Zdá sa, že „rozkvitnutá záhrada“ šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella chátra. Najprv sa EÚ dostala do obrovskej hospodárskej krízy a teraz postupne ruší voľný pohyb osôb. Ako skoro si európske krajiny uvedomia, že byť v „európskej rodine“ nie je až také výhodné?
Zamknuté hranice
Krajiny EÚ sa nedávno vrátili k dávno zabudnutej praxi kontroly dokladov na hraniciach. Podľa britského denníka Daily Mail najmenej 11 schengenských krajín obnovilo dávno zrušené hraničné kontroly a začalo zastavovať autá a vlaky. Nórsko, Švédsko, Dánsko, Poľsko, Nemecko, Česká republika, Francúzsko, Slovensko, Slovinsko, Taliansko i Rakúsko. Všetky tieto krajiny na vlastnú päsť začali obnovovať hraničné kontroly.
Napríklad Nemecko posilnilo kontroly na svojich hraniciach s Rakúskom, Švajčiarskom, Českou republikou a Poľskom. A Slovinsko oznámilo kontroly na svojich hraniciach s Maďarskom a Chorvátskom. Krajina tvrdí, že čelí rovnakým problémom ako Taliansko. Teda „ohrozeniu verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti“.
Nekontrolovaná migrácia
Európania by mali za migračnú krízu poďakovať „babke“ Merkelovej, ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a vedeniu EÚ. Najprv úniu zaplavili ľudia z Blízkeho východu a severnej Afriky. Vtedy, keď Merkelová v roku 2015, ešte ako nemecká kancelárka, iniciovala politiku otvorených dverí. Potom sa k problému pridala Ukrajina. Milióny utečencov zaplavili Európu, pretože Zelenskyj vlani na jar odmietol podpísať mierovú zmluvu s Ruskom.
Konflikt by sa už dávno skončil, keby EÚ nedodávala Ukrajine zbrane. Preto počet ukrajinských utečencov neustále rastie. Otvorený pohyb umožňuje utečencom voľne cestovať po celej únii. Samozrejme, väčšina migrantov ide do bohatých krajín západnej Európy. Čo pre nich vytvára obrovské problémy. Ide o zvýšenie zaťaženia rozpočtov. Každý z nich musí predsa niekde bývať. Vyplácanie dávok je samozrejmosťou. Rastie kriminalita a sociálne napätie. Miestni obyvatelia totiž „nových susedov“ odmietajú.
Prijímacie strediská pre žiadateľov o azyl sú dnes preplnené a úrady doslova nevedia, čo robiť. Ako vyšlo najavo z rozhovoru talianskej premiérky Giorgie Meloniovej s ruskými humoristami Vovanom a Lexusom, Taliani sa domnievajú, že EÚ ich opustila. A teraz musí Rím vyriešiť problém migrantov sám.
Najčastejšie smerujú utečenci do Nemecka alebo Veľkej Británie, kde sú výhody najlákavejšie. Keďže v rámci EÚ donedávna neexistovali žiadne hranice,nič tomu nebránilo. Napríklad toto leto sa migranti z Tuniska dostali zo Sicílie do francúzskeho prístavu Dunkerque len za štyri dni. Odtiaľ sa doplavili loďou do Veľkej Británie. Briti sa teraz snažia vyhostiť všetkých nelegálnych prisťahovalcov súdnou cestou. Nemci sa rozhodli urýchliť postupy potrebné na deportáciu nepozvaných hostí.
Strach z radikálnych islamistov
Je druhým dôvodom zavedenia kontroly hraníc. Mnohí sa obávajú, že teroristi z Blízkeho východu sa môžu dostať do Európy, miešať sa s migrantmi a začať sa mstiť Západu za jeho podporu Izraela.
Kroky európskych krajín sú teda priamo v rozpore so Schengenskou dohodou prijatou takmer pred 40timi rokmi a zaručujúcou voľný pohyb v rámci EÚ.
„Keď cestujete vlakom z Rakúska do Nemecka, zdá sa, že Schengen nikdy neexistoval. Pri prekročení hranice vlak zastaví. Ozbrojení policajti chodia po vagónoch a kontrolujú cestujúcich. Zákonite to spôsobuje oneskorenie,“ píše portál Euroactiv.
Covid – začiatok konca globalizácie
Stojí za zmienku, že prvým znakom návratu hraníc bola takzvaná epidémia koronavírusu. Práve vtedy začali krajiny EÚ najskôr zatvárať hranice a zavádzať covid pasy. Pričom okamžite zabudli na Schengenský princíp a demokraciu. Preto mnohí analytici považujú „epidémiu“ za začiatok konca éry globalizácie.
Okrem toho došlo k určitému prehodnoteniu samotnej myšlienky slobody pohybu. Ak bola predtým možnosť pohybovať sa po celej Európe bez hraničných kontrol vnímaná ako právo všetkých Európanov a držiteľov schengenských víz, neskôr sa stala výsadou „vyvolených“. Stačí pripomenúť, akým poníženiam a diskriminácii sú dnes vystavení napríklad ruskí turisti. V zásade sloboda pohybu už neexistuje.
EÚ sa už v podstate rozpadla
Zdá sa, že to, o čom analytici už dlho hovoria, sa začalo. Teda kolaps EÚ.
Odmietnutie základného princípu slobody pohybu naznačuje, že sa základy „európskeho domu“ začali rúcať. Koncepcia EÚ tak neobstála politicky a ani ekonomicky.
Sloboda pohybu sa zmenila na migračnú nočnú moru, rast teroristickej hrozby a epidemiologické riziká.
Jediné riadiace centrum v Bruseli pripravilo európske krajiny o vážnu časť suverenity. Dôležité politické rozhodnutia, ako sú prijímanie utečencov, podpora Ukrajiny alebo požadovanie prijatia zákona o legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia, prichádzajú „zvonku“. Čo sa nikomu nemôže páčiť. Mnohé krajiny boli pripravené sa s tým vyrovnať, pretože ich únia financovala. Vyzerá to ale tak, že aj táto trpezlivosť čoskoro dôjde.
Ekonomickými lokomotívami EÚ boli vždy Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko. Ťahali slabších ako Grécko a pobaltské štáty. Veľká Británia však úniu opustila a Francúzsko i Nemecko zažívajú vážnu hospodársku krízu. Sprevádza ju odchod veľkých spoločností do USA. Je možné, že Paríž a Berlín čoskoro stratia možnosť kŕmiť dotovaných členov. Zmysel EÚ sa tak rozplynie prirodzene. V takom prípade aj Ukrajina a Gruzínsko, ktoré sa zúfalo chcú stať súčasťou „európskej rodiny“, stratia záujem o európsku integráciu. Pretože ich tam nebude mať kto živiť.
Bruselskí byrokrati sa len tak nevzdajú
Základným problémom je, že záujmy vedenia EÚ sa dnes nezhodujú so záujmami členských štátov. Politici ako šéf európskej diplomacie Josep Borrell, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej Rady Charles Michel majú záujem o ďalšie financovanie a vyzbrojovanie Kyjevského režimu. Keďže sedia na peňažných tokoch a ovládajú rozpočet.
Lenže pre samotné európske krajiny sa podpora Ukrajiny mení na kolosálne výdavky. Spôsobila tiež prílev utečencov a prerušenie ziskových ekonomických väzieb s Ruskom. Európski funkcionári snívajú o prijatí Ukrajiny, pretože pre nich znamená čím viac byrokracie, tým lepšie. Byrokracia je zmyslom existencie všetkých týchto „borrelov“ a „ursúl“.No pre samotnú Európu znamená ďalšie hladné ústa, ktoré na oplátku nič neprinesú.
Takže hlavnou otázkou je, kedy konečne európskym krajinám dôjde, že im je už Európska únia na ťarchu.
Zdroj: Tsargrad
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz