V tieto dni si pripomíname medzníkové udalosti v histórií ľudstva, týkajúce sa každého z nás. Bytostne, vedomo či nevedomo spôsobom, ktorý možno čítať v (symbolickom) odkaze dní vrcholiaceho Veľkého Týždňa…
Vo štvrtok sa nám zračilo krehké priateľstvo, v ktorom sa zo strachu a vypočítavosti objavuje zrada. Samota. Ťažké rozhodnutie, na ktoré ostáva človek sám.
V piatok opustenosť, zraniteľnosť, arogancia moci, odvaha uniesť to ťažké. A príliš krutá a nenávistná smrť. Smútok do hĺbky duše..
V sobotu prechádzajúc čoby po moste cez rieku, sprvu tichú, nehlučnú, aby na jej konci zahučala svojou mohutnosťou a monumentálnosťou bytia, zmyslu toho všetkého čo sa udialo a najmä čo sa má udiať..
V nedeľu je ešte priskoro na pochopenie Pánovho víťazstva nad smrťou, na tie ťažko chápajúce, ale nádherné záblesky nádeje. Nádeje nového života, nových myšlienok i novej spásy…
V tomto duchu je Veľká noc vrcholným bozkom na líčka „spiacich“ po dlhom zimnom spánku. Ožíva Ten, ktorého pokladali za mŕtveho. Z diaľky sa priblíži a prebúdzajú sa nové nádeje a túžba byť spolu. Nedokonalá, ale hlboká a vrúcna. V spomienkach na to, čo bolo vznešené a na čo nebyť hrdý.
Lebo aj tu platí, že poznanie učí a robí človeka prezieravejším v mysli, silnejším na duchu a lepším cez srdce, ktoré tomu všetkému dáva zmysel..
S dnešným priznaním „pod krížom“, že naše spoločenstvo sa potáca medzi krajnosťami vzácnej lásky a obetavosti a bezohľadným a nezodpovedným sebectvom. Medzi pokornou službou a hrubým a arogantným zneužívaním moci. Medzi ľudskou spolupatričnosťou a chýbajúcou empatiou k ľuďom. Medzi vierou v pravdu a neúctivou netoleranciou k právu a jeho významu pre ľudský rod a spoločenstvo ľudí. Medzi úprimnými očakávaniami nás všetkých v múdrosť a prezieravé konanie v tých, v ktorých sme verili a ich nemravným a neľudským správaním sa. Medzi vyvolaným (alternatívnym) spravodajským svetom dobových reálií a (mainstreamovým) svetom zdieľaného vynucovania a vydierania i manipulatívneho zamlčovania a podhadzovania účelových správ. Medzi vierou v dobro(prajnosť) človeka a úctou k obyčajom a falošným a pokryteckým étosom vedúcim k zatracovaniu tradičných hodnôt a nehumánnemu zanedbávaniu ľudských potrieb.
Napriek sklamaniam, neistote, únave, smútku a rezignácii mnohých máme o dôvod viac byť nositeľmi novej nádeje, novej dôvery v život, šíriteľmi zmierenia, pokoja a porozumenia. Prichádza nová jar a s ňou – po dlhých mesiacoch sklamania, neistoty, únavy, smútku a rezignácii – ako to už v prírode chodí – prídu dni svetlejšie, farebnejšie a láskavejšie. Viditeľnejšie k sebe a počuteľnejšie k iným.
S týmto posolstvom prírody a duchovnosti v nás nám zostáva veriť, že spolu s ňou nezostanú hluchí a slepí ani tí, ktorí majú zveľaďovanie jej „portfólia v náplni práce.
Vrátane zveľaďovania myšlienok, hodnôt a duší tých, z ktorých vôle bolo toto posolstvo zverené do ich rúk.
Vrúcne si vzájomne želajme, aby sme v jednote spoločne nestratili vieru, svornosť, dôstojnosť a silu byť nositeľmi nádeje, dôvery v život, šíriteľmi zmierenia, pokoja a porozumenia.