Novinka je to poplašná: Biely dom a Kongres USA prijali päťročný plán o „klimatických zásahoch“, ktorý predpokladá vytvorenie technológií riadenia počasia. Jeden z cieľov – bojovať so „vznikajúcou dominanciou Ruska v poľnohospodárstve“.

Zdá sa, že logika je pochopiteľná. Kvôli horúčavám a suchám sa plocha ornej pôdy každoročne znižuje. Výnosy klesajú. Globálne otepľovanie sa prejavuje negatívne. V Rusku sa situácia zdá byť o niečo lepšia. Keď sa oteplí, poľnohospodársky vhodnou sa stane značná časť Sibíri. Navyše, ak sa arktické ľady začnú topiť, Severná námorná trasa bude najkratšou cestou pre náklady z Číny a celej Juhovýchodnej Ázie do Európy. „A Rusko na tom dobre zarobí!“ – osvietilo amerických stratégov. O danú tému sa začala zaujímať ruská Komsomoľská pravda. Hlavne jej išlo o nájdenie odpovede, či sa reálne dá meniť klíma a či vedecké výskumy v tejto oblasti nepovedú k vytvoreniu klimatických zbraní.

Americké lietadlo WB-57 má síce už slušný vek (lietalo sa s ním na vedecké misie už od 1960-tych rokov), no vybavené je supermoderným zariadením. Je to lietajúce vedecké laboratórium

Pri vstupe do témy narazíme na pojem geoinžinierstvo, čo je umelý vplyv na boj s globálnym otepľovaním. No a ten má dva vedecké smery:

1. Zabrániť slnku prehrievať Zem a vďaka tomu brzdiť globálne otepľovanie. Čiže, jednoducho povedané, nepustiť k nám slnečné lúče alebo ich odrážať späť do vesmíru.

2. Zbavovať sa oxidu uhličitého a spolu s ním aj skleníkového efektu, ktorý je hlavným vinníkom globálneho otepľovania.

Hľadajú vedci, hľadajú politici

Cieľom výskumného projektu NASA, Národnej administrácie atmosféry a oceánu USA (NOAA) i Harvardskej univerzity, začatého v marci 2023, je pochopiť, či môžu ľudia na základe vlastného želania a svojich rúk meniť počasie na planéte. Biely dom nedávno schválil päťročný plán na výskum tejto témy. Experti Programu OSN o životnom prostredí (UNEP) vydali podrobnú správu o slnečnom geoinžinierstve.
Desiatky vedcov z najlepších univerzít sveta uverejnili otvorený list: vyzývajú v ňom urýchlene skúmať spôsoby aktívneho ovplyvňovania klímy. Lebo vraj, žiaľ, potom už bude neskoro.

Projekty „opravy“ klímy financujú Bill Gates, majiteľ Amazonu Jeff Bezos a miliardár Dustin Moskowitz. V Číne už desať rokov existuje štátny program štúdia aktívneho vplyvu na klímu. Náhoda? Ťažko. Všetci chcú pochopiť, či sme schopní obrátiť späť globálne otepľovanie. „Musíme zhodnotiť výhody a riziká umelého vplyvu na počasie,“ presvedčená je Vedecká pracovníčka NOAA Karen Rozenlofová.

5 spôsobov rýchlo ochladiť klímu

Umelý vulkán

Vedci si všimli, že po mohutných erupciách sopiek je na Zemi chladnejšie: popol funguje ako prekážka na prienik slnečných lúčov, ktoré sa od neho odrážajú a neprenikajú do atmosféry. Ľudstvu je to známe ako efekt vulkanickej (alebo sopečnej) zimy. Napríklad, v roku 1991 sopka Pinatubo na ostrove Luzon na Filipínach vyvrhla 15 miliónov ton oxidu siričitého. A na Zemi sa ochladilo, aj keď len o desatinky stupňa. No známe sú aj omnoho tvrdšie sopečné zimy. Anomálny pokles teplôt bol zaznamenaný v roku 1815 po erupcii sopky Tambora na ostrove Sumbava v Indonézii. Daný rok preto nazvali „rokom bez leta“. A ak by sme urobili to isté čo príroda, lenže bez sopky? A rozprášili by sme v atmosfére drobučké čiastočky, aerosól? Ľudia tento nápad diskutujú od 1970-tych rokov, pričom ako prvý s ním prišiel sovietsky klimatológ, akademik Michail Budyko. Dnes s ním pracujú na Harvarde, v NASA i v OSN. Oxid siričitý navrhujú rozprašovať z lietadiel v stratosfére vo výške 16-25 km, čo sa nazýva „stratosférickými aerosólovými injekciami“. Častice s priemerom menším ako jeden mikrón, držiace sa tam od 6 mesiacov do 2 rokov, nebudú prepúšťať na Zem prebytky slnečného tepla.

Mesačný prach

Dajú sa tiež na Mesiaci rozmiestniť kanóny a páliť z nich mesačný prach smerom k Zemi! Prach sa stane akýmsi závojom medzi Slnkom a našou planétou. Toto naozaj nie je scenár nejakého hollywoodskeho blockbusteru, je to nápad fyzikov z univerzity v Ohio v USA, uverejnený v tomto roku v serióznom vedeckom časopise. Konkrétne vedci stanovili, že ročne potrebujeme 54 miliónov ton mesačného prachu a Slnko sa nám stane o 2 percentá temnejšie. No a ak menej svieti, tak aj menej hreje. Mimochodom, spočiatku nám treba do Mesiaca najskôr doletieť, vybudovať tam základne, dopraviť kanóny…

Zrkadlá na obežnej dráhe

Zmysel je v zabránení slnečným lúčom zohrievať Zem. V tomto prípade by sa bariérou nestal mesačný prach, ale gigantické zrkadlá na obežnej dráhe, odrážajúce slnečné lúče. Alebo šošovky, neprepúšťajúce časť lúčov, niečo na spôsob slnečných okuliarov. Je to síce parádne, no obrovsky drahé a zložité.

Fólia na púšti

Ide o rovnaký spôsob, no jednoduchší a bližší: zrodil sa nápad zakryť púšte hliníkovými panelmi – aby odrážali slnečné lúče späť do vesmíru.

Zasolenie oblakov

Kozmické drony nasávajú morskú vodu a rozprašujú jej kvapky vysoko na nebi. Morský spray sa mení na oblaky, tie budú väčšie ako obyčajné a teda budú lepšie odrážať slnečné lúče vďaka drobným čiastočkám soli – čo zabráni prehriatiu atmosféry. Vytvárať slnečné oblaky sa plánuje v Arktíde, od ktorej závisí klíma celého sveta. Stúpenci tohto projektu sú miliardár George Soros a bývalý poradca britskej vlády pre vedu David King.

Budú experimenty?

Všetky tieto projekty zatiaľ existujú len v laboratóriách a počítačových modeloch. K experimentom sa zatiaľ nikto nedopracoval. Aj keď pokusy o to už boli. Vedci z Harvardu za peniaze Billa Gatesa chceli rozptýliť aerosól nad severným Švédskom. Išlo o uhličitan vápenatý, čo je obyčajná neškodná krieda. Lenže tamojší ekológovia a Saamský parlament sa rozhorčili a dali spiatočku. Potom sa vo V. Británii a v Mexiku uskutočnili dva pokusy s vynesením do stratosféry neveľkých dávok oxidu siričitého. Lenže okrem kolegiálnej kritiky to nič neprinieslo.

Ani lietadlo – laboratórium NASA nebude nič také robiť: len študovať, ako sa správajú prírodné aerosóly. Tak sa to aspoň hovorí. V roku 2023 začne „špióniť“ stratosféru nad Aljaškou a Arktídou. V roku 2024 nad trópmi.

Liek horší ako choroba

A čo ďalej? Ako sa ľudia rozhodnú? Zakryť sa od slnka, alebo spustiť ručnú vulkanickú zimu (iné projekty sú ešte vzdialenejšie od realizácie)?

Na jednej strane je to jediný spôsob ako ochladiť planétu rýchlo, počas niekoľkých rokov (k takému poznaniu dospeli autori správy Programu OSN o životnom prostredí). Na druhej, v podmienkach umelej vulkanickej zimy bude treba žiť desaťročia, neustále dopĺňať aerosóly do stratosféry. Ak by sa to nedialo, klíma by sa rýchlo vrátila do pôvodného stavu. Cena tohto kroku je ročne niekoľko desiatok miliárd dolárov.

Medzi klimatológmi je omnoho viac skeptikov, ako stúpencov aktívneho zasahovania do záležitostí nebeskej kancelárie. „Je to zložitá, protirečivá a nepreskúmaná metóda,“ priznáva výkonný riaditeľ UNEP Inger Andersen.

Navyše je to aj hrôzostrašné! Aerosóly môžu poškodiť ozónovú vrstvu, čiže riskujeme vznik nových ozónových dier. Oxid siričitý sa rozleje po Zemi v podobe toxických dažďov. Deficit slnečného svetla spôsobí zníženie úrody. Čo teda chceme dosiahnuť? Hlad namiesto globálneho oteplenia? Navyše, nerozkolíšeme si klímu ešte viac, ak zasiahneme do tohto zložitého systému? „Možný je aj opačný efekt: na istý čas zadržíme oteplenie, no čoskoro sa aerosóly aj samé začnú zohrievať a stanú sa doplnkovým zdrojom tepla. Neexistujú žiadne záruky, že umelá vulkanická zima nám zníži teplotu. Ide skôr o dobrodružné a oportunistické návrhy, tvrdí hlavná špecialistka moskovského meteorologického úradu Tatiana Pozdniakova.

Mimochodom

A možno sme len megalomani bažiaci po sláve. Lebo aj voči samotnému globálnemu otepľovaniu existuje rad otázok. Idea geoinžinierstva vychádza z toho, že vinní sú ľudia: sami sme si to pokazili, sami si to opravme. Lenže na Zemi sa už doby ľadové neraz menili na teplé epochy. Nenakladáme si na seba príliš? Načo vstupovať do procesov, ktoré nemáme dopodrobna preskúmané? Na omnoho mocnejšie sily, ovplyvňujúce klímu planéty, poukázal doktor biologických vied Anatolij Nikolajev, ktorý je rektorom Severovýchodnej federálnej univerzity M. K. Ammosova: „Nijako nemôžme zastaviť zmeny klímy. Existujú veľké cykly, podmienené postavením Zeme voči Slnku. Nech by sme teda čokoľvek robili, obdobia otepľovania a ochladzovania budú existovať. Ja sám som dendrochronológ, a denrochronologické údaje, napríklad, v Jakutsku, hovoria o tom, že prvé tisícročie našej éry bolo omnoho teplejšie, ako druhé. Áno, v ostatných desaťročiach sa k tomu pridáva antropogénny vplyv a klíma sa mení prudko. Musíme na to reagovať, no zastaviť to nemôžeme. Dokonca, aj keby sme naraz zapli všetky chladničky, ochladenie nevyvoláme.

Poďme na chvíľu domov

Na niečo máme odpovede aj na Slovensku. Viete si napr. predstaviť, že náš skôr zemiakarsky Spiš je vinárskym krajom? Ale veď kedysi bol, ešte dlho po roku 1000. Pričom sú o tom neoddiskutovateľné dôkazy. Čiže naša príroda si striedanie teplých a chladnejších období sama riadi a ak by sme jej do toho nedobre zasiahli, narobíme si viac škody ako úžitku.

Otázka EDGE

Má zmysel „trestať“ nejaký samotný štát? Môžu sa tieto projekty stať záchranou ľudstva a klimatickou zbraňou jedných štátov proti druhým? Vraj nie, tvrdia klimatológovia. Vec sa má tak: po prvé, geoinžinierske metódy sú globálne a teda fungujú pre celú planétu. Preto sa nedá ochladiť jeden štát, či ohriať iný. Buď všetky alebo žiaden.

Po druhé, medzi vlastnosti atmosféry patrí, že je pohyblivá a nemá hranice. Dym z lesných požiarov v Austrálii v roku 2020 trikrát obehol Zem! To isté sa bude diať aj s časticami oxidu siričitého (alebo čohosi iného, čo by sa tam rozptýlilo). Vulkanická zima v roku 1815 odhalila, že sopka Tambora síce vybuchla v Indonézii, lenže ochladenie, neúroda a hlad trápili celú severnú polguľu. Po tretie, následky podobnej činnosti nedokáže vypočítať žiadny superpočítač – v tom je tiež jedna z hlavných pochybností geoinžinierstva. Čiže, ak ho budeme vnímať ako zbraň, tak len ako takú – „naschvál si ublížim, nech sa mama trápi“.

Vladimír Mikunda

* zdroj

pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

By ARCHA

Secured By miniOrange