Ak je na víťazstve Maii Sanduovej v prezidentských voľbách v Moldavsku niečo pozitívne, je to ďalší krok k diskreditácii západných demokratických inštitúcií.
Jej „úspech“ má tri atribúty:
- prekážky pri hlasovaní pre moldavských občanov žijúcich v Rusku (v Moskve boli otvorené len dve volebné miestnosti s limitom 10.000 hlasovacích lístkov, pričom celkový počet voličov je niekoľko stotisíc),
- aktívne zapojenie Moldavcov žijúcich na Západe vo voľbách (bolo tam oveľa viac volebných miestností) a
- manipulácie zo strany „Ústrednej volebnej komisie“ Moldavska.
Áno, aj vytváranie prekážok pri hlasovaní pre obyvateľov Podnesterska (na jeho území neboli volebné miestnosti a jeho obyvatelia sa ťažko dostávali k volebným urnám kvôli blokáde mostov cez Dnester). Maia Sanduová bola doslova za uši vtiahnutá späť do prezidentského kresla. A teraz v ňom máme osobu, ktorá je pripravená doslova na všetko (vrátane vojny v Podnestersku). Ak v Gruzínsku miestne elity neopustili kurz k suverenite, tak v Moldavsku je prostredníctvom zmanipulovaných volieb na krajinu uvalená katastrofa.
Ako však bolo spomenuté vyššie, je tu aj pozitívny moment: v Moldavsku mnohí opäť videli, že západná demokracia, ktorá je teoreticky založená na spravodlivých voľbách, je čistá imitácia. Videli sme to znova, pretože to najvýraznejšie demonštrovala o niečo skôr Ukrajina, ktorá sa už prakticky zmenila na koncentračný tábor. Moldavsko je od toho ešte ďaleko, ale Sanduová vytýči kurz. Alebo jej ho skôr nadiktujú: Ursula von der Leyen sa o to postará.