Dovoľte mi pripomenúť, že kapitalizmus je založený na kapitáli, t. j. na stelesnenej práci, ktorá sa realizuje ako samovytvárajúca sa hodnota, a preto chrbticou kapitalizmu ako systému je súkromné vlastníctvo materiálnych výrobných faktorov. Pri všetkej ich dôležitosti sú nemateriálne výrobné faktory: spoločenské (správanie, vzťahy atď.) a duchovné (hodnoty, informácie atď.) v kapitalizme druhoradé, nielen otvorené a dominantné, ale dokonca vedúce.
Pokiaľ ide o postkapitalizmus, ten je založený na kontrole nad nemateriálnymi, nad prostriedkami modifikujúcimi správanie: sociálnymi sieťami, informáciami, potrebami, a nie nad výrobnými prostriedkami (v tomto prípade má na mysli materiálne výrobné faktory). A to už nie je kapitalizmus. Hlavným faktorom, ktorý BigTech odcudzuje a ovláda, je ľudské správanie. A kým kapitalizmu predchádzala počiatočná akumulácia kapitálu, v jeho zdroji, v srdci postkapitalizmu (najstaršia forma je to, čo Shoshanna Zuboff nepresne nazvala “dozorový kapitalizmus” (SC)) – behaviorálna akumulácia kapitálu.
Tento typ akumulácie je dekódovaný takto: produkty Apple, Microsoft, Facebook nie sú predmetom výmeny hodnôt, nevytvárajú sa tu žiadne konštruktívne vzťahy medzi výrobcom a spotrebiteľom, tu “naše správanie, zvyky a skúsenosti sú zabalené tak, aby slúžili záujmom niekoho iného. Človek sa stáva surovinou. A to nie ako telo, ako za otroctva, ani ako prídavok k pôde, ako za feudalizmu, ale ako sociálnoduchovný, sociálno-homogénny celok, človek ako integrálna bytosť v jednote cieľov, hodnôt a potrieb, ktoré formulujú, vnucujú, odcudzujú a kontrolujú páni nových “kruhov všemocnosti” – behaviorálnych.
Ak sa priemyselnému kapitálu, ako vysvetľuje Zuboff, darilo na úkor prírody (dodal by som, že prírodnej i umelej), novému “informačnému poriadku” sa darí na úkor ľudskej prirodzenosti. Vytváraním “nástrojov na modifikáciu správania” platformy ani tak nevnucujú určité normy správania (hoci aj to), ale skôr formujú správanie s danými obchodnými a politickými výsledkami, rozvíjajú u ľudí predvídateľné správanie, t. j. trénujú ich. “Internet vecí” je najdôležitejším prvkom NK: je kombináciou sociálneho inžinierstva, psychológie, fyziky, biológie a elektroniky. Z ľudí sa stávajú štandardizované behaviorálno-konzumné skupiny, t. j. odľudštené ľudské stáda. Big Data zároveň umožňujú pozorovanie a kontrolu takých aspektov a foriem správania, ktoré sa predtým v zásade nedali vysledovať.
Nový “informačný systém” dozrieval počas poslednej štvrtiny dvadsiateho storočia. V polovici sedemdesiatych rokov sa keynesiánska ekonomika vážne zastavila a najvyšší svetoví predstavitelia si uvedomili, že ďalší priemyselný rozvoj, a teda aj priemyselný kapitalizmus, posilní postavenie strednej vrstvy a zo sociálneho štátu a demokratických inštitúcií urobí mocný nástroj ľavicových strán. A stavilo sa na zmenu dominantnej sociálno-ekonomickej ideológie – z keynesiánskej na neoliberálnu; začala sa “vzbura elít” (C. Lash), ktorej nástrojmi sa stali “ľudia druhej moderny”: nervózni aktivisti, večne nespokojní študenti s trojročnými diplomami, rôzni marginalizovaní povaľači, ktorí svoju nechuť k práci preniesli na robotníkov, ako aj migranti.
Takzvaná Druhá moderna v skutočnosti nie je niečo nezávislé, ale produkt rozkladu Prvej moderny (nič také ako “Druhá moderna” neexistuje, rovnako ako neexistuje nič také ako “nie prvá moderna”), rovnako ako nová “ľavica” je produktom rozkladu ľavicového hnutia a Neomarxizmus je produktom rozkladu marxizmu. Ľudia “druhej moderny”, ktorých podplatení sociológovia vyhlásili za nových revolucionárov v opozícii k “zastaraným starým”, sú tou údernou silou, ktorá stojí za samotnou “dedemokratizáciou Západu”, o ktorej toľko hovorili autori správy “Kríza demokracie” z roku 1975, ktorú si objednala Trilaterálna komisia.
Na prelome 60. A 70. rokov 20. storočia sa v USA začali intenzívne vyvíjať metódy a techniky kontroly ľudského správania. Patria k nim napríklad telemetrické experimenty R. Stuarta McKaya; nie náhodou sa práve v 60. A 70. rokoch 20. storočia predpovedali mnohé z dnešných kontrolných postupov. Stačí pripomenúť knihy “Rok 2000” (1967) Hermana Kahna, riaditeľa Hudsonovho inštitútu pre predpovedanie budúcnosti (mimochodom, poslúžil ako predloha pre doktora Strangelova v slávnom filme Stanleyho Kubricka) a “Autonómna technológia” (1977) politológa Langdona Wienera.
Už vtedy, pred päťdesiatimi rokmi, mnohí v Spojených štátoch pociťovali znepokojenie nad tým, že sa v spoločnosti šíria psychotechniky na kontrolu správania a potláčanie slobodnej vôle. Okrem iného išlo aj o projekt “MK-Ultra”, v ktorom zohrali neohlásenú, ale významnú úlohu nemeckí psychológovia a psychiatri (asi 900 ľudí, medzi nimi mnohí nacisti, ktorí vykonávali experimenty v koncentračných táboroch), ktorých Američania odvliekli v rokoch 1945 – 1946.
Dostalo sa to až tak ďaleko, že v roku 1971, reagujúc na znepokojujúce nálady verejnosti, senátny podvýbor pre ústavné práva za účasti významných osobností (Sam Ervin, Edward Kennedy, Robert Byrd atď.) začal viacročné vyšetrovanie programov zameraných na predvídanie, kontrolu a modifikáciu ľudského správania. Títo senátori netušili, čomu budú ich krajania čeliť v 21. storočí, a zdôvodnenie tohto “čoho” prišlo v roku 1971. Slávny behaviorálny psychológ Berres Skinner vydal knihu Beyond Freedom and Dignity. Kritici ju ihneď nazvali “K otroctvu a poníženiu”, pretože hovorila o potrebe vzdať sa viacerých hodnôt, najmä slobody a súkromia – zdravíme digitalizátorov budúcnosti.
Mimochodom, v roku 1971 vydal Schwab knihu “Riadenie moderného podniku v strojárstve”, kde prvý raz nastolil tému kapitalizmu zainteresovaných strán a samotné zainteresované strany definoval ako “druhotných účastníkov obrovského komerčného projektu”. Na začiatku 70. rokov minulého storočia všetky tieto udalosti: prvá správa Rímskemu klubu, knihy slávneho psychológa Skinnera a vtedy neznámeho Schwaba – nie, že by zostali nepovšimnuté, ale nikto v nich nevidel tie zlé semená, z ktorých vyrastú “kvety zla” na začiatku 21. storočia.
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz