Baterkáreň ŠURANY

Vážené dámy, vážení páni.

(Jaroslav Sedlák, Grétka Noe, Iveta Michalíková, Katarína Burdyová, Erik Blaško)

Veľmi pozorne som si vypočul viac ako hodinovú diskusiu na tému baterkáreň Šurany, ktorá bola odvysielaná minulý týždeň. Skôr ako som sa dozvedel o tejto besede, dostal som cez aplikáciu hárok na podpisovú akciu voči výstavbe uvedenej “strategickej investícii”.

Keďže nemám kontakt na všetkých zúčastnených členov, tento e-mail píšem Vám pani Ivetka s prosbou aby ste ho preposlali aj ostatným zúčastneným osobám. Ďakujem.

K obsahu uvedenej debaty

V prvom rade si myslím, že realizácia tejto investície je veľmi vážnym zásahom do ekosystému SR aby bola debata vedená chvíľami žoviálne, čo uberá na jej vážnosti. Napriek tomu ďakujem za snahu zmapovať, pomenovať a vyčísliť niektoré fakty, ktoré boli a sú zamlčiavané ohľadom výstavby baterkárne v Šuranoch. Okrem nej presne to isté chystajú v Kechneci, Voderadoch a nahlas o tom hovorí aj PSA v Trnave.

Váš údaj o investíciách štátu vo výške cca 750 mil. štátnej pomoci si dovolím doplniť.

Najväčšie ložiská Lítia na svete má trojholník v latinskej Amerike Čile, Argentína a Kolumbia. Nie Čína ako je mnohokrát deklarované. Čína je najväčší zdroj grafitu, ktorý je podmienečne nutný pri výrobe autobatérií. Výroba batérií je pomerne náročná. Na výrobu Lítium-Iónovej batérie sú potrebné kladné a záporné elektródy spolu s elektrolytom. Záporné elektródy sú väčšinou vyrobené z uhlíka alebo grafitu, pozitívne sú vyrobené z oxidu kovov a elektrolyt je zložený zo soli lítia v organickom rozpúšťadle.

Len pre príklad

Batérie do elektromobilov sa líšia oproti bežným „tužkovým“ batériám hlavne vyššou energetickou hustotou a vysokou ampérhodinovou kapacitou, vďaka čomu dodávajú väčší výkon pri oveľa dlhšom čase. Len pre porovnanie, batéria Toyoty Prius obsahuje cca 9 kg uhličitanu lítneho, kým v batérii smartfónu je to len 7 g a v tablete približne 30 g. – prirodzená otázka vyplýva, kde bude z čistého lítia vyrábaný UHLIČITAN LÍTNY? Pretože v Číne spôsobovali emisie z komínov pri výrobe uvedenej zlúčeniny kyslé dažde v lokalitách fabrík.

Ďalej je treba upozorniť, že hustota energie, životnosť či bezpečnosť Lítium-Iónových batérií sa môže výrazne líšiť v závislosti od zloženia, ktoré môže byť rôzne. Používa sa napríklad fosforečnan lítno-železnatý (LFP), ktorý sa dnes používa aj v niektorých elektrických autobusoch alebo nikel-mangánový kobalt (NMC), ktorý má vyššiu hustotu energie a používa sa väčšinou v osobných automobiloch. Tu vyvstáva otázka – ČO SA BUDE VYRÁBAŤ V ŠURANOCH? Čím všetkým bude potencionálne ohrozená spodná voda, povrchová voda, pôda a vzduch?

Ďalej investície. Polemizoval by som o potrebe priviesť R1 až po Šurany. Uvedená logistika ide a pôjde najmä po železnici – ako suroviny, tak aj hotové výrobky. Nové Zámky a sčasti Šurany sú železničné uzly ale to nič nemení na podstate toho, že koľajiská bude potrebné priviesť až do fabriky, čo je ďalší obrovský záber pozemkov s poľnohospodárskou pôdou a jej vyvlastnenie.

Ďalej uvediem vplyvy na životné prostredie. V každom elektroaute sú z bezpečnostných dôvodov povinné tzv. „spomalovače horenia“. V štúdii Green Science Policy Institute na Duke University, ktorá zistila, že škodlivé chemikálie z retardérov horenia môžu byť prítomné vo vzduchu interiérov áut, Consumer Reports vyzýva Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA), aby zvážil výmenu na súčasné normy.

Štúdia zistila, že 99 % áut obsahovalo spomaľovač horenia, ktorý je predmetom vyšetrovania amerického národného toxikologického programu ako potenciálneho karcinogénu. Zistilo sa tiež, že väčšina áut obsahuje ďalšie škodlivé chemikálie spomaľujúce horenie, vrátane dvoch známych karcinogénov podľa Kalifornského návrhu 65. Štúdia z roku 2022 vykonaná laboratóriom Healthy Stuff v Ekologickom centre tiež zistila, že autosedačky – najmä vo vozidlách za nižšie ceny – obsahovali potenciálne škodlivé chemikálie, poznamenal Consumer Reports.

S ohľadom na to spotrebiteľské správy vyzývajú na aktualizáciu Federálneho štandardu bezpečnosti motorových vozidiel (FMVSS) 302, ktorý upravuje horľavosť a vzťahuje sa na materiály používané vo vozidle. Jednou z možností, ktorú navrhuje Consumer Reports, je prijatie niečoho ako test tlenia, ktorý zaviedla Kalifornia v roku 2013. Je to „podobne účinné“, ale podľa Consumer Reports definuje štandard, ktorý možno splniť bez použitia chemikálií spomaľujúcich horenie – uvedené sa netýka len interiérov ale najmä OBALOV ELEKTROBATÉRIÍ. Čiže prichádzame do stavu, že v Šuranoch, Kechneci a inde budú dislokovvané ďalšie potenciálne sklady nebezpečných látok.

Nikde sa nepomína spotreba vody,

ktorá sa nespomínala ani pri investícii JAGUÁR v Nitre. Dnes je zrejmé, že Jaguár pri skompletizovaní jedného vozidla počas celého technologického procesu spotrebuje 300l vody na jedno vozidlo. Koľko pitnej vody sa nám stratí pri výrobe batérií v Šuranoch, resp, premení na chemicky ťažkú vodu, ktorá sa bude skladovať a likvidovať v SR? Kto a kde bude likvidovať takúto vodu?

Branding – značka. Prečo to píšem? Pretože od toho veľmi závisí následná likvidácia odpadu. Na základe záväzkov vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy v znení doplňujúcich záväzných dokumentov, z ktorých vyplýva aj slovenská legislatíva o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že ak bude spoločnosť VOLVO vyrábať v Kechneci autobatérie montované do VOLVA, bude možnosť, že likvidácia použitých nefunkčných batérií bude v jednej z jeho prevádzok VOLVA vo svete na to určených alebo ak takáto nie je, potom priamo v Kechneci.

My dnes nevieme kto bude odoberateľom batérií v Šuranoch. Ani branding fabriky. Ak to bude pestrá paleta odoberateľov, tak tej palete odoberateľov na základe platieb do recyklačných fondov v celej EU bude fabrika v Šuranoch povinná odoberať a prijímať na územie SR staré použité batérie a na území SR bude treba následne likvidovať alebo skladovať ďalší nebezpečný odpad.

Politikum – toto som celé vysvetľoval jednému so súčasných poslancov NS SR za SNS, ktorý obiehal SR s heslom Voda, pôda, les. A nie raz. Heslo Voda, pôda, les nebolo z jeho hlavy. Vzniklo pri spoločnom stretnutí v Sýpke Báb, kde sa prvý raz dozvedel, že existujú vážne zásahy Lisabonskej zmluvy do ekosystému SR. Bola mu mojou osobou doručená zviazaná Lisabonská zmluva. Bolo mi niekoľkokrát prízvukované, že ani m2 ornej pôdy po voľbách nebude zabratý na výstavbu priemyselných parkov, ak sa stane poslancom – realita? Na mítingu NK v Trenčíne sa vyjadril súčasný minister ŽP, že treba Lisabonskú zmluvu rešpektovať a keď EU bude mať požiadavky na našu vodu, nič s tým neurobíme. Navyše totálny hlupák z NK Peter Sokol si dovolil ironickú poznámku „či si myslíme, že budú od nás ťahať trubky“. Obraz si urobte samy. Preto si myslím, že podpisová akcia nemá význam. Význam bude mať míting v Šuranoch pre 10 tis. občanov s heslami aby poslanci SNS dodržali slovo. A podobný aj v Bratislave.

Na záver krátko k poznámke pani Grétky Zoe ohľadne prof. Dema. Je mi to veľmi dobre známy pán profesor aj s jeho spomínanou hláškou. Celé generácie študentov si to vypočuli. Mám tiež od neho zapisanú veľmi dobrú známku v Indexe. Ale neučil Pedológiu ale Poľnohospodárske sústavy, čo samozrejme úzko súvisí. Pedológiu učil Doc. Peter Sisák, dodnes žijúci 91 ročný pán. Ďaľšou kapacitou v Pedológii je Akad. Prof. Juraj Hraško, bývalý veľvyslanec SR pri FAO vo Švajčiarsku. Ten človek čítal moju diplomovú prácu po 30 rokoch od jej napísania. A jeho vyjadrenie je pre mňa najväčším zadosťučinením, pretože v roku 2020 mi povedal, že je dodnes aktuálna a keby nebola písaná na písacom stroji, tak si myslí, že bola písaná aktuálne teraz. Téma bola zameraná na pôdu a vodu.

S pozdravom a prosbou o preposlanie,

Ing. Tibor Danáč, MSc.

^{Absolvent štúdia Vodné stavby a meliorácie VŠP (dnes Fakulta Krajinného inžinierstva PU), absolvent Apsley Biznis School London v odbore Strategický manažnent, Viceprezident Stavebnej komory SR}

About the Author

ARCHA

Author

Visit Website View All Posts