Každá kríza je vyvolaná preto, aby na nej mohol niekto zarobiť. Veď aj z covidového podvodu mali prospech nielen jeho „režiséri“, ale aj tí, ktorí s nimi spolupracovali (politici, odborníci, médiá a pod.).
Inak to nie je ani v súčasnej, umelo vyvolanej kríze. Trump neustále mätie svojimi protichodnými vyhláseniami, často zo dňa na deň. Mnohí to považujú za prejav jeho hlúposti či nafúkanosti, v skutočnosti je cieľom hýbať cenami.
Práve vďaka Trumpovým vyjadreniam je cena ropy ako na hojdačke. A ten, kto vie, s čím príde o niekoľko hodín, môže zarobiť obrovské peniaze.
A to zďaleka nie je všetko. Na kríze, ktorá cielene vytvárajú, opäť zarobia tí, ktorí profitujú z každej krízy. Zaujímavým spôsobom to analyzuje nemecký politický analytik Ernst Wolff.
Hormuzský prieliv je blokovaný už viac ako šesť týždňov kvôli vojne vedenej USA a Izraelom proti Iránu. To výrazne obmedzilo prepravu približne 20 percent svetovej spotreby ropy a plynu a viedlo k ďalekosiahlym dôsledkom.
Finančný novinár Ernst Wolff očakáva ďalší rast cien energií. Pre ekonomiku to znamená, že výroba tovarov a logistika zdražejú. Aj keď dôjde k určitému oneskoreniu, čím dlhšie bude tento „lockdown“ trvať, tým väčší bude nárast cien.
Wolff varuje, že v tomto sektore musíme počítať s dlhodobo rastúcou infláciou.
Narušené sú aj dodávateľské reťazce a výpadky ich jednotlivých častí môžu viesť k zastaveniu celých výrobných procesov. Treba preto očakávať nedostatok tovaru na trhu, čo opäť povedie k rastu cien – ďalšiemu faktoru, ktorý bude poháňať infláciu.
Podľa Wolffa to bude mať obrovské dôsledky aj v inej oblasti. Hormuzským prielivom prechádza približne 35 percent surovín potrebných na výrobu hnojív – a to práve v období, keď sú nevyhnutné počas vegetačnej sezóny na severnej pologuli.
Okrem už spomenutých dôsledkov to povedie k neúrode a nedostatku potravín, hoci s výraznými rozdielmi medzi krajinami. Wolff očakáva, že bohaté štáty znížia produkciu alebo budú za suroviny platiť viac ako doteraz.
Tieto dodatočné náklady prirodzene prenesú korporácie na konečných spotrebiteľov – teda na pracujúcich ľudí – čo opäť zvýši ceny.
Chudobnejšie krajiny budú nakupovať menej. V dôsledku toho bude nižšia úroda a nedostatok povedie nielen k rastu cien, ale aj – vzhľadom na rozsiahlu chudobu – k hladomorom.
Nigéria, Keňa, Etiópia a Bangladéš sú v súčasnosti považované za najzraniteľnejšie krajiny, s celkovou populáciou približne 600 miliónov ľudí, z ktorých viac ako polovica žije pod hranicou chudoby.
Dá sa katastrofa ešte odvrátiť? Wolff má jasnú odpoveď: „Nie, ku katastrofe by došlo aj v prípade, že by bola blokáda Hormuzského prielivu HNEĎ zrušená“
Kto by mohol mať záujem na takejto situácii? Kto by si dnes mohol želať nedostatok potravín a ľudí dohnaných k hladu? Wolff je presvedčený, že ako vždy z toho profitujú tí, ktorí profitujú z každej krízy.
A kto profituje z toho, že globálne zásoby potravín sú obmedzené a mnohí ľudia prichádzajú o prístup k jedlu? Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné poznať niekoľko základných faktov. Wolff vysvetľuje:
„V súčasnosti sa nachádzame uprostred štvrtej priemyselnej revolúcie. Po tom, čo nám tretia priniesla osobné počítače a internet, štvrtá priniesla umelú inteligenciu, ktorá dnes zaznamenáva rýchly pokrok.“
Jedným z hlavných cieľov umelej inteligencie je optimalizácia procesov – od výskumu až po výrobu. V mnohých oblastiach už dnes dokáže prekonávať človeka a jej využitie sa rozširuje aj do poľnohospodárstva a chovu zvierat.
Je tu však zásadný problém. Umelá inteligencia uvažuje z hľadiska technologickej efektivity, nie biologickej. A tento prístup vedie k záveru: Tradičné poľnohospodárstvo vrátane chovu hospodárskych zvierat je neefektívne a malo by byť nahradené efektívnejšími metódami.
Keďže pestovanie ovocia a zeleniny si vyžaduje veľké plochy pôdy, pracovnú silu a techniku, má byť nahradené tzv. vertikálnym poľnohospodárstvom.
To znamená, že plodiny sa budú pestovať nie vonku, ale vo viacposchodových systémoch v halách alebo kontajneroch, pod umelým osvetlením a s automatizovanou závlahou.
To prirodzene prináša obrovské zisky pre globálne agrokorporácie a ich investorov. Medzi najväčších investorov v tomto sektore patria Bill Gates, Jeff Bezos, Softbank, Google Ventures, IKEA a Walmart.
Podobne je to aj v oblasti chovu zvierat. Ide o najnákladnejšiu časť poľnohospodárstva – vyžaduje pôdu, krmivo, dopravu, spracovanie aj veľké množstvo práce.
Naopak, laboratórne pestované mäso možno vyrábať takmer bez ľudského zásahu pomocou moderných technológií, pričom jeho cena už začína konkurovať klasickému mäsu.
Aj tu stoja medzi investormi známe mená: Bill Gates, Kimbal Musk, Richard Branson, ale aj veľké mäsové spoločnosti ako Tyson Foods.
A kto sú hlavní inštitucionálni investori v týchto odvetviach – či už ide o vertikálne poľnohospodárstvo alebo laboratórne mäso?
Presne tak: BlackRock a Vanguard.
ZDROJ, Spracoval: Necenzurovaná Pravda