Je to však občiansky podnet na začatie konania vo veci podozrenia zo spáchania
- „trestného činu všeobecného znásilnenia právneho poriadku Slovenskej republiky“, spáchaný „Zborom dočasných povereníkov“ (ďalej len „dočasní povereníci“) na Úrade vlády SR 17. marca 2023 hrubým zneuctením základného zákonu štátu ÚSTAVY SR a nerešpektovaním navonok prejavenej vôle suveréna štátnej moci odmietajúci zaťahovanie Slovenska do konfliktu vojenskou spoluúčasťou, a požadujúcej riešiť konflikt diplomatickými prostriedkami
v príčinnej súvislosti
- s trestným činom exemplárneho obchádzania účelu Ústavy dočasnými povereníkmi v postavení, ktoré im vyplýva po vyslovení nedôvery v Národnej rade SR z platnej Ústavy SR a od nej sa odvíjajúcich obvyklých republikánskych zvyklostí, ktoré majú význam interpretačného pravidla pre prípad nejasných, neúplne upravených právomocí vrcholových štátnych orgánov v aplikačnej praxi
a
- s trestným činom zneužívania právomoci povereníkov subjektívne zodpovedných za úkony vyplývajúce im z obmedzeného mandátu, ku ktorým došlo v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste, nepožívajúcim pri kolektívnom rozhodovaní postavenie verejného činiteľa.
Dôvodová správa
Východiskový skutkový a právny stav
Treba prijať za preukázané, zato nie za všeobecne známe, že súčasný dočasný „Zbor povereníkov“ nepracuje v režime „vlády v DEMISII“, s poukazom na to, že ich mandát primárne nevyplýva z podanej demisie vlády SR ako celku, ale z nedôvery vyslovenej jej Národnou radou SR.
Preto nie je namieste hovoriť vo verejnom priestore, že ide o vládu v demisii. V tomto statuse by bola VLÁDOU oprávnenou na rovnaký výkon funkcie ako pred samotnou demisiou, iba s klauzulou dočasného výkonu.
Súčasný mandát „dočasných povereníkov“ oprávnených rozhodovať v zbore vyplýva výlučne z POVERENIA najvyššej autority v štáte, s obmedzením vyplývajúcim priamo z (ústavného) zákona, a to nielen časom, ale najmä obmedzenými možnosťami, taxatívne určenými v samotnej Ústave SR.
I.
V praktickom chápaní výkonu mandátu v tomto režime treba mať na zreteli, že Ústava neumožňuje rozhodovať dočasným povereníkom v zbore – o. i. o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.
V právnom zmysle treba mať na zreteli, že negatívne vymedzenie právomoci dočasných povereníkov na rozhodovanie v zbore – vyjadrené expressis verbis výslovne v Ústave prostredníctvom čl. 115 ods. 3 v spojení s čl. 119 písm. i) – má charakter špeciálnej právnej úpravy.
Táto kvalifikácia pri posudzovaní zásady subsidiarity vyjadruje v aplikačnom procese jej PREDNOSŤ pred všeobecnou úpravou regulujúcou právomoci dočasných povereníkov na dovolené úkony v obmedzenom režime. A v plnom rozsahu to platí aj pre prípad uzatvárania zmluvných vzťahov s tretími (zahraničnými) osobami.
Takže pre pána Naďa ešte raz, dočasní povereníci podľa platnej Ústavy SR nemôžu rozhodovať v zbore o uzatváraní zmlúv v prípade, ak sa zmluva svojím obsahom výslovne týka zásadných tém zahraničnej politiky. A obísť túto ústavnú axiomu je už natoľko za hranicami dovoleného, že už evidentne spochybňuje politickú a právnu spôsobilosť osôb, ktoré v zbore hlasovali za takto flagrantné porušenie Ústavy SR.
A o tom, že rozhodovanie o vojenskej pomoci tretiemu štátu (odovzdaní vojenských stíhačiek) je zásadnou otázkou zahraničnej politiky niet vážnejšieho sporu.
Napokon o tejto kľúčovej premise už v tomto zmysle rozhodol v roku 2015 aj Ústavný súd.
II.
Na priblíženie uvedeného ústavno-právneho rámca sa hodí názorný príklad, ako ho poznáme z podnikateľskej praxe:
V princípe ide o porovnateľnú právnu situáciu s tou, keď oprávnený orgán, v danom prípade Národná rada SR rozhodla o ZRUŠENÍ (politickej) spoločnosti na základe straty podpory doterajších tichých spoločníkov. A toto rozhodnutie oprávneného orgánu velí spoločnosti povinne vstúpiť do likvidácie bez právneho nástupcu.
A dôsledok je pre túto podarenú firmu fatálny. Zrušenie dvojakého rázu. Status zrušenej spoločnosti síce ešte neznamená jej právny zánik, zato „prevádzkovo“ je už týmto aktom „mŕtva“. A na dôvažok akt jej zrušenia – aj keď ešte neznamená zánik existencie kolektívneho štatutárneho orgánu, ďalej môže fungovať iba s novými obmedzenými právomocami, limitovanými výlučne na úkony spojené s ukončením činnosti fy.
A v tejto fáze sme už v strete porovnateľného obchodného a politického rozhodnutia. V oboch prípadoch rovnako platí, že je koniec možnému uzatváraniu nových zásadných kontraktov. Status oboch už umožňuje iba dotiahnuť rozrobenú robotu, dokončiť živé záväzky a ukončiť púť s povinnosťou právneho a politického exitu. S dôvetkom príhodným pre túto garnitúru, s mravnou povinnosťou odísť dôstojne.
A porušiť tieto všeobecne platné a záväzné právne, politické, ekonomické a mravné normy znamenajú všade na (civilizovanom) svete jedinú kvalifikáciu : kolektívnu spoluzodpovednosť za „trestný čin neoprávneného (právneho a politického) rozhodovania v zbore“ – v roli „kolektívneho štatutárneho orgánu“, s individuálnou právnou zodpovednosťou za prekročenie právomocí vyplývajúcej z preukázaného subjektívneho zavinenia dočasných povereníkov v roli samostatných členov tohto štatutárneho orgánu.
S dôvetkom, že len na Slovensku je tento bezprecedentný právny a etický exces vydávaný za kolektívny DEMOKRATICKÝ akt, so skrývaným (bez)vedomím, že zaň nikto nenesie právnu zodpovednosť.
A s asociáciou na časy, na ktoré neradno spomínať, zopakujúc si tú samú (historickú) nemravnosť, ktorej sme boli v roli nemých svedkov. Majúc na mysli rovnako dokonaný „trestný čin“ spáchaný rovnako v kolektívnym rozhodovaním pod vedením DZURINDU a spol. – formou udelenia súhlasu na prelet lietadiel NATO (tiež v marci, 24. v roku 1999) cez územie Slovenskej republiky – slúžiacich na technickú podporu bombardovania bývalej Juhoslávie.
Netreba hádam už dnes dodávať, že bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Zvrhlo, machiavelisticky, účelovo, svätiac rovnako použité „vojenské prostriedky“.
III.
A keď sme pri tej politicko-právnej komparácií porovnávajúc účinky zrušenia politickej a obchodnej spoločnosti a ako aj účinky ich povinnej likvidácie – na koniec to najdôležitejšie. Najzásadnejšie pre dnešný vládny status quo.
S pripomenutím, že rovnako v oboch prípadoch – teda aj v prípade politickej aj podnikateľskej praxe – je treba identifikovať toho, kto to celé riadi, a kto za proces zrušenia a likvidácie oboch spoločností zodpovedá.
Nuž v oboch prípadoch LIKVIDÁTOR. Len s tým rozdielom, že zatiaľ čo v prípade obchodnej spoločnosti likvidátora môže ustanoviť dotknutá spoločnosť, v prípade likvidácie „politickej spoločnosti“ likvidátora ustanovuje (ústavný) zákon. Osoba v najvyššej ústavnej funkcii. Prezident Slovenskej republiky.
