prináležiace už aj „recenzii“ diela:
Tie obrazy v obraze, to je epopeja, ktorá v personifikovanom tvare tohto zblúdeného človeka zachytáva a odráža 3-ročný mocenský cyklus jednej nezabudnuteľnej „umeleckej generácie“. Obraz plný emócií, ktorý dáva odpovede pre dnešného človeka. Odpovede pre všetky 3 najdôležitejšie (telové) orgány človeka :
- pre hlavu, ktorá ráno myslí, pre srdce, ktoré počas dňa cíti a pre svedomie, ktoré to celé večer cez mravný filter vyhodnocuje.
A pri pohľade naň, na tie obrazy v obraze nemožno zabudnúť na „noc“, na (mimotelový) orgán, na dušu človeka, diváka, ktorá má len 2 možnosti. Buď sa dojatá, plná nehy usmieva, alebo zranená plače. Tertium non dátur. Lebo tretia možnosť neexistuje…
A je už na každom z vás, ktorí ste tú prehliadku absolvovali, s akými pocitmi z nej odídete. A najmä aké „konzekvencie“ z nej pre seba do nastávajúcich dní vyvodíte. Lebo sudcami svojho myslenia, cítenia a konania sme my všetci, každý z nás bez výnimky. A na konci tohto mesiaca už nielen na dennej báze.
Len nemožno zabudnúť, že s týmto osobným imperatívom je to ako na súde, rovnako ako na božom, aj na tom svetskom – dobrý úmysel, domnienky, tobôž vždy prítomní „kajúcnici“ na poctivý súd nestačia. Na to sú potrebné FAKTY, obrazy v obraze – posudzované v príčinnej súvislosti. A v súbehu. „Nápodobne“, ako boli vyskladané na tejto výstave…
A čo by nemalo byť po tejto výstave nepripomenuté a na čo by nemali jej návštevníci zabudnúť je nutnosť pochopenia politického charakteru tejto „výtvarnej školy“, novotvaru, tváriaceho sa ako „nova“ na politickom nebi. Lebo na lepšie pochopenie jeho DNA treba vedieť, že ZÁKLADY tohto „demokratického domu“ sú postavené na „betónovom“ podloží Beblavého „koalično-progresívneho“ SPOLU, a že jeho konštrukčné prvky sú prevzaté z Dzurindovej MODREJ KOALÍCIE.
A TOTO, čo sa dnes predvádza v novom úbore, toto dnešné, na scéne vyskakujúce stranícke čudo, ponúkajúce sa ako „demokratická“ alternatíva, ktoré na tejto charakterovej báze vzniklo na tajnáša, hlboko v noci, po polnoci – to je už len strecha natretá inou farbou, na zmiatnutie občana, dnes voliča.
A v tomto prerobení pôvodnej stavby na novú a jej prefarbení na iný farebný odtieň nejde o nič iné ako o „stranícke mimikry“, s novou strechou domu, s pretretou fasádou ponúkajúcou sa v predvolebnom obchode pod značkou „DEMOKRATI“.
Reč je o straníckej EVOLÚCII,
čo je jav keď sa tento stranícky novotvar – ktorý sa ešte („týždeň“) pred jej vznikom volal „Modrá koalícia“ a ešte („dva týždne“ dozadu) strana „SPOLU“ – ponúka predať HO kupujúcim na septembrovej burze ako ničím a nikým nepoškvrnenú novostavbu.
A nad rámec uvedenia „materiálového zloženia“ tejto politickej firmy je treba mať obzvlášť na pamäti jej personálne vybavenie, známe to „firmy“ v roli jej „konateľov“, vojnových štváčov, hulvátov (Naďa, Káčera, neskôr odleteného z tohto kŕdľa) – vulgárnym démonizovaním ľudí, ktorí volajú po MIERI, teda po jeho hľadaní za rokovacím stolom. V štýle podanom hlásnou mocenskou trúbou – MARKÍZOU – s nehoráznou televíznou upútavkou adresovanou celému Slovensku – „DEZOLÁTI v ULICIACH“…
A tohto originálneho pôvodu sa nejde zbaviť odhodením dnes už prašivej kože pod obchodnou značkou OĽANO I do kúta a obliecť sutanu svätca so skrývanou obchodnou značkou OĽANO II, zabalenou do demokratického obalu s progresívnym prelivom.
PRETO treba začať s ozajstnou očistou, ak nechceme na to 3-ročné kolonizovanie charakterov ľudí aj samotného štátu iba zbabelo zabudnúť. Ak nechceme o tom všetkom marazme hovoriť iba po krčmách a doma pred TV – obrazovkami…
LEBO „revitalizovať“ 3-ročnú hriešnu minulosť a zamiesť ju pod koberec spôsobom ako robia hady, zvliecť starú kožu – obliecť si novú, s „demokratickou“ visačkou, zato z toho istého materiálu, ušitou v OĽANO – a pritom sa pokrytecky tváriť, že ide o ušľachtilý hodváb – nie je ani slušné, ani poctivé, a už vôbec nie kresťanské..
LEBO to bol aj on, kto rukou „spoločnou a nerozdielnou“ sa pričinil o to kolonizovanie štátu a charakterov ľudí vo väčšej miere, ako si to vedeli ľudia na námestiach Slovenska v roku 1989 vôbec predstaviť.
Lebo sa nič nezmenilo. Farizejstvo zostalo, len priateľ na večné časy a heslá sa obmenili. Dnes s novým štítom za lepšie časy : “My sme proreformná, proeurópska a proukrajinská vláda.”
ĎAKUJEME, neprosíme si, nebojujte za nás, už stačilo, už toho bolo naozaj dosť
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz