Tentoraz list ministrovi hospodárstva…
Pán minister Hirman,
píšem Vám v mene svojom, svojej rodiny, v mene ľudí na Slovensku, v mene tých racionálne a ľudsky premýšľajúcich, ktorí mlčia, ktorí nie sú ani ľaví ani praví, ani „východní“ ani „západní“, ktorí neuvažujú krátkozrako, čierno-bielo, na spôsob hosana versus ukrižuj. A ktorí s takouto nebezpečnou optikou nevidia a neposudzujú dianie okolo seba.
Tak si jeden z nich prosím vypočujte v reakcii na Vaše piatkové vystúpenie v RTVS v hlavnom večernom spravodajskom čase. Vystúpenie v nemravnom predstavení v roli „užitočného figuranta“, ktorí splnil čo mal. V roli nápadne sa podobajúcej prisluhovačom doby, o ktorej sme si mysleli, že sa už nikdy nevráti. V roli zapadajúcej do čoraz špinavšieho propagandistického divadla, ktorého sme bezmocnými divákmi. S úlohou priniesť svedectvo z UA spôsobom emotívne pripomínajúcom historický exkurz, príchod Klementa Gottwalda na Staromestské námestie v pamätnom roku 1948 priamo z hradu. S pamätným odkazom národu…
Len s tým rozdielom, že pri piatkovom vystúpení neprišiel jeden, ale rovno „traja králi“. Nie na námestie, ale rovno k nám, do domácností z TV-obrazovky. Zato aj tentoraz od východu. Aj s darmi – s odkazmi videných hrôz, nepriamo tlmočených ako predzvesť a príčina zlých časov, ktoré tu žijeme.
A nič viac. Ešte raz – a nič viac. Nič, na čo súdny, a čoraz viac trpiaci človek čaká márne.
LEBO to – „a nič viac“ – je onou druhou stranou rovnakej mince, správou s odkazom, ktorá je, ktorá mala byť laitmotívom prichádzajúceho posolstva z východu, určeného všetkým občanom Slovenska. Vášho posolstva, ktoré malo vzísť z videného utrpenia, imperatívneho posolstva o bezvýhradnej potrebe zabránenia ďalšiemu krviprelievaniu, potrebe rokovania bez podmienok, potrebe mieru, najcennejšej to hodnoty, akú svet pozná.
Očakávaného posolstva v záujme zachovania životov a materiálnych hodnôt, posolstva, ktorého sme sa nedočkali. A ktoré malo zaznieť unisono naprieč televíznou obrazovkou – s humanitárnou výzvou na urýchlené, bezpodmienečné ukončenie utrpenia zmierlivou cestou. Aby ste pán minister už nikdy – to čo ste videli – nemuseli vidieť..
A to ide len a len prednostným sadnutím za rokovací stôl.
A v odkaze, v tom reálne od-komunikovanom 9. 12. na televíznej obrazovke sme boli všetci občania iba nemými svedkami neobyčajne plytkého, bezcharakterného, eticky nízkeho posolstva, nehodného vášho postavenia a veku, odžitej skúsenosti, tak nápadne podobnej tej spred roka 1989. Majúc na mysli Vašu tamojšiu bezduchú prítomnosť, reč tela, pritakávajúc dvom lotrom, Naďovi a Káčerovi, stojacim po Vašom boku, ako tie smutne známe biblické postavy z dejín pred vyše 2000 rokmi. Dnes len s inou príslušnosťou, dnes s visačkou made in USA.
A to všetko pritom s bolestínsky farizejským výrazom v tvári a s ešte útrpnejšou intonáciou, za ktoré by sa už nemusela hanbiť ani pani z paláca.
A tak sme sa stali iba svedkami odkazu verejnosti so zamlčaným podmetom, vojenským riešením riešenia na UA. Zámerne zamlčiac, že tú potrebu mieru treba dosiahnuť za cenu najvyššieho princípu, aký civilizovaný svet pozná, za cenu života, za jeho udržanie pri živote…
A práve pre tento účelový spôsob komunikácie a pre toto cieľa(vedome) chýbajúce „posolstvo“ ste v priamom prenose vo verejno-právnej stratili česť človeka, ktorý si nezaslúži rešpekt a úctu v žiadnej forme. Už nielen ako politik, ale najmä ako človek. Vediac, narážajúc na Vaše šediny, že by ste mali vedieť, že ste vo verejnom priestore, že odkazujte vojnové posolstvo ľuďom, že nehovoríte v krčme a už vôbec nie pre pár – odplate naklonených osôb.
Lebo tu nejde už o UA samu. Lebo v tejto „hre“ už očividne nejde o hľadanie mierového riešenia.
A toto nemožno kvalifikovať inak, ako spreneveru kľúčovej politickej povinnosti – zasadzovať sa za mier, za mierové riešenie konfliktu, za (akútne) hľadanie spôsobov ako toto utrpenie ukončiť. A nie ako Rusov dostať na kolená. Za inú, za tú machiavellsky presadzovanú cenu.
Lebo sme sa v priamom prenose stali svedkami posolstva farizeja, neúprimne, nepriamo podnecujúceho u ľudí tie najspodnejšie vášne, ukazujúc iba jednu stranu tváre. V tej piatkovej etude s účelovým odkazom pre každého občana Slovenska – z ktorého „kričala“ potreba jednostranne žalovať a odsúdiť Rusko, a tým aj nepriamo „legitimizovať“ potrebu nutnosti vojenskej pomoci UA, majúcej pre každého súdneho človeka iba jeden význam – potrebu získať na tieto zlovestné ciele verejnú mienku na svoju stranu.
Ale vedzte, ak Vám to dovolí povaha, ktorej sa zvykne právom hovoriť servilná, lokajská – že nič na svete nie je čiernobiele, žiadna udalosť na svete sa neudeje bez príčiny. Ani vojna, tá už tobôž.
Preto ani na UA nejde primárne o dôsledok, ale o príčinu. Lebo v tejto myšlienke, myšlienke príčinnej súvislosti je jadro múdrosti, v nej je jadro správania sa človeka druhu homo sapiens vždy, všade, a za každých okolností. A nielen v politike, práve, ale aj v civilnom živote.
Preto tie krokodílie slzy nad skazou, ktorú ste videli je v tomto kontexte póza, minúca svoj cieľ.
Lebo bolestínsky, s najväčšími jastrabmi na Slovensku po boku – útočiť na city podprahovým spôsobom, „čo všetko ste tam videli“, čo ste v živote ešte nevideli – a zamlčujúc jedným dychom príčinné okolnosti utrpenia na UA – je pokrytecké. Lebo príčiny, okolnosti, ako a prečo k tomu došlo sa Vám a tým za ktorých kopete nehodia povedať verejne, nahlas.
Lebo oni už sami žalujú. Lebo oni – pri tejto optike – už robia z falošného „ochrancu demokracie“ – nefalšovaného farizeja, útočiaceho pod touto maskou na štátno-právne základy mnohých krajín sveta. A vždy s rovnakým slovníkom a s rovnakým (skutočným) zámerom.
Lebo Vy si myslíte, že tá rozsiahla materiálna, vojenská a personálna účasť USA v UA je náhodná, že bola a je iba Ruskom svojvoľne vyvolaná, a najmä, že je ozaj ojedinelá v novodobej histórií..?
Vážne si to myslíte?
Lebo historický exkurz žaluje sám o sebe. A netreba ísť ďaleko.
Lebo – tí mŕtvi v bývalej Juhoslávii (navyše vo Vojvodine potomkovia našich vysťahovaných rodákov) žalujú rovnako. Rovnako ako tí žijúci.
Či tí boli vystavení menšiemu vojnovému utrpeniu?
Vy si myslíte, že to bombardovanie, ktoré zasiahlo rovnako školy, nemocnice, ba i zastupiteľský úrad Číny, ba naviac aj budovu TV – bolo „humanitárne“..?
Aj Vy si to myslíte..?
