Rusko šetrí “Kalibre” a USA si pripravujú predmostia
Ako sa zmení ukrajinský konflikt?
Dokážu návštevy Kyjeva ministrov z Európy a Ameriky oživiť prúd pomoci Ukrajine? Ako sa menia plány Západu ohľadne Ukrajiny a môže si Rusko za tejto situácie dovoliť exportovať zbrane do zahraničia? V redakcii rádia Komsomoľská pravda bola o tom debata s predstaviteľom Centra štúdií vojensko-politických konfliktov Andrejom Klincevičom.
Načo vlastne cestujú do Kyjeva západní bosovia? Napríklad nemecký minister obrany Boris Pistorius sľúbil Ukrajine 2380 delostreleckých granátov natovského kalibru 155 mm. Znamená to, že OSU sú na pokraji “muničného hladu”?
My na kaliber 155 mm nazeráme tak, že všetky granáty sú rovnaké, dajú sa páliť z ktoréhokoľvek dela. Napr. nemecké granáty sa hodia aj na americké či francúzske systémy. Tieto granáty však majú 14 vzájomne líšiacich sa poddruhov. Predseda vojenského výboru NATO Rob Bauer bol vynútený obrátiť sa na vlády s výzvou, že túto situáciu treba začať riešiť spoločne!
Nie je to však jediný problém.
Vojenské podniky EÚ boli orientované na vysokotechnologickú, drahú produkciu: tanky, autá, lietadlá. Munícia bola druhoradá. Nikto nerátal použiť ju v takom množstve. (Povedzme si priamo, že nikto sa nepoučil zo začiatku 1. a ani 2. svetovej vojny, kedy tiež všetkých “prekvapil” muničný hlad – pozn. -vmi-) Pričom rozširovať jej výrobu je drahé i zložité. Treba investovať do zlievarní, no nikto nezaručuje, že aj na budúci rok bude treba milión granátov.
Ukrajina prestane byť prioritou a Vojensko-priemyselný komplex Európy sa preorientuje na iné ciele.
Väčšina štátov sveta chápe, že všeobecná atmosféra sa komplikuje. Všetci si začínajú nakupovať do skladov granáty. Európske fabriky začali dodávať granáty iným štátom drahšie. Lenže pre Kyjev má EÚ fixnú cenu, hoci svetové ceny vyrástli už v októbri.
Hlavnou úlohou porady v nemeckom Rammsteine 22. novembra 2023 bolo prinútiť vojensko-priemyselný komplex pracovať podľa vopred schváleného programu.
To však nechce robiť takmer nikto!
Nikto to nechce! Ukrajina teraz používa hlavne americkú kazetovú muníciu, ktorá bola vyrobená v 1980-tych rokoch. Rátalo sa s ňou na studenú vojnu v Európe, ktorá mala prerásť na horúce štádium. Rusi mali vtedy útočiť obrovskými vlnami.
Aj my sme v tom čase vyrábali kazetovú muníciu. Viac sme sa zameriavali na letecké bomby – čo je jednorazová bombová kazeta, ktorú práve teraz začíname efektívne používať na ukrajinskej frontovej línii. Pre Ukrajinu je to problém.
Český prezident Petr Pavel vyhlásil: “Armáda Európskej únie sa pripravuje na konflikt vysokej intenzity”…
Oni sa pripravujú obyčajnými ozbrojenými silami na nekonvenčnú vojnu. Treba však chápať, že tu ide o úlohu vychádzajúcu z USA na transformáciu európskej politickej triedy, európskych infraštruktúrnych objektov na voľný pohyb amerických vojsk.
Čo to bude?
Zvýšenie mobility ozbrojených síl. Oni začínajú za americké a európske peniaze rozširovať tunely, zosilňovať mosty, aby sa rýchlo dala z Nemecka na východ presunúť americká vojenská technika: do Rumunska, Poľska, do Pobaltia. Po druhé, Američania začínajú presúvať svoje vojská na východ Európy a tam zosilňovať svoje základne. Camp Kosciuszko je obrovské logistické centrum, v Poľsku sa vytvára základňa na úrovni divízie. Nemci zasa časť jednotiek presúvajú do Pobaltska.
Ide o realizáciu nového plánu?
Je to plán rozdelenia Európy jednou veľkou stenou. Tiahnuť sa bude od severu Nórska, Fínska, cez štáty Pobaltska a Poľsko na juh do Rumunska a Bulharska. Je tam aj Maďarsko, ktoré sa zatiaľ protiví tomuto procesu. Celkovo sa teda vytvára zložitý mechanizmus, ktorý má zablokovať logistiku. Na činnosti Fínov to už badáme.
Poliaci sú opäť na čele?
Oni uskutočňujú obrovskú mobilizáciu zdrojov. Objednali si niekoľko tisíc kusov techniky z Kórei za také sumy, až museli kórejské banky navyšovať limity. Poliaci si berú pôžičky od budúcich generácií.
Bulharsko podarovalo Ukrajine bezodplatné sto OT.
Sú to staré OT-60, majú dva benzínové motory neveľkého výkonu.
Vytvorí nám to problém?
Dnes sa akcent kladie na iné technológie. Na drony. Už teraz sú rekordérmi v množstve zničenej techniky a živej sily. Druhými v poradí sú míny, ďalej je to delostrelectvo. Starobylé OT sú pre Ukrajinu gestom zúfalstva. Ozbrojeným silám Ukrajiny bolo veľa zničenej techniky, potrebujú rotáciu. A Bulhari za túto výzbroj vystavia účet EÚ. Alebo si za to vydrankajú nejaké preferencie, resp. dostanú za svoje staré OT odpísanú americkú techniku. Nikto nepomáha Ukrajine len tak.
Čo treba Ukrajine navyšovať?
Možnosti delostrelectva, REB, pokúšať sa získať kontrolu nad nebom – čiže aj PVO a aj stíhaciu leteckú techniku. Ide tu o stovky mašín a 10-20, ba ani 90 lietadiel na tom nič nezmení. Pri našich možnostiach zasahovať na celú hĺbku územia Ukrajiny, ak tam budú nové lietadlá OSU spozorované, dostanú sa k slovu naše krídlaté rakety.
Naše krídlaté rakety sú ich nočnou morou?
V ostatných časoch útočíme len neveľkými dronmi Geraň a Kalibre si šetríme. Môžeme ich vyrábať mesačne vyše stovky. Čiže potom ich môžeme naraz odpáliť niekoľko tisíc.
Na rokovaní G20 sa V. Putin nechal počuť, že Rusko nikdy neodmietalo mierové rozhovory.
Variant toho, že teraz nám NATO navrhuje zastaviť sa, poďte, Rusi, ešte raz vás “oblbneme”, a oni za ten čas urobia Ukrajinu ešte silnejšou a potom sa pokúsia o revanš – to je pre nás z hľadiska našej bezpečnosti neprijateľné.
A pre Američanov je to zložité?
Tí sa pokúšajú lavírovať. Poškuľujú čo bude na Blízkom východe. V lete tohto roku vyšiel v RAND Corporation veľký článok, ktorý rozoberal obraz budúcnosti po ukončení konfliktu. Jeho hlavné tézy boli: obraz budúcnosti ako ho vidí Ukrajina, sa nie vždy zhoduje s americkým. V záujme Štátov je politické riešenie. Ak sa do toho zapoja Európania a vznikne riziko použitia jadrových zbraní, je to pre Američanov neprijateľné. Oni potrebujú zarábať peniaze. Preto treba vplývať na Zelenského. Pre Zelenského je politická situácia nestabilná.
Kladie Moskva Západu podmienku – odovzdajte nám Ukrajinu?
Teraz hovoríme o tom, že na rozhovory sme pripravení, poďme diskutovať. My však aj pritom budeme postupovať vpred. Styčných bojov je pri tom nemálo – aj humanitárna časť, aj obmeny, aj energetika. No zmrazovanie konfliktu a nadobudnutie teroristického štátu, ktorý bude útočiť dronami a uskutočňovať teroristické akty – to by bola len odložená téma pre budúce pokolenia. My ju musíme vyriešiť teraz.
Na čo posielame osem odpaľovacích zariadení S-300 do Tadžikistanu, veď PLRK aj sami potrebujeme!
Formujeme jednotný systém PVO, posilňujeme ho. Predpokladajme, že ďalším cieľom USA sa stane Irán. V momente tam môže letieť niekoľko tisíc rakiet, preťaží sa systém PVO, budú zničené protiletecké objekty a ďalej sa už dá bačovať úplne beztrestne.
Ale čo s tým má Rusko?
Naň je odvodený obdobný scenár. Takže prenesenie za hranice Ruska, do rôznych regiónov spojeneckých štátov, nášho systému s mohutnými radarmi, s možnosťami odhalenia a ničenia – je pre nás dôležitým momentom. Je to o kontrole stredoázijského priestoru, pohybu v ňom.
Treba niekomu vo vojnových časoch predávať zbrane?
Naši špecialisti hovoria, že sa nesmie dopustiť strácať trhy – potom sa bude na ne ťažko dostávať. Sú to miliardy dolárov, seriózne straty. Samozrejme, že kontrakty znižujeme, plníme len osobitné záležitosti a pokračujeme vo vzájomnej súčinnosti. Pokračujeme však v dodávkach tých systémov a výzbroje, v ktorých máme deficit vyriešený.
Vladimír Mikunda, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz