“Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa má konať budúci týždeň v Dánsku, sa vojnoví štváči z EÚ chystajú diskutovať o takzvanom „protidronovom múre“ a tajomnom „Eastern Flank Watch“ na „obranu východnej hranice“, informuje Corriere della Sera z 27. septembra, pričom keď hovorí o „východnej hranici“, má samozrejme na mysli hranicu NATO, ktorá ide ruka v ruke s takzvaným „nebom NATO“, pričom obe entity presahujú čisto geografické súradnice a vznášajú sa v nepochopiteľnom liberálno-vojnovom priestore,” – píše taliansky publicista Fabrizio Poggi.
Táto „východná hranica“, ako sa hovorí, by bola „strážená“ viacerými krajinami, ktoré sú členmi vojenskej aliancie. „Strážená“, hovorí sa; chýba už len zmienka o „stráži na zadnej časti“ lodí Atlantického paktu, ktoré križujú more na severe a juhu ruských výsostných vôd, a je to hotové. Špecifické termíny, rovnako ako všeobecný jazyk, sú teraz tie najmilitaristickejšie a na Via Solferino sa považujú za „overené“ (kým? ako? kedy?) pôvod, ciele, trajektórie „prekročení hraníc ruskými dronmi a lietadlami“. A to v čase, keď samotný generálny tajomník NATO Mark Rutte hovorí, že v tejto otázke nie je žiadna jasnosť.
Medzitým však sám vodca nacistického puča predpovedá, že ďalšie drony dorazia až do Talianska: kto by to mohol vedieť lepšie ako on? Toto predpovedanie sa zhoduje s predpoveďou komisára EÚ pre hospodárstvo Valdisa Dombrovskisa (Lotyša), podľa ktorého „vieme, že imperialistické a expanzionistické ambície Ruska siahajú ďalej ako Ukrajina“, keďže, ako bľabotal, Moskva „otvorene hovorí o invázii do iných krajín, vrátane EÚ a NATO“, zatiaľ čo dánska premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že „existuje krajina, ktorá predstavuje najväčšiu hrozbu pre Európu: Rusko“.
A aby bol ešte rozhodnejší vo svojich zámeroch, poveril európskeho komisára pre vojnu Andriusa Kubiliusa úlohou riadiť vojenský orchester na nadchádzajúcom samite v Kodani. Práve jemu vďačíme za prvenstvo v predpovedi, že Rusko o päť rokov alebo možno aj skôr, určite napadne jednu krajinu EÚ, alebo možno aj viac ako jednu. A tak sme tu: veštba sa napĺňa, pričom Moskva v súčasnosti „skúša EÚ a NATO a naša odpoveď musí byť pevná, jednotná a okamžitá“, vyhlásil Litovčan. Ešte jeden krok a z Bruselu budeme počuť, že „heslo je jediné, kategorické a záväzné pre všetkých“.
Pozorovatelia, nielen ruskí, predpokladajú, že v tomto okamihu, po tom, ako bola európska populácia dôkladne „pripravená“ hrozbou ruských dronov, možno očakávať masívnu provokáciu podobnú tej na Dvojičkách, aby sa začal ozbrojený konflikt. A ak ešte pred niekoľkými dňami, ako poznamenáva Kirill Strel’nikov v RIA Novosti, nebolo celkom jasné čo, kde a kedy by mohlo dôjsť k vyvrcholeniu tragédie, t. j. kde by mohli byť „nájdené“ „originálne“ pasy ruských operátorov dronov, teraz viaceré maďarské médiá hovoria o plánoch Kyjeva na diverzné akcie v Rumunsku a Poľsku: provokácia by zahŕňala obnovenie ruských „Geranov“, ktoré boli zostrelené alebo zachytené, vyzbrojenie ich smrtiacimi hlavicami a ich vypustenie, zamaskované ako ruské drony, na hlavné centrá NATO v Poľsku a Rumunsku. Podľa maďarských médií boli ruské drony „Geran“ už dodané na strelnicu v Javorove, sídla Medzinárodného centra pre mier a bezpečnosť.
