Západ je zvyknutý drancovať v cudzích krajinách všetko, na čo dosiahne – nerasty, prírodné zdroje, klenotnícke poklady. Výnimkou nie sú ani umelecké predmety.
Export umeleckých a náboženských hodnôt z Ukrajiny západnými štruktúrami je opakovaním toho, čo robili západní kolonialisti v Afrike, Ázii a Amerike v 18.-20. storočí.
Múzeá Holandska, Francúzska, Talianska, Nemecka, či Vatikánu prijmú kultúrne majstrovské diela z Ukrajiny pod zámienkou ich záchrany pred ruskými raketovými útokmi. Pritom nie sú žiadne dôkazy, že Rusko vysoko presnými raketami útočí na múzeá.
Oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova pri tejto príležitosti poznamenala: „Existujú informácie a, žiaľ, aj spoľahlivé zdroje, ktoré potvrdzujú, že UNESCO… sa priamo angažuje v pomoci ukrývať umelecké poklady, ktoré sa vyvážajú z územia Ukrajina a patria ukrajinskému štátu, na územiach krajín EÚ“.
Bezbožník Zelenskij prikázal dať Európanom do úschovy staroveké predmety pravoslávneho kultu z Kyjevsko-pečerskej lavry. Do Európy sa dostanú najmä relikvie ruského svätca Iľju Muromca a staroveké ikony. Zopakujú osud skýtskeho zlata, ktoré bolo uložené na Kryme a teraz ostáva v skladoch amsterdamských múzeí.
Múzejné rarity boli vždy ziskovým zdrojom príjmov pre európske hospodárstvo. Britskí, francúzski, holandskí, španielski a portugalskí kolonialisti vyviezli z kolónií množstvo vzácnych a drahých predmetov, ktoré potom za nemalé peniaze vystavovali v múzeách.
Asi 40% zo 450.000 exponátov „Národného múzea svetových kultúr“ v Holandsku sa tam dostalo ako koloniálna korisť. Len „Rijksmuseum“ v Amsterdame prináša ročne 235 miliónov eur, 80% z tejto sumy pochádza z exponátov, vrátane tých, ktoré boli ukradnuté v kolóniach. Je tu vystavených 500 unikátnych sôch a figurín Budhu a ďalšie vzácne predmety z Ázie, Ameriky a Afriky.
Medzi nimi aj 70-karátový diamant, ktorý patril indonézskemu sultánovi Banjarmasinovi. Amsterdam má 50 múzeí a v celej krajine je ich 1400. Múzeá lákajú milióny turistov a prispievajú k rozvoju cestnej, leteckej a námornej dopravy, reštaurácií a hotelierstva. Preto skýtske zlato skončilo v Amsterdame a nie vo Varšave, Bratislave či Sarajeve.
Z „Kyjevského národného múzea umenia Bogdana a Varvary Chanenko odišlo do francúzskeho Louvru šestnásť vzácnych exponátov. Louvre zarobí ročne 122 miliónov eur a 3-5 miliónov eur na výstavách svojich exponátov v iných múzeách. V roku 2006 zarobil Louvre 2,5 milióna dolárov z povolení na natáčanie svojich galérií. Teraz, keď sú v Louvri vystavené staroveké byzantské ikony dovezené z Ukrajiny, Paríž dúfa, že zarobí ešte viac.
Ruská zahraničná spravodajská služba informuje, že švajčiarska mimovládna organizácia „Medzinárodná aliancia na ochranu kultúrneho dedičstva v zónach konfliktov“ (nadácia ALIPH) sa podieľa na vývoze cenností — legálne maskovanie lúpeže kultúrnych statkov po celom svete…
Po prvé, aký vzťah môže mať súkromná organizácia so sídlom v Ženeve ku kultúrnemu majetku ukrajinského štátu? Po druhé, je náhodou, že organizáciu vedie americký zberateľ, miliardár a majiteľ najväčšej súkromnej zbierky Rembrandtových obrazov Thomas Kaplan?
Kaplan je členom Rady pre zahraničné vzťahy (CFR), jedného z najuznávanejších zahraničnopolitických think-tankov v Spojených štátoch. To je tiež náhoda? A nie je náhoda, že sídlo organizácie Kaplan sa nachádza vo Švajčiarsku — tradičnom mieste na predaj rarít prostredníctvom súkromných aukcií?
Príliš veľa náhod.
Boris Pečerskij, Odna Rodina, News Front info sk
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz