Druhá časť na tému : Možnosti a podmienky pokračovania v podnikaní po smrti živnostníka
II. kapitola
K problematike štatistickej registrácie „pokračovateľov“ v prevádzkovaní živnosti
Pred týmto „chodom“ navrhujem vopred aperitív. Tentokrát pre „všetkých pozostalých“. Paradoxne na vytriezvenie. Tentokrát z ilúzií. Ešte pred podávaním ťažko stráviteľného chodu.
Pozvaní na „hostinu pánovu“ sú osobitne „uličníci“, najmä z radov tých neinformovaných a dôverčivých rojkov, aby sa poučili a (konečne) pochopili „who is who“. Lebo sa bude podávať špecialita, ako nám ju pripravili „elitní kuchári“ z čias, keď vakcína ešte bola sloboda. Tí, ktorí riadili štát rukou spoločnou a nerozdielnou v tomto slovenskom „experimentálnom laboratóriu“. Kde už aj právo kvičalo ako „svine na bitúnku“, a nielen tí neočkovaní, ako si to želal samotný „marha“, P. Schutz zo SME.
Všetko pod egidou „právnych dvojičiek“. „Marišky“, ktorá viedla ministerstvo spravodlivosti SR a „Janíčka“, ktorý viedol Súdnu radu. S ich príznačnými heslami doby, ktoré nezmazateľne vojdu do dejín štátu a práva nášho mladého Slovenska,
- do dejín štátu, kde „vláda určuje ako majú ľudia žiť.“
- a do dejín práva, kde „v čase covidu (počas núdzového stavu) neplatí ÚSTAVA..“
Smerodajná poznámka:
- Marišku, túto jedovatú osôbku dnes ľuďom predstavovať už netreba, lebo do dnešného dňa vyskakuje na obrazovkách ako šijací stroj, akurát, že musela dostať ťažkú amnéziu, keď si už nepamätá, ako ešte „včera“ mohla a mala určovať VLÁDA – ako majú ľudia žiť..
- Ak by mal niekto z tých dôverčivých a neinformovaných nejasno, kto je Mazák, tak mu treba pripomenúť, že to je ten, čo robil problémy aj na Rade, o. i. aj tým, že si dal na tajnáša zisťovať od orgánov trestného konania na členov Rady bez právneho dôvodu osobné informácie, čo ho stále stoličku, a ktorý dostal patričné vysvetlenie od Ústavného súdu, na ktorý sa obrátil so sťažnosťou, že „kopačky“ dostal právom. Ostatné prešľapy a vážne pochybenia, ako ich spracovali a zverejnili členovia Súdnej rady nejde pre priestorové možnosti uviesť.
Za normálnych okolností by sme tu už mohli skončiť. Ako sme mohli dopadnúť pri tomto chápaní riadenia a správy štátu, keby nebol prišiel september 2023. PRETO je tak potrebné vedieť, poznať a poučiť sa. Pre prítomnú budúcnosť pozostalých. Tentokrát aj tých, ktorí nemajú záujem podnikať.
A pre tých, ktorí ten záujem podnikať majú, treba uviesť veci na pravú mieru. Pre poriadok veci, ako dnes platia. Ako sa udiali. Ako ich VTEDY, v roku 2023 naordinovali tí dnešní opoziční kritici vlády. Tí dnes trúchliaci a kvíliaci, ako je treba pomôcť podnikateľom, ako treba šetriť na štáte, ako znížiť administratívu. Aj tú úradnú, byrokratickú, aj tú personálnu. A keďže dnes už nie sú trochári, tak rovno o 25 %.
Ide o právnu úpravu, ktorá po novom upravuje štatistickú registráciu povinných osôb, za ktoré sa (s odloženou) účinnosťou od 1. júla 2024 už považujú aj VYKONÁVATELIA živnostenského oprávnenia po zomrelom živnostníkovi, ako aj jeho právni nástupcovia.
Inými slovami, týmto právnym predpisom bola uložená povinnosť pridelenia identifikačného čísla (ďalej len „IČO“) aj osobám vykonávajúcim živnostenské oprávnenie po zomrelom živnostníkovi na „medzičas“, neúmerne neprimeraný k prevádzkovej a administratívnej záťaži, akú tento právny, dnes opozičný „majsterstuk“ priniesol.
Neargumentujúc pritom tým, že nejde o osoby s právnou subjektivitou, lebo pravdou je, že účelom prideľovania IČO nie je „evidenčná identifikácia“ podnikateľských subjektov.
Čo je však v tejto súvislosti smerodajné, to profesijné poznanie konania včerajšej koalície, ku ktorej došlo v roku 2023 (v roku 9 mesačnej vlády prezidentského paláca, formálne vraj „vlády odborníkov“) pri príležitosti prípravy a prijatia zákona o „registri podnikateľov“ (č. 302/2023 Z. z.). S osobami a obsadením, na ktoré nejde zabudnúť. Od Hegera, z vecného hľadiska, kde to všetko začalo. Cez Sulíka z podnikateľského a Kolíkovú z právneho hľadiska. A s čerešňou navrch, ktorú tomu podarenému dielu dala na konci dňa Čaputová, ktorá sa už neviem prečo neponáhľala v tomto prípade vrátiť zákon Národnej rade. Božechráň spomínať ešte ÚS.
LEBO podľa súčasne platnej právnej úpravy, citujúc z už platného diela uvedených (spolu)autorov:
- „živnostenský úrad je povinný požiadať štatistický úrad o pridelenie IČO manželovi alebo dedičovi zomrelého živnostníka, ak do skončenia konania o dedičstve alebo po skončení konania o dedičstve pokračuje v prevádzkovaní živnosti zomrelého živnostníka podľa osobitného predpisu“ (rozumej živnostenský zákon).
Takže IČO musí mať od 1. júla 2024 už aj osoba, ktorá má „za pár“ do dedičského konania. Aby sa na tento účel svojvoľne, neefektívne a neadekvátne účelu zbytočne míňali zdroje štátu. Ekonomické, aj personálne. Tie, ktoré tak zrazu kolú oči ešte včerajším hospodárskym bezdomovcom, dnes kovaným „hospodárom“ štátu. Tým, ktorým dnes tak leží na srdci šetrenie na štáte.
LEBO išlo o právnu úpravu, pri ktorej sa v dôsledku jej prijatia, jej povinného administratívneho uplatnenia neprimerane, zvyšujú náklady štátu, byrokracia a personálna záťaž orgánov štátnej správy. Bezhlavo, s rozumom v hrsti. A svojvoľne. Aby sa nedalo nespýtať verejne, a kde boli vtedy tí veľkohubí „papieroví antibyrokrati“ na čele so Sulíkom a Remišovou?
LEBO išlo o zákonnú úpravu, ktorá z Ministerstva vnútra SR urobila iba nikoho nezaujímajúceho „chudobného príbuzného“, bez zohľadnenia kompetenčného zákona, podľa ktorého je „ešte stále“ toto ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy vo veciach ŽIVNOSTENSKÉHO PODNIKANIA..
Veď zrejme načo aj, keď už neplatila v tom „totalitnom čase“ ani Ústava.
Aby sa už nikto ani nečudoval, že touto zákonnou novelou sa zároveň narúšajú neprípustným spôsobom „legislatívne pravidlá vlády“ tým, že sa uvedeným kúskom de facto a de iure neprípustne (nepriamo) novelizoval živnostenský zákon, ktorým sa ukladajú povinnosti MV SR (tamojšiemu odboru živnostenského podnikania) spôsobom, ktorý deformuje jeho zákonnú kompetenčnú pôsobnosť.
Nuž čo, vodu kázať a víno piť, to im vždy išlo.
Ale tou už bytostnou tragédiou je poznanie, že táto včerajšia „politická elita“, ktorá sa musela porúčať z vôle ústavného hegemóna štátnej moci, občanov a odísť v septembri 2023 dverami z kľúčových mocenských centier – tá samá sa dnes pchá opäť dovnútra rozhodovacích otvorov štátu ako muchy pred zimou. Muchy, ktoré už dnes nejde prehľadne rozpoznať ako kedysi, podľa straníckej príslušnosti.
Lebo dnes je to už čosi, čo pripomína „dospievajúcu chobotnicu“, ktorá cez mnohostranné mimovládne („pomocné“) chápadlá už postupne prerástla naprieč celou organizáciou štátu a zliala sa do beztvarej masy, kde stranícka príslušnosť alebo „bezpartajnosť“ už nehrá pri ich detekcii rozhodujúcu rolu.
Lebo stranícka príslušnosť sa po vzore PS stáva už len plášť pre „veriacich“. Lebo v reálnom politickom prostredí už ide evidentne iba o vystrčenú mediálnu platformu „sui generis“, ktorej úlohou je už iba (pre)tlmočiť záujmy zahraničných majiteľov. Dnes výlučných držiteľov majetkových a tým aj informačných zdrojov, kľúčového nástroja na tvorbu a ovplyvňovanie verejnej mienky.