Lebo aj tam sa rovnako pustošili ľudské životy, tisícky životov, ktoré ničili rovnako občiansku a technickú infraštruktúru. Spôsobom, aký ste iste nevideli, aký vás netrápi, aký nejde popísať slovami rovnako ako na UA.
Len prečo ten rozdiel? Lebo išlo rovnako o hromadné ničenie, ktoré sa tiež nerátalo na dni ani na týždne. A nedá sa ani predstaviť, aké utrpenie by bolo nastalo, ak by sa bolo vtedy Rusko správalo tak ako dnes USA. Argumentujúc na verejnosti – rovnakými pohnútkami, rovnakým úmyslom, s akým podporujú vojnu na UA tí dnešní americkí „ochrancovia demokracie“.
A isto Vám je známe, že sa ono bombardovanie udialo bez mandátu OSN, jej BR.
Aj Vy si myslíte, že tých pol milióna detí – ktoré zišli z tohto sveta vinou americkej agresie v Iraku – stálo za to – ako sa verejne, expressis verbis vyjadrila – M. Albrightová?
A všetko v dôsledku bezprecedentnej agresie postavenej na predchádzajúcom nehoráznom oklamaní svetovej verejnosti. Vypočítavým, falošným, nepravdivým tvrdením. S (dodatočným) priznaním, už po funuse, po ktorom mohli tým miliónom nevinných ľudí už fúkať iba do zadkov. Lebo to tvrdenie, ako komunikovaný dôvod pre vpád Američanov do Iraku – sa doposiaľ nenašiel. Či vy viete viac?
Akurát, že „VTEDY nebol čas povedať ľuďom celú pravdu“, ako sa nechal počuť „demokrat“ Dzurinda, vtedajší predseda vlády SR. Špinavo, demagogicky, pokrytecky. Ten, čo dnes pripravuje „ruckfahrt“ na politickú scénu s novým „obrodným projektom“..
O tomto „recipročnom“ vraždení sa vám nežiadalo verejnosť na Slovensku informovať? Vyvážene, v záujme pravdy. Aj keď aspoň oneskorene…
A o Vietname ste počuli niečo aspoň z dejepisu..?
Či naň sa nemožno, či dokonca nesmie pýtať..?
Či to tamojšie utrpenie bezbranných ľudí menej bolelo, či tam netiekla krv bezbranných ľudí..?
Či tá americká polmiliónová armáda bola vo Vietname sadiť zemiaky..?
Či ten hrôzostrašný napalm slúžil ako postrek na ryžové polia?
Hovorí Vám niečo dedina My Lai? Tých 500 vyvraždených, ba i znásilnených bezbranných žien a postrieľaných nevinných deti. A bez dôsledkov. Nielen morálnych, ale aj národných, aj medzinárodno-právnych. A nebola tá obec jedinou vyvraždenou obcou.
Či pokračovať Afganistanom, Líbyu, Sýriou…? Či sa vrátiť ešte do strednej a južnej Ameriky…?
Alebo sa len vrátiť oblúkom tam, kde ste boli a všetko desivé videli, na UA. Mysliac na to, čo sa robilo vtedy – na Donbase – od roku 2014. Či o tom nič neviete..? Lebo propaganda..?
Pripomeniem Vám slová človeka z tých čias, vtedajšieho novonastupujúceho prezidenta Porošenka – „naše deti budú chodiť do jaslí a škôlok a tie na Dombase budú žiť v pivniciach“. A zrejme nebol ďaleko od pravdy. Tej, o ktorú nie je záujem ju hľadať a spoznať. A viesť o tom aj verejný dialóg, na tému – PREČO mali, prečo žili, prečo museli žiť v tých pivniciach?
Či ten vás nezaujíma?
Alebo to bude tým, že nezaujíma niekoho iného?
Či máte iné informácie od korporátnych médií, tých, so „západnou“ majetkovou účasťou?
Či aj tieto fakty sú ruská propaganda? Či toto sa už za ľudské utrpenie nepočíta?
