Dva dni po smrti duša zosnulého blúdi a navštevuje miesta, ktoré počas svojho života milovala a navštívila. Podľa učenia a tradície cirkvi duša nikdy nie je sama v zmysle blúdenia.
„Božou prozreteľnosťou, vôľou a dovolením je určená aj hodina smrti, kedy je človek najviac pripravený odísť z tohto sveta. Počas týchto dvoch dní jej Pán dáva slobodu navštíviť všetky tie miesta a ľudí, ktorých počas svojho života milovala, ale nemôže s nimi nadviazať komunikáciu, pretože nemá telo, pretože samotná energia duše nemôže nadviazať kontakt. Takto prebieha cesta duše po smrti v pravoslávnej cirkvi počas prvých 40 dní,“ povedal profesor veľkňaz doktor Vladimír Stupar.
Najdôležitejšie je modliť sa na tretí deň po skonaní, ako povedal svätý Makarius Alexandrijský. V hodine pokoja prichádza anjel, ktorý berie dušu a pomáha človeku v momente odlúčenia duše od tela spolu s anjelom strážnym. Sú tam vedľa duše, ktorá je v novom stave a v nových okolnostiach. Potom duša vidí, že je tam jej telo, bez života, mŕtve, ale aj to, že človek ako osoba, jedinečná a neopakovateľná, je stále „živá“, pretože človek je nezničiteľný.
„Vtedy zvyčajne vidí svojich príbuzných plakať, a ak bol v nemocnici, vidí lekárov, personál… V prvých dvoch dňoch sa duša oslobodí od záťaže tela a telesnosti a stane sa mobilnou a schopnou pohybu z jedného miesta na druhé pri vysokých rýchlostiach,“ povedal pre TV Hram arcikňaz profesor doktor Vladimír Stupar.
Na tretí deň duša vystúpi do neba, kde musí prejsť nebom a prísť k Božiemu trónu, k Ježišovi Kristovi, kde sa na 40. deň určí, či bude vo svetle alebo v tme až do vzkriesenia resp. do posledného súdu. Pokiaľ ide o samotný zážitok, hovorí veľkňaz Stavrophorus Stupar, je tu ešte jeden zážitok – tzv. klinická smrť, teda oddelenie duše a tela, ale aj jeho návrat do tela, a to je niečo celkom iné.
Čo sa stane počas prvých 40 dní
Je to určitý ľudský časový rámec, ktorý je daný, ale duša má iný zmysel pre čas v závislosti od toho, čím zosnulý obohatil svoju dušu – svätými cnosťami a svätými darmi na oslavu Boha alebo bola duša ľahostajná k otázke vzťahov so susedmi a Bohom. Bola duša počas svojho života posvätená svätými tajomstvami a modlitbami alebo ostala chudobná a ocitla sa chudobná a nešťastná.
Počas tých 40 dní duša ostáva s tými dvoma anjelmi – anjelom strážnym, ktorého dostaneme pri krste, a anjelom, ktorého poslal Boh, aby si vzal dušu. Potom sa odoberie duša – ukáže sa jej všetka krása Kráľovstva nebeského a Božieho trónu, alebo je vzatá na miesta, kde duše, ktoré nedosiahli svoj cieľ a úlohu, ktorou je žiť v láske a jednote s Božím stvorením, sú zatlačené do tmy, kde je plač a škrípanie zubou. Duša vidí oboje a prichádza pred Krista, ktorý rozhoduje o tom, čo bude s dušou ďalej.
Profesor Stupar hovoril aj o mýtnikoch – nebeských colníkoch, ktorí skúmajú dušu, čo je ťažko opísateľné pozemským jazykom, najmä stav predstúpenia duše pred Boží trón.
Dodal tiež, že diabol robí všetko pre to, aby človeka zotročil, a že vďaka Božej milosti je šťastím, že démonov nevidíme, pretože sú takí škaredí a strašní, že ak by sme ich videli, mohli by sme zomrieť od strachu.
Démoni sídlia v predpeklí a duša, s ktorou sú vtedy anjeli, je v agónii, pretože sa jej démoni zjavujú v celej svojej škaredosti. Hovoria hriešnemu človeku, ktorý nežil cnostným životom, si jeden z nás, poď s nami, mal by si byť s nami, hlási Kurir.
V tom období je skúmaná duša a aký dôležitý je ten prechod k Božiemu trónu, tie skúšky a tie zvyky – mýta v prenesenom a nie priestorovom zmysle sú v skutočnosti nebezpečenstvá, cez ktoré musí duša prejsť.
Panna, čistejšia ako svetlo, sa teda modlila ku svojmu synovi, aby prišiel a vzal jej dušu, aby nevidela tváre démonov. Zmyslom všetkých modlitieb je, aby duša bez akýchkoľvek prekážok prichádzala pred Pána, ktorý je láskavý, jemný a milosrdný, ale aj spravodlivý.
Démoni majú obrovskú túžbu uvrhnúť čo najviac ľudí do pekla, aby keď príde Posledný súd, Satan mohol povedať Kristovi toto: Ak ich môžeš zachrániť, potom zachráň aj nás – aby Diabol bez pokánia a zmeny svojho bytia mohol byť spasený a padol pre pýchu, z ktorej pochádzajú všetky hriechy. Démoni nechcú činiť pokánie, ale chcú byť spasení bez toho, aby zmenili svoje bytie a činili pokánie.
Čo sa deje s dušou po 40. dni
Ak duša prejde pokušením diabla “si náš, čakáme na teba“… duša vo veľkom strachu prichádza pred tvár Božiu a vtedy sa zjavuje hlboká spravodlivosť – Božia spravodlivosť. To znamená, že človek by si mal vážiť čas tohto pozemského života – a nenudiť sa – aby sa pripravil na osobné stretnutie s Bohom. Je dôležité, aby sme činili pokánie, pretože čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi. A ak človek premrhá svoj život, potom uvidí z inej perspektívy, aký bol jeho život v skutočnosti.
V ten 40. deň sa bude počítať aj ten najmenší dobrý skutok a skutok lásky, ktorý sme urobili. V ten deň, pri tomto dočasnom súde až do vzkriesenia a posledného súdu bude známe, či ideme do Božieho kráľovstva alebo do temnoty – ku konečnému súdu, keď budú súdení živí aj mŕtvi. Takže naši susedia môžu pre nás za tých 40 dní veľa urobiť modlitbami a dobrými skutkami.
Vízie v klinickej smrti
Niekedy Pán podľa svojej prozreteľnosti privádza späť niektoré duše, ktoré nie sú pripravené postaviť sa pred súd, pretože má tú moc. Páter Paisius hovoril o žene, ktorá mala hriech a pre hanbu sa z neho nepriznala a ona si myslela, že sa stačí pomodliť len k Matke Božej… Pán ju po troch dňoch oživil a ona hneď volala kňaza a povedala mu, že už dlho nebude žiť a že sa chce vyspovedať, po čom bol jej hriech rozhrešený, ona potom v pokoji zomrela. Pán má dar vrátiť dušu do tela, ak vidí, že nie sme pripravení na súd.
* zdroj: dar veriaceho ostatným
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz