FILM o „mrche doby“, ktorá už načisto stratila úctu a rešpekt hegemóna Slovenska. Pre svoj uzavretý „elitársky svet“, ktorý pre svoju povrchnú plytkosť nevie, ani nechce vedieť, čo sa dialo za múrmi „väznice“..
Hrajúc na verejnosti „spoločenskú hru“. Na slepú babu. S rovnako zaslepeným politickým opozitom. S rovnako oslepeným mládežníckym krovím. S rovnakým leitmotívom. Vtedy aj dnes. S cieľom povaliť vládu, zvrátiť výsledky parlamentných volieb..
Len postaršiu mantru o „cole“ na Vazovovej nahradila nová mantra – zákernejšia, tá s dlhohrajúcou platňou o vyvolávaní strachu, šírení klamstiev, dezinformácií a ostane, už aj „inštitucionálny“ prídavok – zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. S cieľom infiltrovať do hláv ľudí, že jeho likvidovaním sa likviduje právny štát na Slovensku.
Nuž čo na to povedať ľuďom trpiacim na recidívnu hluchotu, na šeroslepotu len s čierno-bielym videním okolo seba, na stratu citu a schopnosti rozpoznať, že demokracia, to nie je iba jeden dovolený názor, že sloboda, to nie je svojvôľa, že tolerancia, to nie je iba o uznaní práv menšín, LGBTI komunity zvlášť, že svet má 4 svetové strany..
Je to také ťažké pochopiť, papieroví a kaviarenskí DEMOKRATI..?
1. Začnime preto najprv aktuálnym želaním, adresovaným tejto minorite, odtrhnutej od reálneho sveta (a čoraz častejšie aj z reťaze..) bez pompy, bez žiare reflektorov. A posediačky.
Nech to ešte doznievajúce „slnko (v sieti)“ osvieti hlavy všetkých tých – tam oblečených do čierna, tam plačúcich od dojatia a tam v stoji tlieskajúcich a vzdávajúcim hold tej a tým – spôsobom, ako sa to robilo kedysi na uzavretom straníckom zjazde, alebo pred, či pod prvomájovou tribúnou.
Tam, kde kultúra už nemala miesto, tam, kde sa už neskryto robila politika, tam, kde už nechýbalo ani sypanie popola na hlavu prichádzajúce zdola od „kultúrnych kajúcnikov“, keď sme boli v priamom prenose účastní výčitiek svedomia „súdružky“ Krnáčovej, prezidentky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá sa verejne ospravedlnila prítomnej „miestodržiteľke Ríma“na Slovensku – za všetkých „umelcov“. Vraj zato, že sa jej kultúrna obec počas ťažkých časov nezastala viac. Od prijímajúcej to bralo až dych a vyrážalo slzu z oka od dojatia..
Ponižujúce, trápne, servilné kultúrno-politické predstavenie, zaštítenéodovzdávaním filmových cien roka, ktoré nemohlo nevyvolať asociácie na časy osláv a kultu osobnosti. Zmenila sa iba FARBA oblečenia a slávnostných rekvizít dojatej a dojatých zhromaždených prítomných a SVETOVÁ STRANA k vzhliadaniu sa k novému „priateľovi na večné časy“. Až sa súdnemu človeku dvíhal žalúdok. A tým viac si pamätajúcim, aj tlak..
2. A čo bolo na tomto kultúrno-politickom zjazde obzvlášť poburujúce – to bolo posolstvo, adresované „tribúnom večera“, režisérom Petrom Bebjakom – veriacim aj neveriacim – o tom ako „vládna garnitúra šíri nenávisť, strach, dezinformácie, klamstvo, a aké spôsoby na to využíva. Aj s nechýbajúcim patetickým zvolaním : „pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ .
A toto už nemožno prejsť mávnutím ruky, ani ironickým úsmevom. Preto sa hodená rukavica prijíma. PRETO je na tento účel treba otvoriť dvercia tejto fajte pyšných, nažehlených a nakvasených bytostí, pohŕdajúcich názormi „menejcenných voličov“ a stavajúcich sa nad vôľu väčšiny – aby spoznali PRAVDU, teda skutky, fakty a svedectvá, ktoré sa stali.
Aby ich spoznala táto ťažoba dnešnej prítomnosti, odtrhnutá od reálií, v tvare, v akom sa udiali za javiskom, na ktorom hrajú sami seba.
Aby videla táto nakysnutá „kultúrna úderka“ , ako vyzerá zblízka morálka a profesijná etika v ich vyfabulovanom falošnom svete, tá, ktorá sa nepodáva na námestiach ani na kultúrno-politických predstaveniach.
Nech si vypočujte, čo nechce počuť naživo. Z vôle (demokratickej) väčšiny. Z vôle tej, z ktorej žije, v priestore, ktorý je im zrazu taký cudzí a taký priúzky. A tak málo mondénny..
Nuž nech si vypočujú tí, čo sa pasujú za elitu národa, za spoločenský predvoj – akí sú reálne „chudobní“ (a nielen poznaním), akí sú v skutočnosti nízki a nečistí, keď nie sú schopní prijať veci z tej povestnej druhej strany brehu. Keď HOAX sa stal v ich rukách iba žolíkom na spochybnenie SKUTKOV, FAKTOV a SVEDECTIEV snímajúcich gloriolu slušnosti, čestnosti, morálnosti, demokracie a slobody tých, ktorí prilievajú sami na oheň tie samé polená (nenávisti, ..), ktoré vyčítajú vládnym stranám.
Aby títo „kultúrni referenti“ spoznali, ako sú trápni, falošní. A nepodstatní pre život..
Zatiaľ s príznačným pozdravom na záver, ako vtedy znel z okien Grasalkovičovho paláca
„VAKCÍNA je SLOBODA..“
S HOAXOM, ku ktorému sa dnes nikto z tých verejne volajúcich po zodpovednosti, manipulujúcich, aj trestajúcich „neprispôsobivých“ – NIKTO nehlási.
KDE sa zrazu vytratila – tá zodpovednosť, tá čestnosť, tá morálnosť, tá slušnosť, to klamstvo, teda HODNOTY, o ktorých bola v tom „posolstve“ reč..?
LEBO ZODPOVEDNÝ, SLUŠNÝ, človek by sa aspoň ospravedlnil za toto nehorázne KLAMSTVO, ktoré navyše stálo životy ľudí, ktorí ešte mohli žiť. Lebo reč je o tej samej, ktorá s tým (klamlivým) sloganom volala ľudí „na slobodu“..
PS :
Nedá sa zmôcť na žiadne slová, ktoré by vedeli vyjadriť to, čo musí cítiť v duši každý „svojprávny“, mravný a obyčajne, ľudsky cítiaci človek, ktorí vie rozlíšiť čierne od bieleho. Najprv vzdor, neskôr bôľ, a strašne veľa nezodpovedaných otázok. Počnúc prvou. Tou najtriaviálnejšou, od ktorej sa odvíjajú ostatné :
Môže ten slušne oblečený človek byť pravdivý vo svojom diele, keď v priamom prenose urobí z bieleho čierne..?
Alebo aj inak sa dá spýtať. Tieto bytosti z bubliny ozaj veria tomu, čo hovoria..?
Lebo ak áno – potom dôvod mať strach a báť sa je na strane bezmocných divákov, prizerajúcich sa posedeniam tohto druhu (vo vnútri a i na verejnom priestore). A nie na strane tej (ideologickej) kultúrnej odnože – odtrhnutej od reality bytia a žitia na Slovensku. Tej odnože, ktorú je už ozaj príznačnejšie označovať ako „ideologickú sekta“. Tej neschopnej si priznať, že biele je biele a čierne je čierne.
A že medzitým existuje vejár farebných odtieňov..
Takže pekne po poriadku.
Pustiť film. Opäť raz, ako zákon a morálka káže nám. Bez cenzora..