Takže hop, stop, červená, stáť. Žiadne „schovávanie sa za sukňu“ pri konaní a rozhodovaní dočasných poverencov o – čo len trochu vážnejších veciach – pri výkone funkcie. Lebo tá ich právomoc konať a rozhodovať samostatne i v zbore v postavení „štatutárneho orgánu“ je plne v kompetenčnom rámci likvidátora.
Lebo (len na ilustráciu ich nesamostatnosti) tí dočasní povereníci potrebujú od likvidátora už súhlas aj na vykonanie zahraničnej služobnej cesty. Taká je pravda.
Lebo tí dočasní povereníci, to sú v politickom význame iba figúry, ktoré počnúc samotným poverením „likvidátora“ sú vo svojom konaní obmedzení, plne závislý od neho, s právom aj ukončiť ich mandát v prípade, ak prekročili obmedzenú právomoc alebo inak porušili kompetenčný rámec vymedzený Ústavou SR.
A to je prípad rozhodnutia o odovzdaní vojenských stíhačiek UA, s právom i povinnosťou konať osobou, ktorá za dočasný Zbor povereníkov aj nesie právnu zodpovednosť. A to je prezident Slovenskej republiky alias likvidátor zrušenej politickej spoločnosti v likvidácií. Taká je druhá pravda..
PRETO už nejde hrať sa na slepú babu. Lebo tí, ktorí o tom rozhodli sa naopak mali skrývať za sukňu prezidenta-likvidátora, lebo na takúto ústavnú právomoc nemali kompetenčnú výbavu. A ak by o tom mali vzniknúť pochybnosti – tak na to je tu Ústavný súd. Ten, na ktorý SA tak „zodpovedne a citlivo“ obrátil prezidentský úrad v prípade pochybností o referendových otázkach..
PRETO treba už vyjsť z ulity a vyžadovať právnu zodpovednosť – spôsobom v princípe rovnakým ako hľadali a našli americkí splnomocnenci na Slovensku formu na exemplárne neústavné obídenie ÚČELU ÚSTAVY.
LEBO už to nejde inak. Na to sa už dá ísť len klinom. Tým, ktorý ten pokazený klin vyráža, ako nás učí ľudové ponaučenie od Zátureckého..
Pozn. pre aktivistov:
Ten klin nie je použitý v texte čoby „zbraň“ alebo iný nástroj na ohrozenie bezpečnosti niekoho, ani vyhrážka – ale metafora sprítomňujúca potrebu hájiť verejný záujem v prípade, ak je ohrozený „na živote“ práve on..)
PS :
Koľký to paradox, ak vezmeme do úvahy, že vo verejnej diskusii k práve komunikovanej novele TZ je jednou z požiadaviek lekárskych odborov (zakotvených už v Memorande dohodnutom s vládou SR) je aj úprava právnej zodpovednosti riaditeľov nemocníc, zatiaľ čo najvyšší služobníci jediného zdroja štátnej moci sa nezodpovedajú právne za napáchané morálne a ekonomické škody spôsobené občanom Slovenskej republiky pri výkone svojho mandátu.
Natíska sa však aj otázka z inej strany problému, či je normálne, že profesijná odborná spôsobilosť sa dnes už vyžaduje aj od panej, ktorá robí manikúru v Hornej Dolnej, zato vrcholovým zákonodarcom, ešte raz zákonodarcom, ktorí rozhodujú o našich životoch, o verejnom zdraví, bezpečnosti a o iných aspektoch verejného záujmu stačí „ľudová škola“.
A rovnako to platí aj o tých, ktorí majú v rukách výkonnú moc, cez ktorú riadia a spravujú štát a teda nás všetkých..
Môžeme sa preto čudovať, že to v tejto slovenskej Džamahírií vyzerá takto..?
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz
- Odvolaná a dočasne poverená Hegerova vláda nemá právomoc rozhodovať o poskytnutí lietadiel MiG-29 na Ukrajinu
- Výsledkom pochodov mieru je doleuvedené vyhlásenie slovenských občanov