Izraelský minister vojny Yoav Gallant svojim jednotkám povedal, že iránsky útok nebol úspešný; že z asi stovky bezpilotných lietadiel a rakiet ich Izrael zostrelil všetky okrem štyroch, vďaka ich dobrej príprave. Toto je lož na mnohých úrovniach.
Netanjahu aj Gallant vyjadrili svoje odhodlanie odplatiť sa po dobre premyslenom pláne a musí to byť „múdra odpoveď“.
Podobne aj šéf armády Herzi Halevi je vo svojom pokuse o začatie reakcie na odvetný útok Iránu na Izrael krištáľovo čistý, pretože nechce vyvolať vojnu.
Izraelský kabinet tiež „rozmýšľa“ nad tým, čo nazývajú „politickou ofenzívou“ – nech už to znamená čokoľvek.
Zaujímavé je, že obe strany, Izrael aj Irán, si zrejme neželajú vojnu alebo lepšie povedané neželajú si HORÚCU VOJNU, kde by sa rinčanie šabľami mohlo zmeniť aj na hríbový mrak. Vedia, že keď sa zapojí NATO, môžu sa zapojiť aj Rusko a Čína – a potom je nebo otvorené a na stole je Armagedon… Skôr alebo neskôr na celej matke Zemi.
Ak naozaj Izrael podnikne takýto protiútok, nech bude akokoľvek neškodný, je to ako ukázať Bidenovi prostredník, pretože podľa najnovších správ Biden ustúpil od svojho predchádzajúceho neobmedzeného záväzku podporovať Izrael a bojovať za bezpečnosť Izraela. Bidenovi „backstopperi“ mu museli povedať niečo iné: „Amerika nejde do vojny s Iránom za Izrael“. Izrael – ste na to takpovediac sami.
Bolo to múdre rozhodnutie. Budú sa toho držať? USA sú rozdelené. Sú tu sionisti, ktorí doteraz strieľali vo Washingtone a v Pentagone. Ale rovnováha sa postupne posúva v prospech vyrovnanejších mysliteľov, ktorí nechcú riskovať 3. svetovú vojnu, ktorá by sa mohla stať globálnou a – jadrovou.
Zdá sa, že podobné posolstvá „opatrnosti“ vychádzajú od britského premiéra Rishiho Sunaka, silného zástancu sionizmu. Zavolal Benjaminovi Netanjahuovi a navrhol obozretnosť pri akýchkoľvek ďalších krokoch, ktoré môže podniknúť. Stupňovanie napätia by sa mohlo vymknúť kontrole, a to nie je v záujme nikoho.
Napriek tomu premiér Sunak uistil Netanjahua o podpore Spojeného kráľovstva „zaručiť bezpečnosť Izraela“.
Ak to znie ako hra so slovami, pravdepodobne je to hra so slovami. Možno skrývanie prekvapenia – a možno počas dní „premýšľania o obozretnosti“, a možno pripravujú niečo oveľa väčšie. Keďže poznajú izraelsko-sionistickú koncepciu nadradenosti, nenechajú iránsky útok, aj keď opodstatnený, bez odpovede.
Len pre osvieženie spomienok, pretože sú systematicky vymazávané kupovanými mainstreamovými médiami: Irán 14. apríla v skorých ranných hodinách spustil obmedzený, no dobre vypočítaný odvetný útok na izraelské vojenské ciele. Útok asi 300 projektilov bezpilotným lietadlom a ICBM bol reakciou na nevyprovokovaný izraelský útok z 1. apríla na iránsky konzulát v Damasku, ktorý si vyžiadal sedem mŕtvych vrátane dvoch vysokopostavených iránskych vojenských dôstojníkov.
Množstvom rakiet, ktoré Irán postupne vystrelil na Izrael, najprv drony a potom rakety, preťažili systém protivzdušnej obrany Izraela a jeho spojencov, ktorý sa sústredil na zachytávanie dronov a nebol schopný zachytiť následne vypustené hypersonické rakety.
Teherán, ktorý vstúpil do novej etapy politickej a vojenskej pozície za hranicami Blízkeho východu, musel reagovať na izraelskú provokáciu v Damasku z 1. apríla jasným odkazom: „Nezahrávaj sa s Iránom lebo“…
Irán, vojensky povedané jeden z troch kľúčových členov nových desiatich krajín BRICS, musí ubezpečiť Západ, že sankcie, hrozby a nevyprovokované útoky ho už nezničia.
Útok Iránu zo 14. apríla nebol len odvetným útokom, ale nastolil nový poriadok a pripravil Izrael o absolútnu beztrestnosť, ktorú mu donedávna zaručovali USA.
Dôležité je poznamenať, že vrchný veliteľ Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) Hossein Salami povedal, že odteraz ak Izrael zaútočí na záujmy Iránu a iránskych občanov, Teherán naň udrie znova (RT News – 16. apríla 2024).
To znamená, že ak Izrael teraz zasiahne, Irán len tak neprehltne čokoľvek, čo Izrael urobí, aby Iránu ublížil. A je tu nebezpečenstvo – skutočné riziko, že sa vojenské akcie vymknú kontrole.
