Ráno som si narýchlo prezrela správy zo Slovenska a videla som, že sa neudialo nič nové alebo také, čo by mohlo prekvapiť. Pribudli iba informácie o každodenných, či nových politických sporoch, o názorových rozdieloch a ďalších “pánskych huncútstvach”. A ľudia sa ako zvyčajne v rôznych debatách stále hádajú ako diví.
Žiaľ, ukazuje to iba jedno, a to, že maličké Slovensko je veľmi rozdelená krajina. Ľudia sú schopní hľadať rozdiely takmer vo všetkom a rovnako sa hádať o všetkom. Je to spôsobené nielen spoločensko-politickou situáciou, ale najmä ľuďmi samotnými. Pretože v posledných rokoch vznikajú na Slovensku mnohé skupiny, ktoré hlásajú potrebu zmeny v spoločnosti. Nuž áno, mnohí ľudia chcú zmenu, hovoria o nej, ale len málo z nich dokáže definovať podstatu tej zmeny, pretože v skutočnosti chcú zmenu iba pre seba samých.
Dlhodobo si všímam prácu mnohých skupín, politických, vlasteneckých, či “konceptuálov”. A všímam si najmä to, ako sú rozhádaní medzi sebou, ako nie sú schopní počúvať sa a nie sú schopní akceptovať názory tých druhých, či hľadať spoločné myšlienky. O spájaní sa radšej pomlčím. Egoisticky presadzujú iba tú “svoju pravdu” a nepremýšľajú nad “pravdou tých druhých”.
Môžu však uskutočniť zmenu v spoločnosti práve takí ľudia, ktorí v skutočnosti nechápu ani podstatu toho, čo hlásajú? Alebo, čo je ešte horšie, ľudia, ktorí vedome zneužívajú rôzne idey na napĺňanie si vlastných ambícií?
Dnes je už bežné, že veľké množstvo politikov tvoria práve ľudia, ktorým nikdy nešlo o blaho štátu a jeho občanov. Sú to umelo vytvárané “elity”, ktoré svoje politické strany vedú ako sekty, v ktorých je neprípustné mať iný názor, ako je daný ich vedením. Takéto politické spôsoby potom bežne používajú aj na riadenie spoločnosti. Stačí vidieť zaslepenosť ich fanúšikov, ktorí sa prejavujú priam živočíšnou až vraždenou nenávisťou. Žiaľ toto vládne vo všetkých politických spektrách.
O akú zmenu ide napríklad ľuďom, ktorí zakladajú rôzne organizácie, ktoré používajú takisto rôzne sektárske praktiky?
Sami sa pasujú za nadradenú elitu. Ľudia sú pre nich v skutočnosti iba spodina, ktorá im môže zabezpečiť pohodlný život. Akú zmenu chcú spoločnosti chcú vlastenci, ktorí ani netušia v čom spočíva podstata skutočného vlastenectva?
Pretože podstata vlastenectva nie je iba hrdé hlásenie sa k národu. Podstata vlastenectva je v tom, čo je niekoľko desaťročí v celom svete hanobené a používané iba ako odporná nadávka. A tým je to, čo u nás poznáme pod pojmom “Boľševizmus”. Je to v podstate obetavá práca pre národ, štát a spoločnosť, v ktorej ľudia žijú. Práca, bez zištných nárokov na odmenu, bez egoistických a mocenských ambícií. A práve takáto práca na rozvoji a napredovaní spoločnosti a tým v prvom rade ľudí samotných, je pre súčasný tzv. “demokratický systém” neprípustná. V spoločnosti, ktorej základom je sebestvo, sa stala tým najhorším “triednym nepriateľom”, ktorého treba zahubiť hneď v zárodku. Pretože to, čo sa v súčasnosti označuje ako “demokracia” nie je systém určený pre rozvoj a napredovanie ľudí a so skutočnou “demokraciou” nemá nič spoločné.
V posledných rokoch si všímam aj prácu tzv. “konceptuálov”, ľudí, ktorí študujú Koncepciu spoločnej (sociálnej) bezpečnosti. Žiaľ, tak ako je to na Slovensku bežné, množstvo týchto ľudí KSB nepochopilo, ale zneužívajú vo svoj prospech vedomosti z teórie riadenia sociálnych supersystémov. O akú zmenu spoločnosti a štátu sa usilujú práve takí ľudia? Ľudia, ktorí chcú v skutočnosti vytvoriť iba ďalší model davo-elitárskej spoločnosti, v ktorej chcú prebrať moc?
Zmena spoločnosti nastane iba vtedy, ak si to želá väčšina spoločnosti a to najmä tí, ktorí tvoria mlčiacu väčšinu. A práve tam, je to najdôležitejšie a najpodstatnejšie, čomu sa mnohí “konceptuáli” vyhýbajú a to je pochopenie 1. priority riadenia spoločnosti. Jej podstatu som pochopila nielen naštudovaním si knihy “Mŕtva voda” a iných, ale najmä po prečítaní si kníh I. A. Jefremova “Ostrie britvy, Hmlovina Andromedy a Hodina býka“.
A je ňou to najpodstatnejšie “mravnosť a ľudskosť” jednotlivca. A pochopenie tej najzákladnejšej skutočnosti a tou je, že “ak chcem zmeniť svet a spoločnosť k lepšiemu, tak v prvom rade musím zmeniť sám seba”. To znamená neustálu prácu na sebe po všetkých stránkach, intelektuálnej, duševnej a aj duchovnej. Pretože od mravnej a ľudskej vyspelosti jednotlivca sa odvíja vyspelosť spoločnosti. Človek tak pochopí, čím všetkým je v súčasnosti ovládaný a akým spôsobom môže začať meniť spoločnosť. Zmenu spoločnosti chcú mnohí, ale najskôr musia vedieť akú zmenu chcú. Na záver použijem jednu z najvýznamnejších myšlienok z knihy I. A. Jefremova “Hodina býka”, cit.:
“Podľa dialektických zákonov opačnej strany je železná pevnosť oligarchického režimu súčasne veľmi krehká. Treba preskúmať jej uzlové spoje, aby sa na ne mohlo systematicky zaútočiť a celá stavba sa rozsype bez ohľadu na zdanlivú monolitnosť, pretože sa udržiava iba strachom – zdola až nahor. Z toho vyplýva, že treba malú skupinu ľudí, mužných, smelých, múdrych ľudí, aby rozbili oligarchiu a veľmi veľa jednoducho dobrých ľudí, aby vybudovali skutočnú spoločnosť.”
Devana, Armádny magazín