(Willow Thoi, Natural News) Dňa 23. marca 1885 sa v anglickom Leicesteri zišlo viac ako 80.000 občanov na demonštrácii, ktorú historici označujú za jednu z najväčších protestných demonštrácií vo viktoriánskom Anglicku.
Zišli sa z viac ako 50 protiočkovacích líg po celej Británii spolu s delegátmi z Írska a Škótska, aby verejne spálili zákony o očkovaní.
Britský parlament zaviedol povinné očkovanie proti pravým kiahňam pre všetky deti do 14 rokov s pokutami až do výšky 20 šilingov (dnešná hodnota približne 200 eur) a odňatím slobody 7 až 14 dní za odmietnutie očkovania.
Matriční úradníci boli povinní vydať oznámenia o očkovaní do siedmich dní od narodenia. Rodičia, ktorí odmietli očkovanie, mohli čeliť opakovanému trestnému stíhaniu, až dovtedy, kým ich deti neboli zaočkované.
V protestnom sprievode sa zúčastnili muži uväznení za odmietnutie očkovania a rodiny, ktorým bol zaistený majetok za nezaplatené pokuty. Sprievod niesol detské truhly symbolizujúce úmrtia po očkovaní, ktoré boli podľa historických záznamov zdokumentované a nepopierateľné.
Keď odmietnutie očkovania prinieslo lepšie výsledky
Leicesterská liga proti očkovaniu, založená v roku 1869, mala na svojom vrchole 100 000 členov. Ich hlavným argumentom bolo, že kľúčom k verejnému zdraviu je správna hygiena a sanitácia, nie očkovanie.
Počet trestných stíhaní v Leicesteri dramaticky stúpol – z dvoch v roku 1869 na 1154 v roku 1881 a viac ako 3 000 do roku 1884.
Stovky ľudí čelili pokutám alebo väzeniu. Niektorí rodičia si zámerne zvolili väzenie ako protest. Historici to neskôr prirovnali ku Gándhího hnutiu občianskej neposlušnosti.
Výsledky neočkovania prekonali oficiálne predpovede. Napriek tomu, že miera zaočkovanosti klesla z 90% v roku 1870 na iba 1 % do roku 1890, počet prípadov kiahní v skutočnosti tiež klesol – a dokonca oveľa viac ako v susedných mestách, ktoré dodržiavali prísne očkovacie protokoly.
Časopis Journal of Medical History tento jav zdokumentoval a výskumník Stuart MF Fraser uznal nasledovné:
„Leicester je príkladom, pravdepodobne prvým, kde sa na odstránenie choroby z komunity úspešne zaviedli iné opatrenia ako úplné spoliehanie sa na očkovanie.“
JT Biggs, mestský hygienický inžinier, publikoval v roku 1912 približne 800-stranovú retrospektívu, v ktorej preukázal, že Leicester má nielen menej prípadov kiahní ako ktorékoľvek iné mesto podobného charakteru, no zároveň aj veľmi málo očkovaných.
Ekonomika, o ktorej nikto nehovorí
Vakcínový priemysel nikdy nečelil skutočnej trhovej konkurencii. Od svojich počiatkov v roku 1796 sa spoliehal na vládnu podporu v každej fáze – investície, výroba, distribúcia, spotreba a imunita pred zodpovednosťou za spôsobené škody.
Tento vzorec je zdokumentovaný počas dvoch storočí: Prezident James Madison (4. prezident USA) podpísal v roku 1813 zákon o očkovaní. Bolo to prvé významné federálne schválenie akéhokoľvek zdravotníckeho produktu v dejinách USA.
Bol zriadený národný agent pre očkovanie a zabezpečilo sa bezplatné poštovné na distribúciu. Verejná vzbura občanov proti poškodeniu zdravia a úmrtiam viedla k zrušeniu tohto zákona v roku 1822.
Cyklus sa opakoval:
Zákon o kontrole biologických látok z roku 1902 vytvoril prvú vládnu agentúru na reguláciu spotrebiteľskej výroby v reakcii na lobovanie priemyslu po škandáloch s kontamináciou. Národný zákon o poškodení detí v dôsledku očkovania z roku 1986 zasa chráni výrobcov pred občianskoprávnymi žalobami.
Ako argumentoval ekonóm Ludwig von Mises už v roku 1920 – bez skutočných cenových signálov voľného trhu sa ekonomické výpočty stávajú nemožnými.
Vakcínový priemysel funguje bez zmysluplných cenových signálov, pretože nariadenia o povinnosti očkovania zaručujú predaj, imunita pred zodpovednosťou odstraňuje dôsledky za chybné výrobky a vládne nákupné programy eliminujú možnosť spotrebiteľov slobodne si vybrať produkt.
Poučenie pre dnešné politické diskusie
Hnutie viktoriánskej éry nakoniec uspelo. Parlament zvolal v rokoch 1889 až 1896 Kráľovskú komisiu, ktorá síce potvrdila hodnotu očkovania, ale odporučila zrušenie trestov za nedodržiavanie predpisov a zavedenie výhrady vo svedomí.
Zákon o očkovaní z roku 1898 tieto zmeny prijal a v roku 1948 Spojené kráľovstvo povinné očkovanie úplne zrušilo.
Moderné paralely sú pozoruhodné. Niekoľko štátov USA sa oddelilo od očkovacieho kalendára detí stanoveného Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) uprostred klesajúcej miery dodržiavania predpisov.
Obdobie plandémie Covidu-19 prinieslo panické financovanie, rýchle schvaľovanie, fiktívne odškodňovanie a nariaďovanie očkovania miliónom ľudí, vrátane detí, s takmer nulovým rizikom pre farmaceutické firmy.
Základná otázka, ktorú nastolil Leicesterský experiment, ostáva nevyriešená: Prežili by vakcíny na skutočne slobodnom trhu, zbavenom povinností, imunity výrobcov pred zodpovednosťou a vládnych dotácií?
Historické dôkazy naznačujú, že keď sa očkovanie stalo dobrovoľným a začali sa používať alternatívne prístupy ako karanténa a izolácia, úmrtnosť na kiahne klesla. Výročná správa Svetovej zdravotnej štatistiky za roky 1973 až 1976 ukazuje, že počet infekčných chorôb v rozvojových krajinách klesol bez ohľadu na mieru zaočkovanosti.
Kľúčová otázka pre verejné zdravie
Revolúcia v Leicesteri nebola iracionálnou protivedeckou vzburou nevedomcov, ako ju vykresľovali vtedajšie médiá.
Predstavovala skôr organizovaný odpor voči tomu, čo občania považovali za medicínsku tyraniu podporovanú priemyslom, ktorý nikdy nemusel preukázať svoju hodnotu za normálnych trhových podmienok.
Hlavná požiadavka hnutia ostáva relevantná: aby očkovanie podliehalo rovnakej trhovej disciplíne ako iné spotrebné produkty a aby nebolo ani dotované, ani nariadené, ani chránené pred zodpovednosťou za škodu.
Ak sú tieto produkty také bezpečné a účinné, ako sa o nich hovorí, mali by generovať dostatočný spotrebiteľský dopyt, aby sa ziskovo uživili. Občania nie sú slobodní, ak nemajú telesnú autonómiu.
Viac ako storočie po tom, čo obyvatelia Leicesteru spálili zákony o očkovaní, otázka pretrváva. A odpoveď ostáva rovnako nejasná ako v roku 1885.
Autor: Willow Thoi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net