Niekto by sa mohol spýtať, bola táto situácia „mimo kontroly“ naplánovaná a pripravená Západom ovládaným sionistami?
Nezabúdajme, že čokoľvek robí sionistický Izrael, robí v snahe dosiahnuť svoj konečný cieľ, vznik Veľkého Izraela a ovládnuť nevyčerpateľné energetické zdroje Blízkeho východu.
Dosiahnutie Veľkého Izraela vo veľkej miere závisí od toho, či Izrael dobyje Irán, a to nielen preto, že Irán doslova „velí“ Blízkemu východu bohatému na ropu a zemný plyn, ale Veľký Izrael potrebuje aj kontrolu nad Hormuzským prielivom, ktorý teraz kontroluje Irán.
V súčasnosti je asi 30 % alebo viac z celkovej svetovej spotreby ropy a plynu prepravovaná cez Hormuzský prieliv. Pozri na toto.
S Veľkým Izraelom by väčšina uhľovodíkov na Blízkom východe bola pod sionisticko-izraelskou kontrolou a s Hormuzským prielivom pod kontrolou Izraela, dodávky energetických zdrojov, koľko a komu, by boli pod sionistickým velením.
Aby som nezabudol, sionistický Izrael je už v procese privlastňovania si obrovských zásob plynu pri pobreží Gazy – konzervatívne odhadovaných už pred 20 rokmi na približne bilión kubických stôp, v hodnote od dvoch do troch miliárd dolárov, v závislosti od aktuálnej trhovej ceny. A ako vieme, kto kontroluje zdroj, rozhoduje o „trhovej“ cene.
Aktualizované hodnotenie pobrežných rezerv Gazy môže byť exponenciálne vyššie. Samozrejme utajované, vzhľadom na súčasnú vojnu a scenár vyvlastňovania Palestíncov zo strany sionistov-Izraela.
Obrovský prístav, o ktorom sa hovorí, že je plánovaný tesne vedľa Gazy – možno sa už začalo s výstavbou – nemá veľa spoločného s dodávkou jedla do Gazy (určite nie) alebo „exportom“ ostávajúcich obyvateľov Gazy do neznámych destinácií.
Oveľa pravdepodobnejšie to bude prístav na prepravu uhľovodíkov z pobrežia Gazy cez Ben-Gurionov kanál, ktorý sa ešte len má vybudovať (ale plánovaný od roku 1971), až po Červené more. Nový prieplav by pravdepodobne skrachoval Suezský prieplav, ktorý patrí Egyptu, arabskému štátu.
Suezský prieplav už trpí nedostatkom prekládok najmenej 20 európskych krajín, ktoré sa obávajú, že jemensko-húsijské útoky na plavidlá s tovarom kontrolované USA a Izraelom by sa mohli zamerať aj na ich lode.
Táto predstava hovorí za to, aby Izrael nepopustil. Z ich pohľadu MUSIA dobyť Irán. Sionisti môžu byť tak zaslepení svojou ilúziou „veľkosti“, že nemusia vidieť oblak, ktorý ich môže zničiť spolu s väčšinou zvyšku sveta.
Realita je taká, že Irán už nie je sám
Irán sa chce ubezpečiť, že za všetko zlo sa budú zodpovedať Izrael, USA, ich európski vazali a Západ ako celok, pretože teraz je Irán členom nového BRICS, ktorý nie je len ekonomickým združením.
Ich členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce (SCO) – strategickej a ekonomickej iniciatíve Číny a Ruska chráni Irán pred vonkajšími útokmi, rovnako ako sú chránení členovia NATO. (Doktrína kolektívnej obrany podľa čl. 5)
Zaútočte na jeden štát BRICS, zaútočíte na všetky.
Odveta v prípade útoku na Irán môže prísť od všetkých alebo vybraných členov desiatich krajín BRICS najmä z Ruska a Číny; čo by v podstate znamenalo WWIII.
To môže byť dôvodom relatívne benígnej odvety Irána proti Izraelu. Bolo to varovanie. Irán vojnu nechce. Môžu nasledovať filozofiu Tao, ako ju vyjadril Sun Tzu v staroveku:
„Odohrať 100 bitiek a vyhrať 100 bitiek nie je vrchol zručnosti. Najlepší spôsob, ako vyhrať, je vôbec nebojovať.” Toto je stratégia Iránu. Jeho úder proti Izraelu nebol ani tak vojenskou odpoveďou, ako skôr ťahom veľmajstra vo veľkej šachovej partii. A hra ešte neskončila (RT News, 16. apríla 2024).
Nech zarezonujú slová prezidenta Putina a nech sú brané vážne: „Dúfam, že tretej svetovej vojne sa dá vyhnúť“; čo znamená, že izraelský útok na Irán neostane bez odozvy zo strany Ruska, čo by do HRY priviedlo NATO a 3. svetová vojna by mohla vzbĺknuť cez noc.
AUTOR: Peter Koenig, Preklad: S.S., zdroj