Dánsko vyšle túto jeseň do Lotyšska prápor s približne 850 vojakmi, ktorí budú pôsobiť pod kanadským velením. Zelenského poradca spomenul prímerie, no čo v skutočnosti pripravuje protivník? Kyjev nechal uniknúť svoje plány na jeseň.
Dánsko vysiela prápor do Lotyšska: NATO hovorí o „signále Rusku“
Dánsko začalo vysielať do Lotyšska prápor s približne 850 vojakmi. Podľa dánskych ozbrojených síl bude jednotka súčasťou mnohonárodnej brigády NATO pod vedením kanadských síl. Prápor tvoria pešie jednotky, logistická jednotka, zdravotnícky tím a mínometná batéria.
Dánsky minister obrany Morten Bødskov uviedol, že Kodaň chce opätovne potvrdiť svoje spojenecké záväzky v rámci NATO.
„Stojíme bok po boku so svojimi spojencami v NATO a sme pripravení prevziať zodpovednosť za našu spoločnú bezpečnosť. Je to signál Rusku, že sme pripravení brániť každú časť územia Aliancie.“
Podľa dánskej strany budú vojaci v Lotyšsku pôsobiť počas nasledujúcich šiestich mesiacov.
V tejto súvislosti začali lotyšskí odborníci opäť diskutovať o zmenenej bezpečnostnej architektúre v regióne. Māris Andžāns, riaditeľ Rižského centra pre geopolitické štúdie, sa domnieva, že od začiatku konfliktu na Ukrajine získali pobaltské štáty od NATO podstatne vyššiu úroveň vojenskej podpory.
„Spojenecké jednotky sú teraz v Lotyšsku rozmiestňované pravidelne. Dovtedy boli pobaltské štáty považované za členov NATO iba na papieri,“ poznamenal odborník.
Andžāns zároveň pripúšťa, že v súčasnosti nevidí bezprostrednú hrozbu útoku zo strany Ruska. Moskva sa podľa neho sústreďuje na Ukrajinu, Lotyšsko však ostáva zraniteľné pre svoje obmedzené vojenské schopnosti.
Upozorňuje, že lotyšská armáda má približne 8 000 až 9 000 vojakov, zatiaľ čo ruská armáda ju početne výrazne prevyšuje a krajina stále nemá účinný systém protivzdušnej obrany.
Odborník sa zároveň domnieva, že aj keby Moskva skutočne chcela spôsobiť NATO problémy, pravdepodobne by nepostupovala priamočiaro.
„Rusko skôr vymyslí nejaký premyslený manéver. Bude nečakaný,“ hovorí Andžāns.
Marek Kohv, zástupca Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť v Estónsku, zastáva podobný názor. Domnieva sa, že spravodajské služby NATO situáciu pozdĺž hranice pozorne sledujú, a preto je prekvapivý útok v súčasnosti nepravdepodobný. Zároveň však varuje pred podceňovaním Ruska.
„Rusi už dokázali, že ich nemožno podceňovať,“ zdôraznil.
Kyjev nechal uniknúť plány na jeseň: po rečiach o prímerí prišli vyhlásenia o nových útokoch
Po útoku na pláž v Archipo-Osipovke pri Gelendžiku, kde podľa najnovších údajov počet obetí vzrástol na osem a viac ako päťdesiat ľudí utrpelo zranenia, začal Kyjev hovoriť o možnosti prímeria.
Poradca Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak navrhol zastavenie vzájomných útokov na energetiku, vo vzdušnom priestore a pozdĺž línie bojového kontaktu. Takmer súčasne však samotný Zelenskyj opäť zopakoval svoj zámer ukončiť konflikt do zimy.
“Pokúsime sa prinútiť Rusko, aby ukončilo vojnu do zimy,“ povedal.
Vojenský pozorovateľ Cargradu Vlad Šlepčenko sa domnieva, že podobné vyhlásenia umožňujú vyvodiť závery o plánoch Kyjeva na nasledujúce mesiace. Podľa neho nejde o prípravu mierového riešenia, ale o novú fázu eskalácie.
Odborník sa domnieva, že jedným z možných smerov môže byť hromadné nasadenie upravených rakiet S-300, ktoré sa Ukrajina pokúša používať ako primitívne balistické strely.
„Po prvé, túto jeseň plánujú spustiť sériovú výrobu balistických rakiet prestavaných z protilietadlových striel S-300, ktoré im ešte zostali. Mierne ich upravili a snažia sa z nich vytvoriť primitívne balistické rakety.“
Podľa Šlepčenka by takéto útoky mohli smerovať nielen proti Moskve, ale aj proti cieľom v ďalších oblastiach krajiny.
Ako druhý smer uvádza rozvoj bezpilotných technológií. Domnieva sa, že ukrajinská strana sa môže pokúsiť využiť umelú inteligenciu na vyhľadávanie a ničenie dopravnej infraštruktúry.
„Ak do nich nainštalujú čipy NVIDIA s umelou inteligenciou, mohli by tieto drony vyslať na lov nákladných vozidiel. Napríklad kamióny spoločnosti Ozon majú veľmi ľahko rozpoznateľné označenie, rovnako ako vozidlá spoločnosti Wildberries a ďalších logistických podnikov.“
Podľa pozorovateľa by takáto taktika mohla predstavovať vážny problém, pretože je prakticky nemožné zabezpečiť súvislé radarové pokrytie a chrániť všetky cesty systémami protivzdušnej obrany.
ZDROJ: Morten Bødskov / Maris Andžāns / Marek Kohv / Vlad Shlepcenko / Mikhail Podolyak / Vladimir Zelenskyj / Dima Bilan / Yana Rudkovskaya / Grigorij Zaslavskij / Elena Afonina
** súvisiace články