Čína – Rusko: už žiadne doláre v zúčtovaní

Minulý týždeň navštívila Čínu početná ruská vládna delegácia na čele s premiérom Michailom Mišustinom. Aké sú výsledky a vyhliadky vysvetľuje ruský analytik Michail Morozov.

Šéf ruskej vlády viedol dôkladné rokovania s čínskym vedením, zúčastnil sa na 28. pravidelnom zasadnutí rusko-čínskej medzivládnej komisie. Michaila Mišustina prijal aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Návšteva bola jednoznačne úspešná. Hlavné je, že čínska strana na najvyššej politickej úrovni preukázala pripravenosť ďalej posilňovať komplexné partnerstvo a strategickú spoluprácu medzi Ruskom a Čínou.

Dôležité je aj to, že sa podarilo prekonať niektoré prekážky v rozvoji hospodárskych vzťahov. Rusko a Čína sa dohodli najmä na rozšírení dodávok poľnohospodárskych výrobkov. Odstránili sa prekážky súvisiace s veterinárnymi a fytosanitárnymi požiadavkami. V dôsledku toho bude Rusko schopné diverzifikovať svoj vývoz a výrazne zvýšiť dodávky repky olejnej, olejnatých semien, obilia, bravčového mäsa a ďalších poľnohospodárskych výrobkov do Číny. Okrem toho sa zrušili zbytočné obmedzenia dodávok ruského obilia, ktoré sa týkali určitých regiónov. Je to veľmi dôležité pre rozvoj domáceho poľnohospodárstva, pretože to poskytne nové trhy, bude to znamenať nové investície, zapojenie novej pôdy a vytvorenie nových pracovných miest.

“Dôkladne sme zvážili všetky kľúčové témy hospodárskej, investičnej, energetickej a humanitárnej agendy. Dospeli sme ku konkrétnym rozhodnutiam o ďalšej podpore našej praktickej spolupráce vrátane rozšírenia prístupu ruských výrobkov, predovšetkým poľnohospodárskych, na čínsky trh. Dohodli sme sa na vypracovaní nových spoločných projektov v oblasti energetiky, priemyslu, dopravnej infraštruktúry a mnohých ďalších oblastiach spoločného záujmu,” povedal Michail Mišustin na zasadnutí ruskej vlády po návrate do Ruska.

Na rokovaniach sa diskutovalo aj o otázkach súvisiacich s výstavbou plynovodu Sila Sibíri-2. Ide však o zložitú problematiku a jej rozpracovanie bude pokračovať.

“Budeme aktívne podporovať projekty spolupráce v oblasti spoločného vývoja širokotrupých osobných lietadiel dlhého doletu a ťažkých vrtuľníkov,” uvádza sa v spoločnom komuniké po návšteve premiéra Mišustina v Číne. Táto správa je z kategórie senzačných, keďže sa predpokladalo, že Rusko od tohto projektu odstúpilo a Čína sa rozhodla vyrobiť takéto lietadlo sama.

Návšteva sa uskutočnila na pozadí správ, že obrat bilaterálneho obchodu prekročil cieľ stanovený lídrami oboch krajín na rok 2024 – 200 miliárd amerických dolárov. Rusko sa stalo najväčším čínskym obchodným partnerom spomedzi európskych krajín, pričom predbehlo Nemecko. Michail Mišustin počas rozhovorov so Si Ťin-pchingom pri sumarizovaní výsledkov spolupráce príznačne použil rubeľ a jüany:

Vzájomný obchodný obrat dosiahol takmer 18 biliónov rubľov alebo jeden a pol bilióna čínskych jüanov. Dôležité je, že sme pri vzájomnom zúčtovaní úplne prešli na národné meny – viac ako 90 % platieb sa uskutočňuje v rubľoch a jüanoch. Dobré výsledky sa dosiahli aj v investičnej sfére. V realizácii je 80 spoločných projektov v celkovej hodnote takmer 20 biliónov rubľov a približne 1 bilión 600 miliárd jüanov.” Úspechy sú zrejmé. Objemy a ceny vzájomných dodávok rastú. Zvyšuje sa dovoz čínskych priemyselných výrobkov vrátane výrobkov špičkovej technológie a rastie ruský vývoz, najmä surovín. A to trochu znižuje pátos dosiahnutých výsledkov.