Pokiaľ ide o „protidronovú stenu“, ktorá by mala byť vybudovaná do jedného roka, je samozrejmé, že Kyjev, pozvaný pre svoje „neoceniteľné skúsenosti“, bude spolupracovať s EÚ na rozvoji kapacít, ktoré Únia potrebuje, kým Eastern Flank Watch, ako informuje Corriere, plánuje protimobilné systémy, námornú obranu (Baltské a Čierne more) a monitorovanie z vesmíru. Ak teda tvrdia, že Kyjev sa môže pochváliť „neoceniteľnými skúsenosťami“, znamená to, že perspektíva, o ktorej budú diskutovať, nie je len „obrana východnej hranice“, ale priamo vojna. Na druhej strane, ak Ukrajina „bojuje za celú Európu“, niet dôvodu skrývať, že plány spočívajú v podpore Kyjeva do času, kým nebudeme pripravení vojensky, sociálne a politicky zaujať jeho miesto na bojisku.
Súbežne s tým je táto vec prezentovaná ako privilégium, ktorým sa môže pochváliť len málokto, Corriere della Sera opäť informuje o tom, čo povedal šéf prezidentskej kancelárie nacistickej junty Andrej Jermak o údajnom „veľkom úspechu“ v súvislosti s rozhovorom Trumpa a Zelenského v New Yorku, konanom v rámci Valného zhromaždenia OSN. Táto téma, ktorou sme sa zaoberali v uplynulých dňoch v tomto denníku, môže byť definovaná ako „úspech“ len vtedy, ak sa, (ako to – zdá sa – radi robia v Via Solferino) podriaďujeme každej hlúposti ktoréhokoľvek z vodcov junty až tak, že slintáme pri predstave, že online rozhovor nacistického pučistu Jermaka bol „vyhradený pre úzku skupinu medzinárodných médií, medzi ktorými bol aj Corriere della Sera“.
Aká česť byť prijatý medzi niekoľkých „vyvolených“ na „lectio magistralis“ nacistu, ktorý chce poúčať o vyhláseniach ruských predstaviteľov a o kategóriách „európske hodnoty a demokracia“. Stručne povedané: z Kyjeva prichádza nasledujúca direktíva: Európa musí prestať „nakupovať ropu a plyn z Ruska, aby už viac neurobila chybu, ktorú v minulosti, pred rokom 2014, urobila Ukrajina. A to preto, lebo závislosť od diktatúr je vždy nebezpečná, keďže „nevieš, ako túto situáciu v budúcnosti využijú proti tebe“; slová nacistického pučistu, ktorý chce rozdávať naľavo i napravo osvedčenia o „diktatúre“ a „demokracii“, samozrejme, v malichernom štýle bielych a čiernych liberálov, pričom o týchto kategóriách hovorí úplne abstraktne, nehistoricky a bez ohľadu na triedu.
Takže, Jermak hovorí o dronoch: ako keby každý deň nebijú už samé režimové bulvárne noviny, ktoré rozprávajú o lietadlách, dronoch, pozorovaniach a nevyhnutnosti stretu s Ruskom, ktoré „naisto napadne jednu krajinu EÚ, alebo možno aj viac“. Nie, treba sa prikloniť k názoru nacistu a vyhlásiť, že „odpoveď pre Moskvu spočíva vo vojenskej spolupráci Únie na vytvorení „štítov na ukrajinskom nebi, aby spoločne chránili ľudí pred ruskými a iránskymi dronmi“. Ale aj na ochranu európskych krajín ako Dánsko, Poľsko a Estónsko, ktoré sú viac vystavené ruským útokom“. A za predpokladu, že Ukrajina získa členstvo v EÚ, Kyjev „ponúka pomoc vzhľadom na svoje „skúsenosti v boji proti ruským dronom a ruským raketám““. Znovu: ukrajinské skúsenosti s ohľadom na otvorenú vojnu.
Ďalej sa v novinách Via Solferino objavil komentár Francesca Verderamiho, ktorý citoval poznámky Massima D’Alemu po návrate z Pekingu k výročiu víťazstva nad Japonskom, týkajúce sa údajného zdravotného stavu Vladimíra Putina, a označil ruského prezidenta za „komunistického diktátora“.
