Zdá sa, že o nej nevieme ani zďaleka všetko.
V biochemickej výmene pozemského života hrá neopodstatnene dôležitú úlohu chemický prvok, ktorého je na našej planéte príliš málo. A tým prvkom je molybdén. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie tohto javu je, že život pôvodne vznikol v inom svete, na inej planéte, kde bolo oveľa viac molybdénu ako na Zemi a kde bola jeho úloha, v podmienkach našej planéty neprimerane dôležitá, opodstatnenejšia.
Americký vedec Schroeder ako výsledok dlhoročného výskumu objavil množstvo chemických prvkov, ktorých je na Zemi tiež extrémne málo, no aj pomerne veľké zvýšenie dávky v pôde nielen neškodí rastlinám, ako to býva zvykom, ale dokonca predlžuje ich životnosť. Medzi tieto prvky patria: nikel, mangán, chróm, vanád, molybdén.
Tu je potrebné dodať, že ľudské telo obsahuje širokú škálu chemických látok, ktoré predstavujú takmer celú periodickú tabuľku, ale len štrnásť z nich bolo uznaných za životne dôležité, medzi ktoré patria už vyššie spomínaný nikel, mangán, chróm, vanád, molybdén, ako aj kobalt, selén a fluór.
Takýto nesúlad v chemickom zložení našej planéty s úplne iným percentuálnym rozložením a súborom prvkov nevyhnutných pre existenciu foriem života na nej prítomných sa zdá byť nevysvetliteľný. Ale ak prijmeme hypotézu o mimozemskom pôvode všetkého „pozemského“ života, potom všetko zapadne na svoje miesto.
Niektoré suchozemské rastliny spotrebujú maximum energie zo Slnka v inej časti spektra, ako vyžaruje táto hviezda. Správajú sa, akoby prešli evolučnou cestou na planétach v blízkosti inej hviezdy, ktorej maximum žiarenia je posunuté smerom k vyšším frekvenciám, čomu zodpovedá napríklad Sírius.
Podľa týchto grafov by sa domov predkov suchozemských rastlín mal nachádzať v blízkosti hviezdy, ktorá podľa Herschsprung-Russellovej stupnice patrí do triedy hviezd „AO“ a svietivosti VI – bielych jasných podtrpaslíkov, kým čo Slnko patrí do tried hviezd „G2“ a svietivosť V – žlté hviezdy.
To môže naznačovať, že určité druhy rastlín a živočíchov boli prispôsobené podmienkam klimatických pásiem Zeme z iných planét.
Niektoré potravinárske plodiny nemajú divých predkov, ako napríklad kukurica. Nemôže sa rozmnožovať samosejbou a voľne sa rozmnožovať, na rozmnožovanie potrebuje inteligentné stvorenie. Podľa legiend túto plodinu už dávno dostali ľudia od stvorení, ktoré zostúpili z neba a ktorých pozemšťania považovali za bohov.
Tu je to, čo povedal George Wells Beadle, americký genetik, ktorý v roku 1958 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu: „V kukurici je namiešaný zvláštny genetický koktail. A je nemožné nájsť presného predchodcu tejto rastliny na planéte Zem.“
S pšenicou je tiež všetko veľmi, veľmi zvláštne. Ruský vedec Nikolaj Vavilov ako výsledok globálnej štúdie rôznych druhov pšenice stanovil až tri nezávislé miesta pôvodu tejto plodiny. Ukázalo sa, že Sýria a Palestína sú rodiskom „divej“ pšenice a pšenice jednozrnky; Habeš alebo Etiópia je rodiskom tvrdej pšenice; a oblasti an úpätí Himalájí sú centrom pôvodu odrôd mäkkej pšenice.
Ako napísal Vavilov vo svojej práci „Niekoľko poznámok k problému pôvodu pšenice“: „Je príznačné, že v Habeši, kde sa nachádza maximum primárnej odrodovej diverzity 28-chromozomálne pestovanej pšenice, chýbajú všetci hlavní diví príbuzní pšenice. Táto skutočnosť vedie k potrebe prehodnotiť naše predstavy o postupe pôvodu pestovaných rastlín…“
Zároveň je rozdiel medzi druhmi pšenice obrovský: pšenica jednozrnka má 14 chromozómov; „divá“ a tvrdá pšenica – 28 chromozómov; mäkká pšenica má 42 chromozómov.
Na zdvojnásobenie a strojnásobenie sady chromozómov sú potrebné metódy a techniky, ktoré sú nezlučiteľné s primitívnou selekciou, až po intervenciu na génovej úrovni vrátane. Navyše, aj najskoršie archeologické nálezy už odhaľujú „hotovú“ paletu druhov pšenice…
Spracoval: OZ biosferaklub, ZDROJ: YouTube Planet – Colony