Časopis Politico v článku zo 16. júla referuje, že viacero európskych krajín so záujmom sleduje švédsky model povinných odvodov do armády. V skratke ide o to, že sa preverí stotisíc teenagerov, z ktorých sa vyberie štvrtina tých, ktorí fyzicky a mentálne prichádzajú do úvahy. Z nich potom tretina najschopnejších dostane povolávací rozkaz, či už sa im to páči, alebo nie.
Vo väčšine krajín Európy bola povinná vojenská služba pred časom zrušená a armády tvoria profesionáli. To je dobré, respektíve ekonomicky výhodné riešenie v mierových časoch, keď vojakov netreba. Len čo si politici narobia nepriateľov a podarí sa im vyvolať vojnu, ukáže sa, že profesionálov je do zákopov málo a vôbec nie sú lacní. Profesionál, ktorému dnes reálne hrozí, že vo vojne príde o život, požaduje pri podpise kontraktu vysoký rizikový príplatok, časť profesionálov kvôli riziku kontrakt s armádou neobnovuje a možní noví záujemcovia radšej volia bezpečnejšie civilné zamestnanie.
Ak chcú politici riešiť konflikty silou, potrebujú vojakov
A potrebujú ich veľa, pretože ich životnosť sa kvôli moderným vojenským technológiám významne kráti. Na Ukrajine sa podľa niektorých expertov životnosť pechoty v prvej línii neráta na dni, ale na hodiny. Príčinou sú popri delostreleckej paľbe a bombardovaní všadeprítomné drony, ktorých roje monitorujú bojisko a likvidujú všetko, čo sa pohne.
Starý pohľad na zbrojenie a minulé vojny stále platí. V budúcnosti bude šanca na prežitie na bojisku minimálna kvôli zapojeniu umelej inteligencie a autonómnych vraždiacich robotov. Pokrok jednoducho nemožno zastaviť. V čom sú vojny rovnaké a v čom sa ani v budúcnosti nezmenia, je nutnosť brániť vojakmi vlastné územie voči postupujúcemu nepriateľovi, respektíve obsadiť vojakmi územie nepriateľa. V tom človeka drony nezastúpia.
V Európe sa schyľuje k povinným odvodom do armády a k povinnej vojenskej službe. Súčasne Európu čaká prechod nie na zelenú, ale na vojenskú ekonomiku. Ohrozením zo strany po zuby ozbrojeného Ruska sa odôvodní spoločná obranná politika. O vojne sa nebude rozhodovať v jednotlivých krajinách EÚ, ale v centre. Taký je trend, na ktorého konci bude spálená zem nikoho. Ak sa voči politikom nedvíha odpor občanov, je to preto, že si vojnu nevedia predstaviť, a to ani vtedy, keď už v ich susedstve zomierajú vojaci po tisíckach a v televízore sa môžu prizerať ruinám miest, ktorými prešiel front.
Naivne veríme, že u nás vojna nakoniec nebude, pretože sme si ju nezvolili. To, že s vojnou nerátame, na jej odvrátenie nestačí. Nerátame s ľuďmi, ktorí vojnu chcú. Politici, ktorí sa dnes tvária, že nepošlú našich vojakov do vojny, zajtra povedia, že brániť sa útokom je vlastenecká povinnosť.
Skúsenosť obetí minulých vojen je neprenosná. Človek, ktorý celý život prežil v mieri, pochopí o čo ide, až keď ho zmrzačí granát. Ešte včera sa kritizovalo strašenie vojnou. Dnes sa straší pred tými, ktorí chcú mier. Zajtra budú na muške tí, čo nechcú zabíjať. Čas samozrejmého mieru sa rýchlo kráti, ak teda ešte nejaký zvýšil.
AUTOR: Ivan Hoffman, zdroj