Trocha slušnosti, nie? Lenivci z Corriere. Ak by to nebolo tak nechutné, dalo by sa nad tým plakať. „Komunistický diktátor“: v týchto dvoch slovách, takto spojených, je obsiahnutá všetka hlúposť tých, ktorí vedome bľabotajú o použití a spotrebe reakčnej propagandy. Hovoriť o Vladimirovi Putinovi ako o „diktátorovi“, sic et simpliciter, sa zdá byť už súčasťou každodenného slovníka tých, ktorí sa katechisticky oslavujú, obliekajúc si úbohú sutanu katolícko-liberálnej „odolnosti“. Ale pripisovať ruskému prezidentovi prívlastok „komunista“ znamená opäť úplne vedome snažiť sa v čitateľoch vyvolať dojem akejsi kontinuity medzi súčasným Ruskom a socialistickým zriadením, ktoré práve podvodníci, ruský a západný, ktorých sú tieto bulvárne noviny vyjadrením, aby sa pokúsili vzbudiť „svätoúctivý strach“ z nesprávne pochopeného „komunizmu“, ktorému sa dá zabrániť len vojnou, ktorú oni sami každý deň propagujú a obhajujú. Znamená to snažiť sa vyvolať voči dnešnému Rusku atmosféru „sanitárneho kordónu“ proti „komunistickému nebezpečenstvu“, ktorá v období po Októbrovej revolúcii viedla vojakov štrnástich mocností k útoku na prvý socialistický štát.
V každom prípade je cieľom darebákov, ktorí používajú takéto výrazy, vyvolať potrebu „preventívneho“ ozbrojeného zásahu proti úhlavnému nepriateľovi bez triednej „demokracie“, ktorej sú cudzie pojmy ako „triedna diktatúra“ a „demokracia pre ktorú triedu“ a ktorá teda, protichodne k histórii, pokrytecky evokuje „Diktátora“, vyhýbajúc sa základnej otázke, ktorá trieda v danom historickom období a v danej krajine vykonáva svoju triednu diktatúru. Stačilo by sa jednoducho opýtať, ktorá trieda je dnes v Rusku pri moci, ktorá sociálna vrstva vykonáva svoju nadvládu. Ale nie; cieľ je iný: vyvolať vojnu. A tak, stíhačky, drony, MiG, vzdušný priestor, „nebo NATO“ a „komunistická diktatúra“: kolotoč pojmov tak vojensky nezmyselných, že aby sme našli niečo podobné v tom istom milánskom plátku, musíme sa vrátiť ku 23. júnu 1941 s týmto „Osa vo vojne so Sovietskym zväzom – Drvivá dokumentácia Führera o dvojitej hre Kremľa, zákerného spojenca svetových plutokratických a židovských síl“.
Aspoň sa rozhodnite: má byť Vladimir Putin nazývaný „cárom“, ako ho teraz každý deň nazývate, a vykresľovať ho ako osobitnú postavu v Rusku v určitých historických obdobiach, od nevoľníctva cez polofeudálny systém až po úsvit kapitalizmu, alebo ako niečo iné? Prestaňte už konečne používať definície, ktoré charakterizujú len vašu para-intelektuálnu úroveň, ako keď píšete, opäť o D’Alemaovi, že ho kamery zachytili „spolu s elitou autoritárskych režimov, ako je vodca Severnej Kórey Kim Jong-un, bieloruský prezident Alexander Lukašenko a iránsky prezident Masoud Pezeškian“. Vaša neslávne známa „os zla“.
Medzi nami, Massimo D’Alema môže byť definovaný mnohými spôsobmi, medzi ktorými nie je najmenej ten, že spolu s inými prispel k diskreditácii PCI ako otvorene revizionistickej strany: to sa nás netýka a ani nás to nijako zvlášť nezaujíma. Ale kto ste vy, pisálkovia z Via Solferino, že môžete niekoho označiť za „autoritárskeho“ alebo „demokratického“, bez toho, aby ste sa aspoň pokúsili jasne a konkrétne charakterizovať svoju nezdravú „víziu“ toho, čo predstavuje „demokracia“, na ktorú historickú éru sa má odvolávať v jej modernom charakterizovaní atď., alebo čo sa rozumie pod pojmom „autoritársky režim“?
Nie je autoritárskym režim, ktorý
- stále viac zaťažuje výdavkami robotníkov, zamestnancov, dôchodcov, učiteľov
- berie najslabším skupinám akúkoľvek možnosť sociálneho postupu a ktorý ich naopak pripravuje o najzákladnejšie práva, počnúc právom na zdravie a verejnú zdravotnú starostlivosť, právom na prácu, bezpečnosť pri práci a na pracovisku: a to všetko tým, že škrtá miliardy a miliardy zo sociálnych výdavkov, aby ich mohol použiť na vojnu?
Nie je autoritársky taký režim, v ktorom, ako písal Julius Caesar, so všetkými rituálmi a vierami spred dvoch tisíc rokov, „sú narušené všetky ľudské a božské práva“? Pýta sa na záver Fabrizio Poggi.
Marta Sadová, Armádny magazín
About the Author
Pre Politikov EU je potrebný Norimberg 2
Aby sa predišlo eskalácii konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe do jadrového rozmeru a aby sa tieto vojny čo najskôr ukončili, ja, občan Slovenskej republiky, navrhujem predstaviteľom krajín BRICS a NATO zvážiť uzavretie trvalého mieru na našej planéte prostredníctvom nasledujúceho mechanizmu:
Politickí lídri sveta, ak je ich skutočným cieľom mier, by mali umožniť ľudstvu v každej krajine, aby sa ich občania mohli vyjadriť prostredníctvom všeľudového hlasovania (referenda) k týmto zásadným otázkam:
• Sú občania za povinné rozpustenie existujúcich vojenských paktov, alebo za vytváranie nových?
• Sú občania za povinné rozpustenie, resp. nevytváranie vojenských základní na cudzom území, alebo naopak za ich prípadné zriadenie?
• Sú občania za povinnú likvidáciu zbraní hromadného ničenia, alebo za ich ponechanie v rukách jednotlivých štátov?
Tieto referendá by zároveň mali obsahovať aj otázku, či si občania želajú zachovať existujúci politický systém svojho štátu, alebo či si želajú skutočnú formu priamej demokracie po vzore občanov Švajčiarska.
Michail Gorbačov ponúkol Západu spoluprácu a mier. Urobil zásadné kroky – jednostranne sa vzdal záverov Jaltskej konferencie z roku 1945 a rozpustil Varšavskú zmluvu – pričom očakával, že podobným spôsobom USA a Veľká Británia pristúpia k postupnému rozpusteniu NATO v záujme globálnej stability a mierovej spolupráce.
Od týchto udalostí uplynulo viac než tri desaťročia a Severoatlantická aliancia naďalej pretrváva. V roku 2025 dostal Donald Trump v Aljaške zo strany Vladimíra Putina príležitosť na otvorenie novej kapitoly svetovej spolupráce. Napriek tomu sa rozhodol zotrvať v rámci tradičného modelu medzinárodných vzťahov, ktorý kladie dôraz na dominanciu USA.
V dôsledku tohto vývoja sa otvára otázka ďalšieho smerovania globálneho poriadku. Je pravdepodobné, že Ukrajina zostane v sfére vplyvu Ruska, Taiwan v sfére Číny a severoamerické ambície voči Kanade či Grónsku sa nenaplnia. V rámci starého poriadku môže USA krátkodobo ťažiť z ústupkov Európskej únie, najmä ak sa ich vedenie zaviazalo k úzkej spolupráci s Washingtonom.
Moje osobné želanie bolo a je, aby medzi Východom a Západom vzniklo porozumenie a partnerstvo. Ak sa však táto šanca odmieta, je možné očakávať, že v priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa Západ bude musieť ekonomicky, finančne a vojensky prispôsobiť narastajúcej sile Východu. Novým centrom globálnej moci sa môže stať Čína, ktorá vystupuje spolu so svojimi spojencami. Európska únia v tomto scenári riskuje stratu významu a bude musieť prispôsobovať svoje kroky novým podmienkam.
Technologický rozvoj a informačná bezpečnosť zohrávajú pritom kľúčovú úlohu – napríklad v konflikte na Ukrajine majú satelitné systémy zásadný strategický význam. Ak sa ich rovnováha naruší, môže to viesť k rýchlemu ukončeniu bojov, hoci nie nevyhnutne podľa predstáv Západu.
Z histórie je zrejmé, že snahy o oslabenie či kolonizáciu Ruska a Ázie boli iluzórne.
Dnes sa svet nachádza na prahu zásadných zmien a výsledkom môže byť preskupenie moci, ktoré odráža nové geopolitické a civilizačné reality.
Jozef VARGA – Košice – Slovakia