Používa synov a dcéry Ameriky na devastáciu sveta. Niekedy zdanlivo nevýznamný príbeh vypovedá o skutočnom dianí viac než akokoľvek precízna analýza širšej reality.
Keď Julius Caesar prekročil Rubikon so svojou armádou, veľkým príbehom v pozadí bola blížiaca sa občianska vojna Rímskej republiky, ktorá postavila Caesara proti senátu a Pompeiovi Veľkému. Samotný Rubikon bol však mimoriadne výrečný – naznačoval totiž, že Caesar je odhodlaný vzdorovať politickej kontrole senátu v mene vlastných ambícií. Caesar si plne uvedomoval váhu tohto okamihu, keď vyslovil slávne „Alea iacta est!“ – „Kocky sú hodené!“ – a na jeho rozhodnutí už nebolo cesty späť. To nakoniec viedlo k porážke Pompeia a k Caesarovmu vymenovaniu za doživotného diktátora, až kým nebol zavraždený Brutom a Cassiom na Idy marcové roku 44 pred n. l.
Podobne existuje mnoho zdanlivo menej významných krokov vo Washingtone Donalda Trumpa, ktoré – posudzované ako celok – predznamenávajú katastrofu pre našu republiku, rovnako ako sa Caesar usiloval o pretvorenie hraníc a spôsobu vlády v Ríme, čo napokon vyústilo do vzniku Rímskej ríše. Trumpove „Rubikony“ možno vidieť v jeho vyhláseniach, že môže „robiť, čo chce“ bez následkov a v jeho pohŕdaní medzinárodným aj všeobecne uznávaným právom – namiesto toho sa spolieha na vlastné inštinkty a „pocity“ pri rozhodovaní. Toto pohŕdanie pravidlami zahŕňa aj ochotu ignorovať Ústavu Spojených štátov v otázkach občianskych práv, medzinárodných vzťahov aj vedenia vojen.
Pri snahe odhadnúť, kam až by mohol Trump zájsť, bývajú najodhalujúcejšie práve drobné udalosti a neuvážené priznania jeho a jeho spolupracovníkov. Medzi známe „trumpizmy“ patria najmä tie týkajúce sa armády a vojen, ku ktorým má zjavne sklon – vrátane vojenského rozpočtu vo výške 1,5 bilióna dolárov, najvyššieho od druhej svetovej vojny.
Ironiou je, že Trump sa vyhol vojenskej službe počas vojny vo Vietname. Jeho otec Fred zaplatil lekárovi za sfalšovanie diagnózy „kostných výrastkov“, ktorá mu zabezpečila vyradenie z odvodu. Neskôr bolo uvedené, že tento zdravotný problém pravdepodobne nikdy nemal.
Trump, ktorý mal údajne označiť padlých vojakov za „porazených“ a „hlupákov“, získal počas 60. rokov celkovo päť odkladov odvodu – štyri kvôli štúdiu a jeden práve z dôvodu zdravotného stavu. Jeho bývalý právnik Michael Cohen pred Kongresom uviedol, že Trump zámerne zneužil túto diagnózu, aby sa vyhol službe.
Pri bližšom pohľade zistíme, že ani jedna zo štyroch generácií Trumpovej rodiny nevykonávala vojenskú službu. Samotné vyhýbanie sa službe by nebolo problémom, keby prezident zároveň neprejavoval ochotu posielať mladých Američanov bojovať do krajín, ktoré často ani nepoznajú. Na otázku o stratách vojakov odpovedal slovami: „Ďalší zomrú… tak to jednoducho je.“
Trumpove nedávne kroky zahŕňajú aj dva „vojnové príbehy“. Prvým je odvolanie ministra námorníctva Johna Phelana, údajne preto, že nepostupoval dostatočne rýchlo pri vývoji nových bojových lodí. Trump predstavil víziu lodí, ktoré majú byť najväčšie a najsilnejšie v histórii, pričom ich nazýva „zlatou flotilou“.
Tieto lode sú však podľa kritikov zbytočné a extrémne drahé – prvá by mala stáť približne 17 miliárd dolárov. Moderné vojny totiž ukazujú, že veľké lode sú zraniteľné voči moderným zbraniam. Navyše americké lodenice nemajú dostatočné kapacity ani pracovnú silu na ich výrobu.
Ďalšou oblasťou je zahraničná politika. Napriek predvolebným sľubom ukončiť vojny Trump podľa textu podporuje konflikty – vrátane vojny na Ukrajine a operácií Izraela na Blízkom východe. Konflikty sa podľa autora rozširujú aj do ďalších regiónov sveta.
Text tvrdí, že Trump je ochotný rozširovať konflikty a dokonca naznačuje ambície rozširovania územia USA. Zároveň poukazuje na jeho kontroverzné vyjadrenia a rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky.
V závere autor ironicky poznamenáva, že Trump by sa mohol sám nominovať na najvyššie vojenské vyznamenanie – Kongresovú medailu cti. Tá sa pritom udeľuje za výnimočnú odvahu v boji.
Trump údajne uvažoval, že by si ju zaslúžil za návštevu vojakov v Iraku, pričom sám priznal, že uvažoval, či si ju nemôže udeliť sám.
Text uzatvára tvrdením, že Trump ako „bojovník za mier“ je podľa autora skôr medzinárodnou hanbou a že ostáva otázkou, kedy americké inštitúcie zareagujú na vzniknutú situáciu.
ZDROJ: Philip Giraldi, The Unz Review