alebo na jogurt v skle bez „éčok“?

Keď to zhrniem zo všetkých strán, za socializmu sa u nás podľa mňa žilo zdravšie a srdečnejšie. A aby som nezabudla – herci boli hercami, nie politickými aktivistami. Kto má chuť, dopíšte, na čo som zabudla.


Československo sa po roku 1945 potrebovalo zotaviť z vojny a následne sa pod vedením komunistov stalo výrazne industrializovaným štátom. Pozrime sa na najväčšie technické a infraštruktúrne projekty od roku 1945 do roku 2026.

1. Energetika a jadrový vek

2. Voda pod kontrolou: priehrady a kaskády

3. Dopravná revolúcia: metro, diaľnice a mosty

4. Ťažký priemysel a „Stavby mládeže“

5. Urbanizmus a nové mestá

Kým minulý režim budoval obrovský ťažký priemysel, rozsiahle panelové sídliská a mohutné priehrady, po roku 1989 sa výstavba presunula skôr k obchvatom miest, modernizácii tratí, ekologickým projektom, architektúre a službám.

1989 – 2026: Najväčšie projekty za posledných viac ako 35 rokov

1. Dopravná sieť: diaľnice a tunely

2. Energetika a vodné stavby

3. Letiská, mosty a architektúra

4. Obnova a záchrana toho, čo chátralo

Možno nejde o „výstavbu nového z betónu“, ale stále ide o rozsiahle stavebné dielo:

Rozdiel spočíva najmä v tom, že kedysi štát budoval veľké „stavby socializmu“ príkazom zhora, zatiaľ čo dnes je výstavba rozdrobená, zložitejšie sa vykupujú pozemky a množstvo projektov sa pre administratívu výrazne predlžuje. Tvrdiť však, že sa nič nepostavilo, by nebolo správne.

To je téma, ktorá dodnes mnohým ľuďom dvíha tlak. Deväťdesiate roky a privatizácia s nimi spojená boli divokou jazdou bez zábradlia. Prechod z plánovaného hospodárstva na trhové nemal nikto odskúšaný, zákony boli deravé ako sito a niektorí jednotlivci to dokázali využiť spôsobom, nad ktorým zostával rozum stáť.

Keď sa pozrieme na to, čo sa stratilo predajom, tunelovaním a neobratným hospodárením, ide o astronomické sumy aj desiatky známych značiek.

1. Stratené sumy a Konsolidačná banka

2. Známe podniky, ktoré padli alebo zmizli

Niektoré tradičné značky neprežili stratu východných trhov, iným zasadili rozhodujúci úder noví vlastníci bez kapitálu alebo poctivých zámerov.

3. Najväčšie „tunelárske“ kauzy

Predané do zahraničných rúk

Potom je tu rozsiahla skupina majetku, ktorý nebol zničený ani rozkradnutý, ale predaný zahraničným investorom. Nešlo o krádež, ale o legitímny predaj, hoci o výhodnosti cien sa diskutuje dodnes.

Ak to teda zhrnieme: časť majetku sa predala poctivo, časť pod cenu, časť podnikov zanikla pre neschopnosť nových „kapitánov priemyslu“ a časť majetku bola bezohľadne rozkradnutá.

Ak sa na to pozrieme bez emócií, bez ružových, ale aj bez úplne čiernych okuliarov, obraz vyzerá približne takto:

V čom komunisti zjavne bodovali

  1. Mali jasné investičné ciele a schopnosť ich presadiť: Keď sa režim rozhodol postaviť Vltavskú kaskádu, množstvo bytov, jadrovú elektráreň alebo priehradu, vybralo sa miesto, zabrali sa pozemky a stavalo sa. Neexistovali desaťročia odvolaní, vykupovania pozemkov od stoviek vlastníkov ani komplikované povoľovacie konania.
  2. Nezadlžovali štát voči zahraničiu: Komunistické Československo malo v porovnaní so súčasnosťou nízky zahraničný dlh. Štát žil najmä z toho, čo sám vyrábal a ťažil, a nechcel byť závislý od západných bánk.
  3. Predvídateľnosť a istoty: Ceny chleba, mlieka alebo elektriny určoval štát a roky zostávali na rovnakej úrovni, hoci za cenu rozsiahlych dotácií.

Kde bol veľký problém a prečo systém napokon skolaboval

  1. Hospodárenie na vnútorný dlh: To, že štát nemal veľké dlhy voči zahraničným bankám, neznamená, že majetok nezanedbával. Desaťročia sa nedostatočne investovalo do údržby. Bytový fond chátral, historické mestá sa rozpadávali a infraštruktúra sa nestíhala obnovovať. Dlh sa neskrýval v bankových číslach, ale v ošarpaných fasádach, znečistenom ovzduší a zastaraných továrňach.
  2. Neefektívnosť a plytvanie: Plánované hospodárstvo nedokázalo pružne reagovať. Vyrábali sa veci, po ktorých nebol dopyt, a zároveň chýbal bežný tovar. Ľudia aj podniky plytvali energiou a surovinami, pretože platilo: „z cudzieho krv netečie“.
  3. Zanedbanie budúcnosti: Svet v 70. a 80. rokoch prudko napredoval v elektronike, počítačoch a automatizácii. Československý ťažký priemysel v mnohých oblastiach technologicky zaostával a na konci 80. rokov už bol v mnohých odvetviach nekonkurencieschopný.

A čo vlády po roku 1989?

Súčasný systém síce priniesol veľký rast bohatstva, otvoril hranice a zmodernizoval krajinu spôsobom, o akom sa predchádzajúcim generáciám často ani nesnívalo, zároveň však nesie vlastné závažné problémy:

Verdikt?

Možno povedať, že komunistický režim bol schopný budovať rozsiahlu ťažkú infraštruktúru, no za cenu výrazných hospodárskych a ekologických problémov a postupného technologického zaostávania.

Porevolučné vlády priniesli rast životnej úrovne, slobodu a modernizáciu, zároveň však predviedli obrovské plytvanie počas privatizácie, slabú schopnosť efektívne riadiť štátne investície a dlhodobé zadlžovanie budúcich generácií.

Milena Doušková

Exit mobile version