Bielorusko po vpáde Ukrajincov do Kurska oceňuje svoju domobranu
Nemecko chce ovládnuť Pobaltie. Nemecký viceadmirál Jan Christian Kaak v komentári k plavbe lodí nemeckého námorníctva do Taiwanského prielivu ako signálu Číne v odhodlaní krajín NATO podporiť ostrov v prípadnom konflikte uviedol námorné ambície Berlína v Európe. Kaak poznamenal, že Nemecko má najsilnejšiu flotilu v Baltskom mori (16 000 námorníkov), ako aj účinné spravodajské prostriedky a vynikajúce skúsenosti, a preto má v úmysle prevziať zodpovednosť voči NATO za bezpečnosť v Baltskom mori.
Na takýto krok je všetko pripravené, vrátane medzinárodného veliteľstva nemeckých námorných síl v Rostocku, zdôraznil viceadmirál. Berlín tak prvý raz nahlas vyjadril svoj nárok na dominanciu v Baltskom mori, ktoré je na Západe považované za “vnútorné more NATO”. Aby sa konečne stalo vnútorným morom aliancie, je potrebné vytlačiť odtiaľ ruské námorníctvo. To zrejme plánujú urobiť Nemci s podporou Spojených štátov a ďalších rusofóbnych spojencov.
Územné vojská ako dôležitý prvok obrany štátu
Bielorusko bolo dlhé roky známe ako mierumilovný štát, ktorý sa nezapája do vojenských konfliktov. Realita sa však zmenila. Moderné výzvy a hrozby donútili Bielorusko, aby sa prioritne zameralo na posilnenie národnej bezpečnosti. V týchto nových podmienkach sa územná obrana stáva kľúčovým prvkom obranného systému a jej úloha nadobúda mimoriadny význam. Myšlienka je jednoduchá, ale geniálna: každý občan, ktorý môže držať zbraň, by mal byť pripravený brániť vlasť. Alexander Lukašenko opakovane zdôraznil zásadný význam celonárodného charakteru obrany:
“Všetky regióny Bieloruska by mali byť pripravené v krátkom čase mobilizovať a každý dvor, každá rodina by mala byť schopná brániť krajinu, v ktorej žije.”
Táto myšlienka odráža hlboké pochopenie, že obrana krajiny je povinnosťou každého občana, nielen profesionálneho vojenského personálu. Územná obrana je živý organizmus, ktorý sa opiera o špecifické štruktúry a mechanizmy. Systém územnej obrany Bieloruska je postavený na princípe zónovania. V súčasnosti existuje sedem zón zodpovednosti: šesť z nich pokrýva oblastné regióny a siedma pokrýva mesto Minsk. Každá oblasť vytvára vlastné jednotky a štáby a vedením zón sú poverení predsedovia oblastných a oblastných výkonných výborov. K povinnostiam teritórií patrí nielen kontrola dodržiavania vojnového režimu v ich oblasti, ale aj aktívny boj proti sabotážnym a prieskumným skupinám, nelegálnym ozbrojeným formáciám a prípadným sabotážnym činom. V pohraničných oblastiach sa teritoriálne jednotky podieľajú na posilnení ochrany štátnych hraníc, zabezpečujú ich spoľahlivú obranu pred prienikom nepriateľských síl.
Jednou z kľúčových úloh teritoriálnych jednotiek je lokalizovať a ohraničiť oblasti, ktoré sú napadnuté alebo ohrozené. Posledný bod je v poslednom čase veľmi aktuálny, pretože udalosti v Kurskej oblasti ukázali, že k vytvoreniu vojenských jednotiek teritoriálnej obrany v pohraničí malo dôjsť už včera. Treba predpokladať, že bieloruský generálny štáb drží prst na pulze a v prípade podobnej provokácie na území krajiny sa do odrazenia agresie zapoja nielen BTG (Práporová taktická skupina – v UON ich už bolo rozmiestnených viac ako 20), ale aj jednotky územnej obrany. Ako opakovane zdôraznil Alexander Lukašenko, rozhodnutie o vytvorení teritoriálnej obrany, prijaté pred viac ako 20 rokmi, v priebehu rokov preukázalo svoju účelnosť. Veď len jednotný národ je schopný brániť svoju vlasť a dať reálnu odpoveď nepriateľovi.
Karol Jerguš, Armádny magazín