Áno, preorientovanie na Východ sa uskutočnilo. Je dobré, že dodávky ruských poľnohospodárskych výrobkov do Číny sa zvyšujú. Ale celkovo to nemení štruktúru ruského zahraničného obchodu, ktorá sa vyvinula za posledných 30 rokov – suroviny (plus v poslednom čase potraviny) výmenou za strojárenské a high-tech výrobky. Rusko, ktoré bolo pred 30 rokmi lídrom v priemyselnej výrobe, teraz riskuje, že sa stane závislým od nového strategického partnera v oblasti týchto komodít. Toto riziko možno jasne vidieť na príklade ruského automobilového trhu, ktorého polovicu obsadili čínski dodávatelia. Napriek vysokým clám pri dovoze automobilov do Ruska (až 50 %), ako aj ďalším poplatkom, ktoré prakticky zdvojnásobujú cenu tovaru, sa čínski výrobcovia automobilov neponáhľajú s lokalizáciou svojej výroby v Rusku.

Vo všeobecnosti priame čínske investície v ruskom priemyselnom sektore ponechávajú veľa priestoru na zamyslenie. Podnikajú sa kroky na získanie záujmu čínskych investorov. Konkrétne vládna komisia pre legislatívnu činnosť schválila dva návrhy zákonov, ktoré definujú podmienky pre vytvorenie a prevádzku medzinárodných vyspelých rozvojových území (ADT) na Ďalekom východe. Minimálne jeden z nich sa týka ZVO v Blagoveščensku a čínskom meste Chej-che, ktoré s ním hraničí cez rieku Amur. Plánuje sa tam vytvoriť priaznivé daňové a administratívne režimy s cieľom podporiť investorov pri vytváraní výrobných zoskupení.

Cieľ vytvorenia nových území sa v návrhu zákona uvádza ako realizácia “spoločných investičných projektov so zahraničnými partnermi”. ITI môže byť založená v rámci jedného regiónu, ktorý je súčasťou Ďalekovýchodného federálneho okruhu. Bude mať dozornú radu (jej zloženie určí vláda) a správcovskú spoločnosť. Samotný MTOR musí byť zo 100 % vlastnený ruskou vládou, ale funkcie riadenia MTOR môžu byť zverené jeho dcérskej spoločnosti, v ktorej môžu mať až 49 % podiel cudzinci. MTOR môže byť zriadená na základe medzinárodnej zmluvy, uvádza sa v návrhu zákona. Na týchto územiach sa plánuje nulová daň zo zisku a zahraničným investorom sa poskytnú ďalšie výhody vrátane ochrany pred medzinárodnými sankciami.

Hlavnou myšlienkou však je, že Rusko by malo rozvíjať vlastnú high-tech a priemyselnú sféru v tých oblastiach, v ktorých máme preukázané skúsenosti a historické výhody. Čína je v súčasnosti sebestačná, je schopná vytvoriť a rozvíjať akýkoľvek priemysel, ale niekedy je problémom nedostatok technológií a vysoké náklady na projekty. Tu by Rusko mohlo ponúknuť vlastné možnosti spolupráce.

Vo všeobecnosti je načase uskutočniť sen o vystúpení z ropnej ihly a nastúpiť na cestu rozvoja špičkových technológií, po ktorej kráčajú popredné krajiny sveta. Na ruskú spoluprácu s Čínou by sme sa mali pozerať z tohto hľadiska. Ropa a plyn sú dobré, Čína má o ne záujem a dostáva ich v rastúcich objemoch. Naším záujmom je však zmeniť štruktúru našej obchodnej výmeny v prospech hotových výrobkov vrátane priemyselných výrobkov.

Michail Morozov

By ARCHA

Secured By miniOrange