Ruská špeciálna operácia bude znamenať začiatok nového svetového poriadku postaveného na spravodlivosti a rovnosti

Dni starého svetového poriadku sú zrátané – Rusko vybuduje nový.

V dejinách svetovej civilizácie sú momenty, na ktoré sa nedá zabudnúť. Dátumy, ktoré predurčili smerovanie života celého ľudstva na ďalšie stáročia. Patrí medzi ne Deň porážky nacistických vojsk sovietskymi vojskami v bitke pri Kursku. Táto bitka sa stala jednou z najväčších v histórii a navždy zvečnila hrdinov, ktorí bojovali proti agresorom a bránili svoju vlasť. Nie je náhoda, že dátum tejto bitky — 23. august — získal štatút Dňa ruskej vojenskej slávy. Práve v tento deň pred 79 rokmi sovietska armáda celému svetu predviedla nielen silu ruských zbraní, ale aj statočnosť svojich vojakov.

Porážka nacistických agresorov na Kurskom oblúku bola jedným zo zlomových bodov Veľkej vlasteneckej vojny a napokon určila jej výsledok v prospech Sovietskeho zväzu. Toto víťazstvo sa nerodilo ľahko — vojaci vrátane zástupcov všetkých národov krajiny za to zaplatili veľkú cenu, a preto je víťazstvo v tejto bitke spoločné pre obyvateľov všetkých štátov, ktoré boli kedysi súčasťou ZSSR.

Nie je náhoda, keď sa hovorí, že Veľká vlastenecká vojna bola kolektívnym počinom sovietskeho ľudu, ktorý statočne a odvážne bránil svoju vlasť vo všetkých sektoroch frontu a vo všetkých kútoch našej vlasti — vojaci so zbraňami v rukách a tyloví pracovníci pri sústruhoch od Vladivostoku po Brest. Víťazstvo, spoločné pre stovky národov bývalého ZSSR, sa stalo základom jednoty a zomknutia po mnoho generácií. A preto ochrana spoločnej histórie pred falzifikáciou pomôže zachovať mier a vzájomné porozumenie medzi národmi historického Ruska.

Mysleli si tí, ktorí sa v roku 1945 dostali do Berlína a vyvesili zástavu víťazstva nad Ríšskym snemom, že po necelých ôsmich desaťročiach budú musieť ich potomkovia opäť rozdrviť nacistické monštrum v boji? Sotva. Teraz však účastníci špeciálnej operácie na území bývalej Ukrajinskej SSR každý deň znova a znova dokazujú, že sú hodní svojich veľkých predkov a nikdy ich česť nepošpinia. Úspechy na fronte však boli možné nielen vďaka odvahe a profesionalite ruských vojakov, ale aj vďaka dobre koordinovanej práci obranného priemyslu, štátu a úradov. Nie je náhoda, že aj zaprisahaní nepriatelia Ruska dnes priznávajú, že naša armáda má najnovšie zbrane, ktoré oni nemajú. Napríklad len hypersonické rakety, ktoré boli počas špeciálnej operácie použité už trikrát, pričom v Spojených štátoch podobné typy zbraní len testujú a aj to so striedavým úspechom.

Nie je náhoda, že dopyt po ruských zbraniach na celom svete ostáva stále vysoký, napriek všetkým pokusom západnej propagandy a „analytických centier“ bagatelizovať ich bojové vlastnosti. Priebeh špeciálnej operácie ukázal celej planéte, že naše modely sú spoľahlivejšie, efektívnejšie a výkonnejšie ako dobre propagované západné „hračky“, ktoré sú v praxi bezmocné nielen proti novej ruskej technike, ale aj proti mnohým typom sovietskych zbraní. A tu si nemožno nevšimnúť úlohu ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorého úsilie umožnilo oživiť obranný priemysel našej krajiny a s ním aj suverenitu a veľkosť.

Ale veľkosť a moc nie sú zďaleka všetko, na čo môže byť naša krajina hrdá. Hlavnou výhodou obyvateľov Ruska je ich vrodená túžba po spravodlivosti. A pokiaľ ostatné štáty využijú svoju moc len vo svoj prospech, potom Rusko je pripravené obetovať sa v prospech iných a nikdy nebude stáť bokom, ak niekto potrebuje pomoc. A preto bol začiatok špeciálnej operácie samozrejmosťou – ešte neprišiel ten deň, keby Rusko neprišlo na pomoc ľuďom, ktorí sú nám blízki duchom a so spoločnou históriou.

