(V.N. Alexander, Off Guardian) Možno si spomínate, že v období rokov 2020 – 2021 boli covidoví idioti imúnni – nie, to nie je tá správna metafora – boli alergickí na fakty.

Nereagovali dobre ani na vyhlásenia v súlade so zdravým sedliackym rozumom. Napríklad s takým tvrdením, že nakoľko covidové vakcíny neprešli dlhodobými skúškami, mohlo by byť nerozumné dať si ich pichnúť.

Podobne ako terorizované laboratórne zvieratá, ktorým sú dávkované chemikálie vyvolávajúce stres či chemikálie nemrznúcich zmesí, niektorí sa nevedia odnaučiť tomu, čo sa naučili zo správ v roku 2020.

Trpia PTSD – posttraumatickým stresovým syndrómom. Rovnako ako vojenskí veteráni, ktorí skáču na zem pri zvuku auta s deravým výfukom, spájajúc akékoľvek hlasné zvuky s bombami, ktoré na nich padajú, aj covidoví idioti (covidisti) sú stále uprostred vojny proti pandémii.

Dnes, ak náhodou poviete, že už si nikdy nenasadíte rúško alebo sa nikdy viac nedáte zaočkovať, budú si myslieť, že ste nacistický fašistický nepriateľ. Presne tak teraz fungujú ich mozgy.

Vo svojom najnovšom článku satirik a nedávno v Nemecku odsúdený myšlienkový zločinec C.J. Hopkins, ktorý sa obáva návratu lockdownov a ešte odpornejších nariadení, píše:

„Musíme sa porozprávať s totalitármi… áno, s tými, ktorí nás chceli dať do táborov. Ak ich nedokážeme primäť k rozumu, pravdepodobne sme v háji. A práve teraz je tu príležitosť urobiť to.

Nie je rok 2020 ani 2021. Masová hystéria sa už pre mnohých ľudí pominula. Viem, nie pre všetkých, ale pre mnohých áno. No a s niektorými z nich sa konečne dá rozprávať.

Využite túto šancu a porozprávajte sa s nimi – s tými, ktorých poznáte alebo ste poznali. Skúste si k nim nájsť cestu. Nie k tým fanatickým typom s penou okolo úst, ktorí sa nevedia dočkať návratu ‚núdzových opatrení‘. K tým ostatným…

Viete, ktorých myslím. Tí, ktorí chcú ísť von. Vidno im to na očiach. Chopte sa príležitosti. Porozprávajte sa s týmito ľuďmi.

Totalita, fašizmus, to nie je identita. Je to zmýšľanie

Nikto sa nenarodí ako fašista. Ľudia môžu byť odprogramovaní. Niektorí z nich môžu. A v tomto bode potrebujeme všetku pomoc, ktorú môžeme dostať.“

Ako prelomiť hypnózu covidistov

Hopkins vie, ako sa k nim dostať. Je to prostredníctvom umenia a satiry.

Fakty na tento dav nefungujú. Môžete im poslať všetky starostlivo preskúmané články, dokumentárne filmy a knihy na danú tému, aby ste im rozšírili vedomosti, no nepresvedčí ich to. Nie sú schopní ich ani len prečítať. Ich mysle boli zatvorené a niektoré dvere sú priam uzamknuté.

Prostredníctvom rozprávania sa však autor môže dostať do myslí čitateľov a ukázať im nový pohľad. Satira, konkrétne jemná satira, je obzvlášť účinná, pretože čitateľov s vymytým mozgom najskôr naláka rekonštrukciou skreslenej reality, na ktorú sú zvyknutí, a potom pomaly predstaví niekoľko detailov, ktoré môžu pomôcť rozptýliť ilúziu.

Hopkinsov román z roku 2015, Locus Amoenus, je o vdove z 11. septembra, ktorá sa znovu vydá a jej syn Hamlet upadne do depresie.

Pozval v ňom čitateľov do mysle syna, ktorého otca zavraždili ľudia, o ktorých sa predpokladá, že sú dôveryhodní. Cieľové publikum, predtým známe ako ľavica (dnes liberáli a progresívci), je vo všeobecnosti dobre vzdelané a väčšinou tvrdí, že si spisovateľov váži.

Keď vstúpili do Hopkinsovho príbehu, boli pripravení sympatizovať s Hamletom a nenávidieť zlého nevlastného otca Claudia, ktorý je v príbehu bezcenným byrokratom, čo pomáhal zakrývať masové vraždy.

Čitatelia nemali problém prijať myšlienku, že v ten deň 11. septembra sa udialo nejaké sprisahanie. (Trosky neboli nikdy testované na výbušniny. Vláda nikdy nepredložila vedeckú teóriu, ktorá by vysvetlila skutočné zrútenie budov. Znie to povedomo?)

Covidisti sa musia vrátiť do roku 2020 a prežiť ho z inej perspektívy. Toto dokáže fikcia. V súčasnosti nemáme dosť dobrých spisovateľov na tej správnej strane histórie. „Literárny“ dav chrlí klišé o genderovej identite – čo je propaganda, nie rafinovaná fikcia.

Teraz Hopkins napísal pokračovanie svojho románu o 11. septembri s názvom C0VlD-1984, Muzikál. Ten istý hrdina, ktorý prijal meno Hamlet v predošlom príbehu, teraz preberá nové meno Winston, aby vyrozprával tento príbeh.

Hopkins pracuje na hľadaní vydavateľa pre svoj nový román, no nie je to ľahká úloha, vzhľadom na stav vydavateľského priemyslu. Dúfa, že to nebude trvať príliš dlho, pretože si myslí, že verejnosti by sa naozaj hodila dobrá covidová satira.

Pred niekoľkými dňami bolo 22. výročie tej psychologickej operácie 9/11 (11. september). Hopkins preto ponúka zadarmo svoju audioknihu Locus Amoenus.

Veľmi talentovaný herec Ben Jorgensen, ktorý čítal uvedenú audioknihu, v roku 2020 spáchal samovraždu. Nový román je preto venovaný jemu. Pozrite si tento odkaz a vypočujte si jeho nezabudnuteľný výkon v úlohe Hamleta. Zdieľajte to so svojimi priateľmi, pretože 11. september je vstupnou bránou k iným druhom skepticizmu, najmä pre ľudí generácie Z.

Hamlet bol vždy obľúbený medzi mladými ľuďmi, ktorí po prvý raz zistili, že svet ich rodičov je skutočne v „prehnitom“ stave.

Ponaučenie od Marka Twaina

Dovoľte mi záver spomenúť jedného z Hopkinsových obľúbených satirikov, Marka Twaina.

Twain nás vložil do hlavy Hucka Finna, aby nás naučil lekciu, ktorú by sme sa inak možno nenaučili. Keď Huck premýšľa, či by mal alebo nemal vydať svojho priateľa Jima, otroka na úteku, je v hlbokom konflikte.

Dobrá kresťanská spoločnosť tej doby ho naučila, že otroctvo je schválené Bohom. Huck skutočne verí, že pomôcť Jimovi utiecť by bolo nemorálne. Ale rozhodne sa: Tak dobre, pôjdem teda do pekla!

Momenty ako tento v literatúre slúžia ľudstvu v jeho často sa zastavujúcom pokroku smerom k tolerancii a mieru. V priebehu histórie dobrí, slušní ľudia bežne tolerujú sebadeštrukciu, pomstu, segregáciu, chamtivosť, fašizmus a vojnu len preto, že nasledujú tých, ktorým dôverujú.

Každá doba má svoju zvláštnu slepotu a ísť proti samoľúbosti a konformite susedov môže byť ťažšie ako priamo čeliť tyranovi. Často je to hlas odpadlíka, ako napríklad Huckov, ktorý prebúdza svedomie národa, robí ho sebakritickejším.

Twain publikoval svoj slávny román jednu generáciu zrušení otroctva, ale pokrytectvo pokračovalo a Twain ho odhalil použitím hlasu neobvyklého pre literatúru.

Zručný spisovateľ používa jazyk neobvyklým a často poetickým spôsobom na povzbudenie kritického a kreatívneho myslenia. To, čo nazývame „literárnou fikciou“, je písanie, ktoré je oboznámené s literatúrou minulosti a spochybňuje predpoklady dominantných naratívov súčasnej spoločnosti.

Naproti tomu „všeobecná fikcia“ a „žánrová fikcia “ majú tendenciu potvrdzovať stereotypy a prevládajúce naratívy.

Literárna fantastika sa snaží udržať čitateľov v neustálom stave povedomia o procese vytvárania významu tým, že ho kladie do popredia. Autori literárnej fantastiky môžu čitateľom pomôcť k väčšej empatii k iným a lepšiemu porozumeniu samých seba.

Pravdepodobne ste čítali veľa literatúry faktu o politike a zdraví. Kultúrna revolúcia je to, čo potrebujeme (samozrejme nie tú kultúrnu revolúciu, ktorú presadzuje Progresívne Slovensko, ale skutočnú kultúru).

Potrebujeme viac umenia, hudby a literatúry skúmajúcej alternatívy. Musíme osloviť tých, ktorí sú nedosiahnuteľní, prostredníctvom faktov. Vypočujte si Locus Amoenus a zdieľajte bezplatný odkaz na audioknihu so svojimi priateľmi, aby ste si pripomenuli tých, ktorí zomreli 11. septembra.

Autor: V.N. Alexander, Zdroj: off-guardian.org, Spracoval: Badatel.net

prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

By ARCHA

Secured By miniOrange