Preto sme aj boli svedkami takých nezvratných úkazov, ako sa pod týmto pláštikom z večerného („nezávislého“) vládneho odborníka, ba či viac premiéra (Ódora), stane už ráno stranícky (progresívny) „number one“ kandidát do volieb do EP. Ako sa z večerného (nezávislého) televízneho redaktora, moderátora (Cifrová, Ostrihoňová) stane už ráno kandidátska progresívna nova. Ako sa z („nezávislého“) úradníka z Útvaru hodnoty za peniaze T. Hellebranda (mimochodom známa fy, ktorá považuje súčasnú výšku dôchodkov „za nadštandardnú“), stane zrazu nielen radový člen PS, ale po „dofajčení cigaretkky na 2 ťahy“ rovno kandidát do EP. Ešte pokračovať?
Preto sme aj svedkami dnešných nehoráznych praktík, tak veľmi pripomínajúcich spôsoby, aké poznáme z filmového prostredia – pri zákulisnom „(pre)rozdeľovaní“ verejných zdrojov, z (verejnoprávnych) fondov ako je napr. Fond na podporu umenia – do (súkromných) rúk, do de iure majetkového združenia (napr. neslávne slávnej Šimečkovskej nadácie), majúci de facto charakter majetkového fondu. Dnes už v nevídanej a neslýchanej „státisícovej“ miere.
Preto sme aj svedkami rovnako nevídaného a neslýchaného „hodnotového“ spájania sa tradičných konzervatívnych strán, dnes už len tváriacich sa tak – s liberálnymi a progresívnymi stranami, ktoré majú vo svojej DNA pravý opak.
Lebo stačilo len odsledovať výstupy vedenia KDH po parlamentných voľbách a menej informovaný súdny človek nemohol vedieť či Holečková, ešte v roli šéfky klubu v NR SR ešte „kope“ za KDH alebo PS. Rovno na tlačovkách, na pódiách a na iných verejných miestach.
Ešte pokračovať..? Len priestor nedovolí.
Zato na tieto novodobé opozičné psie kusy, ktoré už prekročili Rubikon je však liek. A veľmi dobrý. Účinný. Pamäť, s ochotou myslieť. A odvaha dať myšlienke a pamäti „ústa“.
O to dnes ide zo všetkého najviac. Aby sme boli.
PS 1:
Ten nevydarený (nehorázny) pokus z nepodarenej autorskej dielne – požadovať po živnostenských úradoch prideľovanie IČO (spätne) aj pre „vykonávateľov“ živnostenského oprávnenia, aj „právnym nástupcom“ po zomrelom živnostníkovi, ktorí toto postavenie nadobudli do 30.júna 2024 – nemá právne krytie. Poukazujúc pritom na chýbajúcu transformačnú úpravu, ktorá by tento byrokratický „trestný čin“, administratívne prácny, nákladovo drahý a personálne náročný špás, legitimizovala. Našťastie.
PS 2:
A už vrchol dnešného opozičného pokrytectva na tému šetrenia na štáte, ktoré zostáva ako politické TABU – je zamlčiavanie povinnosti plniť priamo úlohy, vyplývajúce z primárnej legislatívy EÚ osobitne z nariadení jej orgánov.
Najmä však povinnosť transponovať hory smerníc orgánov EÚ, sekundárnej legislatívy do právneho poriadku SR, ktorú nejde odignorovať pod hrozbou právnej zodpovednosti štátu, a ktorá v sumáre viedla a vedie k logickému nárastu úradnej agendy, ktorú musí niekto v národnom štáte, a teda aj na Slovensku zrealizovať. A to hneď 2x. Najprv jej povinnou právnou implementáciou, a pravdaže jej následným administratívnym uplatnením.
A politické strany to nebudú, však áno „bruselskí vyslanci na Slovensku“, Šimečka, …
Však áno, dnešní nosní domajší liberálni krikľúni, Groling, Viskupič.
Lebo požiadavka znižovať počty úradníkov na Slovensku, to dobre znie, a má dobrú odozvu u voličov, len netreba tak vazalsky držať „hubu a krok“, ak ide o tie 10 000-ce (slovom desaťtisíce) bruselských úradníkov, pravdaže nikým nevolených a bohaté plody ich“ statočnej“ úradníckej práce. Tí, ktorých trápi už aj „unifikácia“ zakrivenia uhoriek.
Zamlčiavajúc, že tá ich vyprodukovaná agenda sa musí povinne preniesť na slovenské úrady.
A tak chytráci, nebolo by načim najprv kvíliť na inom hrobe, na tom bruselskom? Tam, kde ste doma. A uplatňovať najprv 25 % -né zníženie osadenstva toho bruselského molocha?
Lebo, rovnako logicky platí, že by sme ušetrili aj na Slovensku. 2x.
Alebo hneď 3x..? (keby ste neboli…)
Na počiatok by však stačilo aj nebyť každý večer na obrazovke a nehádzať polená pod nohy štátu. Teda nám.