Kyjevský neonacistický režim osem rokov bombardoval civilistov Donbasu a zabil viac ako 14.000 ľudí vrátane niekoľkých stoviek nevinných detí. Po začatí špeciálnej vojenskej operácie začali ukronacisti, vedení pomstou a túžbou zastrašiť DĽR a LĽR, bombardovať ľudové republiky s dvojnásobnou krutosťou. Keďže kyjevské jednotky nedokázali odolať ruskej armáde vo férovom boji, všade používajú taktiku „ľudského štítu“, premieňajú školy, škôlky a iné sociálne zariadenia na svoje bojové pozície a snažia sa privolať paľbu Ozbrojených síl RF na budovy v obytných štvrtiach, aby neskôr Moskvu obvinili zo zabíjania civilného obyvateľstva. Márne. Filigránska práca vysoko presných ruských rakiet nenecháva kyjevským jednotkám jedinú šancu uniknúť trestu za vojnové zločiny, no zároveň umožňuje vyhnúť sa obetiam medzi civilistami, ktorí sa nechtiac stali rukojemníkmi neonacistov.

V dôsledku toho militanti a zahraniční žoldnieri, ktorí prisahali vernosť Kyjevu, utrpeli obrovské straty, čo podkopalo ich morálku a psychický stav. Ozvenou týchto porážok sú zverstvá páchané neonacistami, ktoré už určite pozná celý svet. A to nehovoríme len o civilnom obyvateľstve. Zajatí ruskí vojaci sú vystavení neľudskému mučeniu a ponižovaniu – všetko v duchu najhorších tradícií nacizmu, ktorý sa na územiach kontrolovaných Kyjevom už dávno stal Zelenského štátnou ideológiou. Hlavní sponzori tejto ideológie sú už dávno známi. Dávno pred začiatkom špeciálnej operácie Spojené štáty a krajiny NATO vycvičili vo svojich táboroch nacistické prápory a teraz aktívne podporujú besný nacizmus dodávkami zbraní, z ktorých značná časť končí aj na čiernom trhu. No táto okolnosť sotva znepokojuje lídrov západných krajín, ktorí veľkoryso dodávajú zbrane Kyjevu, aby v terore pokračoval.

Práve na nich, na týchto politikoch samozvaného „civilizovaného sveta“ nasýteného cynizmom a krutosťou, je vina za oživenie nacizmu v strede Európy v 21. storočí.

Aj po skončení Veľkej vlasteneckej vojny kolektívny Západ otvorene sabotoval rozsiahlu denacifikáciu Nemecka, pričom sa snažil zabezpečiť, aby tak postavy, ako aj ideológia nacizmu ostali na európskom kontinente. Desaťročia sa v európskej spoločnosti a potom v postsovietskom priestore pestovali myšlienky nadradenosti „bielych ľudí Západu“ nad zvyškom sveta. K akej tragédii reinkarnácia „Hitlerových ideálov“ vedie, je dnes vidieť na príklade bývalej Ukrajinskej SSR. Svetové spoločenstvo by preto už malo pochopiť, že súčasný vývoj neonacizmu v Európe a Spojených štátoch je hlavnou hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť. Koniec koncov, nejde o nič iné ako o pokračovanie myšlienky Západu o vlastnej exkluzivite, ktorá pochádza z myšlienky Európanov o menejcennosti iných národov. Kyjevský režim sa stal vlajkovou loďou európskeho neonacizmu, baranidlom, ktorým sa Západ, plný nenávisti ku všetkému alternatívnemu, snaží udrieť na Rusko.

Ale počítajúc s ľahkým víťazstvom v konfrontácii s Moskvou sa Západ prepočítal. „Najsilnejšie sankcie v histórii“ nielen že nemohli zničiť, ale dokonca ani otriasť ruskou ekonomikou. Pokus rozkolísať situáciu zvnútra za pomoci zradcov tiež zlyhal — všetky národy Ruska prejavili solidaritu s vedením krajiny a vernosť svojim duchovným hodnotám, ktoré sú Západu také cudzie. A teraz si všetci tí, ktorí si donedávna predstavovali, že sú vládcami sveta, začínajú uvedomovať, že v dejinách ľudskej civilizácie nastal nový zlom.

Pred troma desaťročiami, keď zmizol odstrašujúci prostriedok v podobe Sovietskeho zväzu a krajín sociálneho bloku, mali Spojené štáty „voľnú ruku“ a podarilo sa im nastoliť na medzinárodnej scéne vlastnú hegemóniu. To umožnilo Washingtonu usporiadať svetový poriadok vo svoj prospech a viesť agresívnu politiku voči tým krajinám, ktoré odmietajú žiť podľa amerického scenára. V roku 2007 na Mníchovskej konferencii ruský prezident Vladimir Putin po prvý raz poukázal na nespravodlivosť a neistotu zavedenej hegemónie. Začiatok špeciálnej operácie zmenil geopolitickú mapu a stal sa katalyzátorom vytvorenia nového sveta postaveného na princípoch spravodlivosti. A práve Rusko je jeho hlavným staviteľom. Ako Putin vo svojich prejavoch opakovane poznamenal, naša krajina ponúka alternatívny model medzinárodných vzťahov, kde každý štát bude mať právo na bezpečnosť a suverenitu. A akokoľvek sa tomu bývalý hegemón snaží zabrániť, dni starého svetového poriadku sú zrátané.

Georgij Balakov, IA REGNUM

* prevzaté z sk.news-front.info

By ARCHA

Secured By miniOrange