T.č. rezonuje na Slovensku štúdia ACTIV 6 publikovaná v časopise JAMA, ktorá vraj preukazuje, neúčinnosť Ivermektínu. Obzvlášť sa z toho teší MZ SR. Hlavný problém tejto štúdie je, že síce bola randomizovaná a dvojito zaslepená, čo je zlatý štandard vedeckej štúdie, ale jej chybný dizajn je hlavnou prekážkou aby bolo možné tvrdiť, že dokazuje neúčinnosť Ivermektínu na liečbu COVID-19. Ivermektín sa v štúdii ACTIV 6 podával 1591 pacientom v priemernom veku 48 rokov a v priemere až od 6-teho dňa ťažkostí. Nie je uvedené, či sa podával po jedle alebo nalačno, ale isto sa podával v súlade s SPC (medicínskou autoritou uznaný návod na použitie daného lieku – „Summary of Product Characteristic“), kde sa odporúča užívať tento liek nalačno. V uvádzanej štúdii bolo deklarované dávkovanie 0,4mg/kg, nie však u každého, pretože autori sami uvádzajú, že podávali maximálne dávku 35 mg. To znamená, že pacienti nad 88 kg dostali menšiu dávku a pritom nad 88 kg bolo 42% pacientov a nad 100 kg bolo 25% pacientov. Títo dostávali menej ako 90% uvádzanej dávky, takže v skutočnosti dostávali menej ako 0,35 mg/kg (teda nie 0,4 mg/kg). Pritom cca 50% pacientov v tejto štúdii malo komorbidity, teda sprievodné chronické ochorenie (cukrovku, hypertenziu, astmu, chronickú obštrukčné chorobu pľúc) a ak by sa dodržal protokol FLCCC, tak mali dostávať jednotlivú dávku 0,6 mg/kg. A ďalšia hrubá odlišnosť od protokolu FLCCC, liečba Ivemektínom, ktorá má trvať minimálne 5, ale podľa stavu aj viac dní, bola v tejto štúdii iba trojdňová.
Podľa Maríkovho protokolu (FLCCC), ktorý je dnes zlatým štandardom liečby kovidu s využitím Ivermektínu, sa má tento liek podávať nie samostatne, ale ako súčasť komplexnej, presne v protokole definovanej liečby, a to v dávke 0,4-0,6 mg/kg (v dávke 0,6 mg/kg sa odporúča napríklad u pacientov s komorbidítami). Zdôrazňuje sa, že Ivermektín sa má užívať po jedle (klinický farmakológ dr. Janeková uvádza, že po mastnejšom jedle), aby sa zvýšilo množstvo liečiva z podanej dávky, ktoré sa vstrebe do krvi v tráviacom trakte. Protokol FLCCC odporúča užívanie vypočítanej dávky podľa hmotnosti pacienta 1x denne po dobu najmenej 5 dní.
Pre uľahčenie porozumenia, keďže na dnešnom MZSR už nepracujú lekári, ale pod vedením generála, inžinieri, magistri a doktori filozofie, špeciálne pre nich by som teraz uviedol polopatistický príklad s penicilínom a angínou. Angína sa dnes lieči u dospelého podaním 3x denne 1,2-1,5 mil. jednotiek (IU) V-Penicilínu t.j. každých 8 hodín, počas 7-10 dní. A čo by sme zistili o účinnosti V-Penicilínu proti angíne, ak by sme podávali tento penicilín 2×1 tbl teda á 12 hodín počas 4-6 dní? No predsa jeho neúčinnosť pre samotné ochorenie, a to vôbec nehovorím o reumatických následkoch, poškodení srdca, kĺbov a „tanci sv. Víta“, ktoré by sa objavili. Dnešné MZ SR by potom určite pokojne tvrdilo, že penicilín nie je pri angíne účinný a trvalo by na zrušení jeho výroby aj v Biotike Slovenská Lupča. Veď načo vyhadzovať peniaze, keď „štúdia“ tak jasne preukazuje neúčinnosť penicilínu? Lenže všetci dobre vieme, aký zázrak robí penicilín, čo jedna zle spracovaná vedecká štúdia nemôže nijako zmeniť.
Vidíme teda, že štúdia AKTIV 6 nemá potenciál preukázať neúčinnosť Ivermektínu pri ochorení COVID-19. Preukázala iba to, že pri poddávkovaní a súčasne pri oneskorení liečby cca o týždeň od začiatku ochorenia, Ivermektín nefunguje. Vlastne potvrdila, že ak chceme byť pri liečbe kovidu Ivermektinom úspešní, musíme dodržať návod na použitie, ako je stanovený v protokole FLCCC, ktorý vznikol na základe skúseností s vyliečením miliónov pacientov.
Čo chceli zistiť vedci, ak
- pacientovi podali nižšiu dávku, dokonca viac ako o tretinu nižšiu u pacientov s komorbiditami, ktorí tvorili asi 50% zúčastnených na štúdii,
- sa postarali o to, že sa mu do krvi vstrebalo menej liečiva, keďže mu ho podali nalačno,
- podávali liek neskoro, v priemere až šiesty deň od začiatku ochorenia ((logické by bolo porovnávať v takejto štúdii skupinu, ktorá by dostavala Ivermektin prvých 6 dní ochorenia, oproti placebu),
- pacientovi liek podávali počas kratšieho obdobia,
- podávali Ivermektín ako jednotlivé liečivo a nie v rámci komplexnej liečby, ako to odporúča protokol FLCCC.
Až 55 metodických chýb štúdie AKTIV 6 je popísaných na stránke https://c19ivm.org.
V takejto zle nastavenej štúdii na poddávkovanie a oneskorené podávanie sa v skutočnosti netestovala účinnosť, ale možno bezpečnosť Ivermektínu. A tu vyšiel Ivermektín excelentne. Bezpečnejší než placebo (nežiadúce udalosti v 2,8 % pri Ivermektíne; 3,5 % pri placebe). Čiže táto štúdia potvrdila, že užívania Ivermektínu sa nie je potrebné nijako obávať. Je to viac ako 100% bezpečný liek.
FLCCC uvádza, že Ivermektín je liek, ktorý je osobitne vhodný na liečbu COVID-19 vzhľadom na jeho silné antivírusové a protizápalové účinky. Tie sú doteraz preukázané výsledkami zo 64 kontrolovaných štúdií, z ktorých 32 bolo randomizovaných a 16 bolo dvojito zaslepených, čo je zlatý štandard výskumného dizajnu. Súhrn (metaanalýza) týchto štúdií zistil štatisticky významné zníženie prenosu, času zotavenia, hospitalizácie a úmrtí. Na stránke FLCCC je aktuálne zhrnutie všetkých vedeckých dôkazov o Ivermektíne pri COVID-19. Upozorňuje na to vo svojom fb statuse rešpektovaný lekár a vedec Michal Piják, MD – Personalised Evolutionary Nutrition, ktorý ďalej uvádza, že FLCCC poukazuje aj na skutočnosť, že v historickom úspechu verejného zdravia, od 16. septembra 2021, severoindický štát Uttarpradéš s populáciou 241 miliónov ľudí, COVID-19 účinne vyhubil rozsiahlym použitím Ivermektínu na liečbu a prevenciu.
Bohužiaľ, zneužívanie komunikácie vedeckých informácií autoritou ako je MZSR, falošne maskujúcou marketing za vedeckú pravdu, je jednoducho nechutné a zavádzajúce. Ministerstvo zdravotníctva by sa malo skôr zaoberať informovaním o liekoch ako Remdesivir, Paxlovid a Molnupiravir, ktoré MZSR z „neznámych“ dôvodov nakúpilo za miliónové čiastky. Teraz lekárov núti aby tieto drahé, a podľa štúdií málo účinné lieky, ktoré majú množstvo závažných nežiaducich reakcií, spotrebovali na liečenie pacientov. Porovnanie účinnosti liekov používaných proti kovidu na základe vedeckých štúdií je na stránke https://c19early.org/.
Ďalšou boľačkou MZSR by mali byť netransparentné nákupy mRNA injekcií proti COVID-19, v súvislosti s ktorými prebieha vyšetrovanie prokuratúrou EÚ. Je verejne známe, že jeden človek z EK svojvoľne, bez schválenia odbornou lekárskou komisiou EÚ, bez toho, aby firma Pfizer musela doložiť údaje o účinnosti a bezpečnosti svojej vakcíny proti kovidu, nakúpila 4,6 mld dávok mRNA injekcií za 71 mld €. Pričom akcionár Pfizeru je akcionárom aj ďalšej firmy, ktorá je zamestnávateľom manžela tejto osoby. (Ursula von der Leyen je vyšetrovaná úradom EPPO) Takisto minister Lengvarský nakúpil 6 miliónov dávok mRNA injekcií od firmy Pfizer za 200 000 000 € na štvrtú dávku proti COVID-19 bez schválenia odbornou komisiou pre očkovanie ÚVZ SR (PSPI), hoci je dobre informovaný, že záujem o štvrtú dávku je dnes minimálny a toto množstvo sa určite nepoužije.
Je nevyhnutné, aby vyšla pravda najavo a zaistilo sa plné právo občanov SR na to, aby sa MZSR orientovalo na fungovanie zdravotníctva vo verejnom záujme a nie na ohrozovanie verejného zdravia v záujme farmaceutických firiem.
MUDr. Peter LIPTÁK, zdroj