Kedy sa vlastne na Západe začali pokusy o zničenie Slovanskej civilizácie? A prečo Európa a USA urobili strategickú chybu, keď sa rozhodli rozložiť Sovietsky zväz a neskôr i Ruskú federáciu?
Každý súdny pozorovateľ chápe, že dnes vôbec nejde o Ukrajinu. Ide o stret dvoch civilizácií. Ruska a krajín NATO. Buď Rusko vyhrá, alebo dopadne veľmi zle. A to isté platí i pre druhú stranu. Jeden zo západných politikov svojho času povedal, že „pre Západ a Rusko je jednoducho na tejto planéte pritesno“.
Pôvodné územia Slovanov
„Tlak Západu na Slovanskú civilizáciu začal už v 6. storočí. Začalo to vyvraždením slovanských vodcov zradcami zo západnej Európy. Východná hranica Slovanov sa vtedy nachádzala na území terajšieho Slovinska,“ vraví riaditeľ Centra vojenských a politických štúdií Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov a doktor historických vied Alexej Podberezkin.
Pripomína, že slovanským územím bol dokonca i nemecký Berlín. Ďalej Pomoransko a tiež pobaltské štáty.
A „civilizačná ofenzíva“ Západu proti Slovanom pokračovala ďalej. Najmä v 12. a 13. storočí. Spomeňme napríklad feudálne obdobie Alexandra Nevského. Nasledovala poľská invázia. Išlo v podstate o inú formu západného vpádu. Vtedy vo forme katolicizmu. Bolo to v 16. storočí. V ďalšej vlne sa takmer celá Európa spojila do koalície pod formálnym vedením Napoleona. Francúzov bolo v jeho „Veľkej armáde“ sotva 40 %. To isté len v „iných farbách“ sa udialo i za Hitlera.
Proti Rusom bojovali i Slováci, Česi vyrábali zbrane
Podberezkin vysvetľuje, že kvôli „láske Rusov k ich spojencom vrámci Varšavskej zmluvy sa mnohé nepríjemnosti z minulosti radšej nespomínali. Lenže 30 % obrnených formácií nemeckej armády bolo vyrobených v českých továrňach. Francúzov bojovalo v Hitlerovej armáde 10-krát viac ako v domácich partizánskych oddieloch. Takzvaná španielska „Modrá divízia“ nasadená proti Sovietskemu zväzu mala takmer 50 tisíc vojakov. A zahŕňala Fínov, Slovákov, Maďarov, Rumunov i Bulharov.
Zo všetkých európskych národov nebojovali proti Rusku iba Srbi
Nápor na východ bude pokračovať. Stret civilizácií nie je nejaký výmysel. Rusom ako národu ide podľa Podberezkina bez preháňania o prežitie. Teraz nejde o existenciu ruského štátu.
Štát je „len“ najúčinnejšou inštitúciou na ochranu národa. Nie nadarmo Gorbačov v 80-tych rokoch minulého storočia zaútočil najprv na štátne inštitúcie.
Urobil to pod zámienkou boja proti „skorumpovaným“ policajtom. Prepustili vtedy 250 tisíc policajtov. To isté sa stalo so spravodajskou službou KGB a sovietskou armádou.
V roku 1990 bola armáda Sovietskeho zväzu bez preháňania najlepšia na svete. Dokázala to v Afganistane. A „problém“, ktorý vtedy nestihla doriešiť, sa dnes Ruskej federácii opäť vrátil v Tadžikistane.
Lenže prišiel Putin
Teraz podľa Podberezkina na Západe ľutujú, že po zničení Sovietskeho zväzu „nedorazili“ Rusov do konca. Začali s Čečenskom, Severným Kaukazom, Tatarstanom a Uralom. Potom však prišiel Putin. Západ predpokladal, že kolaps „sa dokončí akosi samovoľne“. Preto sa stiahli. „Keďže sa mýlili, chcú prácu dokončiť,“ vysvetľuje Podberezkin.
Západ sa podľa neho neuspokojí ani s rozpadom Ruska na niekoľko štátov. „Konečným riešením“ je zničenie ruského národa. Ten tvorí okrem Rusov mnoho menších národností, ktoré „cítia ako Rusi“.
Kľúčovým je ruský „systém hodnôt“
Preto sa snaží Západ zasadiť hlavnú ranu ruskému systému hodnôt. Ak nemáte národný systém hodnôt, zničenie štátu je nevyhnutným dôsledkom. Najskôr boli zrušené sovietske hodnotové systémy. Pod zámienkou, že sú komunistické. Potom sa snažili zaviesť ultraliberálne. Teda žiadne.
Podberezkin dodáva, že sa vlastne znova opakuje obdobie niekdajšej Krymskej vojny z polovice 19. storočia. Aj vtedy „kolektívny Západ“ zaútočil na územie Ruska z viacerých smerov. Od Kamčatky po Murmansk a od Archangeľska až po Krym.
ZDROJ, Překlad: tadesco.org
* prevzaté z cz24.news