(Niamh Harrisová, The People’s Voice) Podľa profesora Cambridgeskej univerzity Mikea Hulmeho sa problematika zmeny klímy stala nebezpečnou ideológiou.
Hulme, ktorý je profesorom humánnej geografie na Cambridgeskej univerzite, hovorí, že klimatické zmeny neukončia svet a že musíme prestať byť posadnutí politikou nulového uhlíka (Net Zero).
Varuje, že posadnutosť klimatickými zmenami alebo „klimatizmom“ je príčinou všetkých našich neduhov. Táto posadnutosť sa dnes už zmenila na ideológiu, ktorá nechala vedu ďaleko za sebou.
Britské noviny Daily Mail, ktoré urobili rozhovor s Hulmem, uvádzajú, že mnohí mladí ľudia sú v súčasnosti doslova vydesení, že kým vyrastú, klimatické zmeny zničia Zem. Svet sa však v skutočnosti nekončí, tvrdí profesor.
„Ľudstvo sa nepotáca na okraji útesu, ohrozené bezprostrednou katastrofou, ak do určitého dátumu nedosiahneme čisté nulové emisie uhlíka.“
Profesor si dal za svoje poslanie vystríhať verejnosť pred ľuďmi, ktorí tvrdia, že tomu tak je. Vo svojej najnovšej knihe z roku 2023 Climate Change Isn’t Everything (Klimatická zmena nie je všetko) tvrdí, že viera v naliehavý boj proti klimatickým zmenám ďaleko presiahla oblasť vedy a stala sa ideológiou.
Túto ideológiu nazýva „klimatizmus“ a tvrdí, že môže narušiť spôsob, akým spoločnosť pristupuje k svetovým neduhom, lebo sa príliš zameriava na spomalenie otepľovania Zeme.
Problém je podľa neho v tom, že toto úzke zameranie odvádza pozornosť od iných dôležitých morálnych, etických a politických cieľov – ako je pomoc ľuďom v rozvojovom svete dostať sa z chudoby.
Rovnako ako u iných „izmov“ – ako je kubizmus či romantizmus – ideológie poskytujú spôsob uvažovania o veciach, vysvetlil Hulme.
„Sú ako okuliare, ktoré nám pomáhajú pochopiť svet podľa vopred definovaného rámca alebo štruktúry,“ povedal.
Aby bolo jasné, Hulme netvrdí, že všetky ideológie sú nesprávne:
„Všetci potrebujeme ideológie a všetci ich máme – či už ste marxista alebo nacionalista, pravdepodobne zastávate nejakú ideológiu v tej či onej forme,“ dodal.
Hulme to vidí tak, že mnohí novinári, aktivisti aj náhodní pozorovatelia klimatických zmien sa stali vyznávačmi klimatizmu, pričom mnohé udalosti, ktoré sa dejú vo svete, nesprávne pripisujú klimatickým zmenám.
„Bez ohľadu na to, aký zložitý môže byť konkrétny kauzálny reťazec, je veľmi pohodlná skratka povedať: ‚Och, no, toto bolo spôsobené zmenou klímy‘. Tvrdím, že je to veľmi plytký a jednoduchý spôsob, ako sa pokúsiť opísať udalosti, ktoré sa dejú vo svete,“ hovorí Hulme.
Hulme však netvrdí, že zmena klíma nemá žiadne následky, len to, že zastavenie zmeny klímy úplne nezastaví katastrofy.
„V zásade sa budeme musieť vysporiadať s hurikánmi, no nebudeme sa s nimi vysporiadávať len znížením emisií uhlíka,“ povedal.
Ďalej zdôraznil, že nebezpečenstvo klimatizmu spočíva v tom, že vedie ľudí do falošného reťazca udalostí: ak sú všetky tieto veci, ktoré sa vo svete dejú, spôsobené zmenou klímy, potom všetko, čo musíme urobiť, je zastaviť zmenu klímy a ostatné veci sa vyriešia samé.
„Takže, či už je to Putinova vojna alebo je to konflikt medzi Hamasom a Izraelom v Gaze, či je to hurikán zasahujúci Miami na Floride, ak sú všetky tieto veci spôsobené klimatickými zmenami, zbavme sa klimatických zmien a je to,“ povedal Hulme.
„To by bol jednoznačne veľmi neadekvátny spôsob uvažovania o zložitosti väčšiny problémov, ktorým v dnešnom svete čelíme. Takéto skreslené myslenie môže spôsobiť, že ľudia zabudnú na iné dôležité výzvy dneška,“ tvrdí.
Ako príklad Hulme uvádza ciele udržateľného rozvoja OSN – teda 17 oblastí, ktoré svetové vlády označili za hlavné priority ľudstva.
Medzi ciele udržateľného rozvoja patrí budovanie mieru a spravodlivosti, odstránenie chudoby, zníženie detskej úmrtnosti a zabezpečenie hygieny a čistej vody pre miliardy ľudí na planéte.
„Toto sú skutočne dôležité ciele a nebezpečenstvo je, že ak budeme posadnutí len klimatickými zmenami, ak si budeme myslieť, že zmena klímy je kľúčom k blahobytu a lepšej budúcnosti, potom odvedieme pozornosť od opatrení, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľného rozvoja,“ povedal.
Ako príklad Hulme poukazuje na západoeurópske vlády, ktoré nie sú ochotné investovať peniaze do prechodu od otvorených sporákov na drevo v mnohých vidieckych oblastiach na globálnom juhu, ktoré spôsobujú veľmi vysokú úmrtnosť, najmä medzi ženami a deťmi.
„Skvapalnený plyn (LPG) je oveľa čistejší, oveľa účinnejší a pre ženy a dievčatá oveľa dostupnejší. Ale v mene klimatických zmien nemôžeme investovať peniaze do prechodu na LPG, pretože je to fosílne palivo,“ povedal profesor.
Avšak už aj ďalší vedci začínajú vidieť veci jeho spôsobom.
„LPG pre čisté varenie môže a malo by byť povolené ako prechodné palivo na záchranu životov v krátkodobom horizonte, kým nebudeme môcť poskytnúť univerzálny prístup k alternatívnym systémom čistého varenia s nízkymi emisiami,“ napísali v marci odborníci zo Svetovej banky a Kolumbijskej univerzity.
„Ak by spoločnosť mala dať priority v oblasti zmeny klímy na správnu mieru, potom by takéto opatrenie s LPG plynom bolo na zozname cieľov,“ podedal Hulme.
Existuje 17 rozvojových cieľov a dva z nich súvisia s klímou. Takže sa začína určité vyvažovanie, respektíve prehodnocovanie množstva úsilia a pozornosti, ktorým by sme sa mali venovať, povedal Hulme.
Okrem týchto zmiešaných priorít Hulme tiež nesúhlasí s tým, čo považuje za posadnutosť termínmi:
„Existuje myšlienka tikajúcich hodín odpočítavajúcich do „bodu nula“ – máme len päť rokov, 10 rokov, dva roky – akokoľvek dlho si rôzni komentátori stanovili „konečný termín“ na to či ono.“
Tento spôsob myslenia nazýva „deadline-izmus“, čo je akási sub-ideológia klimatizmu, ktorú považuje za vyslovene neužitočnú. Je to ako držať niekomu zbraň pri hlave a hovoriť mu: „Máte len tri sekundy na rozhodnutie.“
„Za týchto okolností by väčšina ľudských bytostí neurobila veľmi dobré rozhodnutie,“ zakončil Hulme.
Autor: Niamh Harrisová, Zdroj: thepeoplesvoice.tv, Spracoval: Badatel.net