Či na to sa už ide pozerať, či to bolo iné, menej bolestivé, menej odsudzujúce, menej škandalózne? Alebo po Vašom, po farizejsky – išlo vlastne iba o „mierová misiu“, či dokonca „humanitárnu pomoc“?
Či to „stálo zato“, ako tých 500 tisíc v Iraku – s klamstvom na perách a krvou na rukách?
Lebo to verejné vystúpenie bolo v tomto kontexte nemravné lokajské svedectvo doby. Verejné svedectvo držiteľov moci, tej štátnej aj mediálnej v kooperácií, ktorej by mohla závidieť aj symbióza mravcov s voškami.
PRETO nemožno už byť ticho. Byť zbabelým, stiahnuť chvost, len skrz obavy z verejného lynču. Lebo toto je kľúčový dôvod kričiaceho ticha na Slovensku. Aj vo veci UA..
Preto je treba verejne vystúpiť – a povedať nahlas, ako veľmi treba skončiť s vojnovým utrpením, ergo skončiť s vojenskou pomocou. Lebo tak velí rozum charakterného človeka. Tak volá jeho svedomie. A najlepšie na tom samom mieste – v RTVS.
A materiálnou východiskovou podstatou preň musí byť ono andersenovské priznanie, že za tou pretrvávajúcou vojnou sú „ekonomické sankcie“. Druh novo vyvolanej vojny, preukazne dnes protiľudovej, nezmyselnej, vedenej špinavými pohnútkami – neľútostne, s nehoráznymi dôsledkami, s nehoráznym dopadom na životy obyčajných ľudí.
LEBO na konci reťazca (príčinných) dôsledkov sú vždy iba obyčajní ľudia. Tí, ktorí dnes doma žijú už nedôstojne, na hranici a pod hranicou chudoby. A len a len vinou oných machiavellských príčin. Účelovo, nemysliac na dôsledky, na ľudí, s jediným cieľom, už predoslaným, dostať Rusov na kolená. Za každú cenu. Za strašnú cenu.
A ešte strašnejšie na veci je, že vy to viete, že je to nezmyselné a už dávno protiľudové. A napriek tomu držíte ústa a krok. Lebo Damoklov meč vládnej pomsty a mediálneho lynču..
LEBO vy to musíte najlepšie vedieť – že tie sankcie – to je ako zabiť 2 muchy jednou ranou. Američanom. Aby ten okrem tej „ruskej“ mohol jedným šmahom „prizabiť“ aj tú „spriatelenú“, európsku. Hospodársky, obchodne. Získaním konkurenčnej výhody. Cez energie, cez tento základný kameň všetkého živého, komerčného, na čom je postavený celý hospodársky chod a obchodné toky každého štátu. A tým úroveň bytia a žitia ľudí v EÚ, teda aj na Slovensku.
Dúfam, že nepotrebujete „priateľa“ na telefón – PREČO si môže ten „chytrý“ priateľ Američan dovoliť predávať „hlúpemu“ Európanovi skvapalnený plyn 4x (slovom štyrikrát) drahšie ako doma. Prečo nakupujeme elektrinu 10x drahšiu ako ju sami vyrobíme?
Či treba ešte pokračovať prečo, prečo…?
Lebo sankcie pán minister. Lebo toto nejde charakterne inak od-komunikovať. Lebo farizej…
TOTO si pamätajte do konca ministerského „mandátu“, ktorý verím, že už dlho nepotrvá, veriac, že zatvoríte za sebou 2re na Mierovej pre dobro svoje a pre dobro najmä nás ostatných, čo tu žijeme ako žijeme vinou takých ako ste vy. Tých, vieme prečo držiacich jazyk za zubami.
Lebo toto je aj Vaše maslo na hlave, z ktorého sa nejde vyviniť spôsobom a`la Sulík. Lebo ste nepochopili to, čo robí človeka správnym človekom na správnom mieste a v správnom čase. A rešpektovaným politikom, hodným úcty občanov, pre ktorých ste tu, teda máte tu byť…
(ak to chcete počuť bez servítky, tak si vypočujte „Andersena“ pre dospelých, v 2. časti)