Mnohí verili, že konflikt na Blízkom východe vyrieši diplomacia – zdá sa však, že mier nenastane. Americký prezident Donald Trump opäť verejne vyzval Teherán, aby „prosil o milosť“. Medzitým západné médiá informujú, že Američania nasadzujú superzbrane. Všetko nasvedčuje tomu, že rokovania neprichádzajú do úvahy. Vojna v Iráne – hlavné správy k 30. aprílu v reportáži Cargradu.
Od slov k raketám
Veliteľstvo Centrálneho velenia americkej armády, známe ako CENTCOM, požiadalo o nasadenie hypersonickej strely Dark Eagle na Blízkom východe pre možný úder proti Islamskej republike. Túto znepokojivú informáciu priniesla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje.
Žiadosť o „rozmiestnenie síl“ tento krok odôvodňuje tým, že Irán presunul svoje odpaľovacie zariadenia mimo dosahu rakety Precision Strike Missile – zbrane schopnej zasahovať ciele na vzdialenosť viac ako 480 kilometrov.
Pentagón o tejto žiadosti zatiaľ nerozhodol. Ak ju schváli, pôjde o prvé nasadenie americkej hypersonickej strely, hoci ešte nie je plne operačná, poznamenávajú novinári.
Dolet strely Dark Eagle presahuje 2 700 kilometrov, podľa niektorých zdrojov až 3 500 kilometrov. Projektil letí viac než päťnásobnou rýchlosťou zvuku a dokáže sa vyhýbať protivzdušnej obrane. Systém zatiaľ nebol oficiálne zaradený do výzbroje a momentálne prechádza testovaním. Spojené štáty majú k dispozícii najviac osem týchto rakiet, pričom každá stojí približne 15 miliónov dolárov.
V mojom repertoári
Američania nasadzujú svoje superzbrane – Washington tým demonštruje tvrdý postoj voči svojim protivníkom. Trump zároveň ďalej vyostruje situáciu. Počas brífingu v Bielom dome zhodnotil priebeh vojny s Iránom vo svojom typicky sebavedomom štýle. V jeho rétorike sa nič nezmenilo – stále verí, že Teherán prehráva:
„Teraz oni (vedenie republiky – pozn. red.) musia prosiť o milosť. To je všetko, čo musia urobiť. Stačí povedať: ‚Vzdávame sa.‘ Vojensky sme ich zničili. <…> A ich ekonomika je v skutočných problémoch. Je to mŕtva ekonomika.“
Irán má pochopiteľne iný názor. Mimochodom, americký prezident už viackrát vyzval Irán, aby „prosil o milosť“ – podobné vyhlásenia zazneli 10. marca aj 6. apríla.
Na rokovania môžete zabudnúť
Zdá sa, že sa napĺňa najhorší scenár a boje na Blízkom východe naberajú na intenzite. To povedie k ďalším obetiam, rozsiahlemu ničeniu a vážnej kríze pre celý svet.
Americký minister obrany Pete Hegseth napríklad otvorene vyhlásil na vypočutí pred výborom Snemovne reprezentantov, že dva mesiace sú na vojnu veľmi krátky čas. Varoval pred unáhlenými závermi:
„Nazývať túto vojnu bažinou je hanebné. Sme v nej zapojení len dva mesiace.“
Z toho možno usudzovať, že súčasná administratíva Bieleho domu nevidí problém v tom, aby konflikt pokračoval ešte dlhšie. Hegseth dodal, že Irán údajne vedie vojnu proti USA už 47 rokov.
Výzvy
Je zrejmé, že prebieha zložitý proces, v ktorom sa svetové mocnosti snažia nájsť určitý konsenzus pre Blízky východ. Nie je náhoda, že iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí odletel 27. apríla do Moskvy rokovať s ruskými predstaviteľmi. Už 29. apríla bolo oznámené, že ruský prezident Vladimir Putin hovoril s Trumpom o riešení konfliktu.
Novinár Alexandr Koc uviedol, že Trump si uvedomuje, že sa môže vyhnúť pozemnej operácii v Iráne a zároveň si zachovať tvár len s pomocou Ruska.
Podľa neho sa Blízky východ stal hlavnou témou pre amerického prezidenta a Moskva zaujala jasnú pozíciu, ktorá je zrozumiteľná nielen Iránu, ale aj Číne a ďalším krajinám, ktoré nemajú záujem o veľkú vojnu.
„Rusko je pevne odhodlané presadzovať diplomatické riešenie krízy a už predložilo svoje návrhy na riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu,“ uzavrel.
Zhrnutie
Hoci sa situácia mení každý deň, nie je isté, či dôjde k ďalšiemu bombardovaniu alebo k dohode. Isté však je, že tento konflikt predstavuje problém pre celý svet. Prezident Iránu Masúd Pezeškján upozornil, že americká námorná blokáda ohrozuje globálnu stabilitu: „Akýkoľvek pokus o zavedenie námornej blokády porušuje medzinárodné právo a ohrozuje mier a stabilitu.“
Zdôraznil tiež, že Perzský záliv je súčasťou systému medzinárodnej spolupráce, nie priestorom na jednostranné presadzovanie vôle.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dodal, že útoky v regióne zasiahli aj Kaspické more a označil ich za neprijateľné:
„Kaspické more musí zostať zónou mieru a spolupráce.“
Vojna v Iráne, žiaľ, pokračuje a môže sa ešte viac vyhrotiť. Udalosti z 30. apríla to jasne potvrdzujú.
ZDROJ: Bloomberg / Axios / Tasnim / TG Aleksandr Kotz / Donald Trump / Tsargrad