O vývoji konceptuálnej moci sa toho veľa nevie. Do jej vývoja a štruktúry však možno nahliadnuť v úryvku z druhej knihy trilógie VEDMA VEĎ MA s názvom SVEDECTVO PRAVDY, str. 459 – 467, vydavateľstvo TORDEN, ISBN 978-80-8223-146-8 (knihy trilógie VEDMA VEĎ MA je možné objednať na https://torden.sk/autor/polacek/?gclid=CjwKCAjw5_GmBhBIEiwA5QSMxOfvYhRhyTJeQh18HQVRbHYmCrJdjR-N4GkF0kJQIj6KmDbS4OU6qRoC5ssQAvD_BwE):
„V prvej kapitole knihy SVEDECTVO PRAVDY k téme vzniku židovského národa dopĺňam: „Znamená to, že Hebreji →HEBREJI = KRESŤANIA = IZRAELITI (v súčasnosti SIONISTI ako elita pôvodného KRESŤANSTVA – línia Daária, Impérium Antov, Egypt, Konštantínopol a Rím), čistá Temnota. Ako som už spomínal, keďže Temnota potrebuje pre svoju existenciu Svetlo a súčasne aj násilie – konflikty – vojny ako jeden zo svojich regulačných mechanizmov, tak prišlo k odčleneniu južného kráľovstva a k vytvoreniu VÉDIZMU založenému na princípe duality Svetla a Temnoty). Pre védizmus platí Hebreji → HEBREJI = VÉDISTI = JUDEJCI (v súčasnosti CHASIDI ako elita VÉDIZMU – línia Daária, Rassénia, Veľká Tartaria, Všeruské impérium, Sovietsky zväz, Ruská federácia). Takže dnes tu máme elitu KRESŤANSTVA – SIONISTOV (patria k nim aj Saudi) a elitu VÉDISTOV – CHASIDOV, ktorí stoja voči sebe v konflikte. Konflikt je však riadený 12 správcami troch trustov a občas sa to medzi nimi aj cielene premieša (trustom a spravovaniu interaktívnej simulácie nášho sveta sa podrobne venujem v knihe SYN ČLOVEKA). Takže pod umelo vytvoreným pojmom ŽIDIA a židovský národ sa skrýva zmanipulovaný „plebs“ SIONISTOV a aj CHASIDOV. Veď proces vytvárania národa, v tomto prípade ukrajinského národa, môžeme pozorovať naživo. Takýmto spôsobom bolo vytvorených viacero národov a takto bol vytvorený aj židovský národ. Je to postup, procedúra inšpirovaná temnou identitou Boh, prostredníctvom ktorej, v tomto prípade vetva HEBREJI = KRESŤANIA = IZRAELITI → SIONISTI, preformátováva svoj „plebs“.“ Z môjho pohľadu ide o jednoznačné uplatnenie konceptuálnej moci voči Vnútornému prediktorovi ZSSR, keď mu boli podsunuté nielen pravdivé informácie o tandemovom princípe uplatňovania riadenia v starom Egypte, ale aj nepravdivé informácie o vymyslenom odchode najvyšších žrecov – hierofantov z Egypta a ich preniknutí do prostredia v tom čase neexistujúceho národa Židov. Takže, ako hovoria Rusi – išlo o „maskirovku“, inak povedané dezinformáciu, ktorej cieľom bolo vzbudenie zdania odhalenia pozadia až donedávna funkčnej správy interaktívnej simulácie. V skutočnosti však išlo o jeho hlbšie zamaskovanie.
Takže výkon správy, teda konceptuálne riadenie zo starého Egypta neodišlo. V Egypte bolo ešte počas vlády faraónov Ptolemajovcov. Takže faraónom a hlavným predstaviteľom KRESŤANOV – IZRAELITOV bol aj Alexander Veľký. Posledným centrom výkonu správy na území Egypta bola Alexandria. Odtiaľ sa v roku 333 n.l. presunula do Konštantínopolu. Pričom faraóna ako hlavného žreca nahradil konštantínopolský arcibiskup a metropolita, neskôr patriarcha. Prvý v rade mal aj symbolické meno vyjadrujúce kontinuitu – Alexandros (326 – 337). Posledným v rade bol konštantínopolský patriarcha Manuel II. (1244 – 1255). Štruktúra výkonu správy vetvy Hebreji →HEBREJI = KRESŤANIA = IZRAELITI sa prispôsobila štruktúre vetvy Hebreji →HEBREJI = VÉDISTI = JUDEJCI, teda 11 + 1, spolu 12. Rozdiel bol iba v tom, že už veľkňazi sa nevolali najvyšší žreci alebo hierofanti, ale metropoliti a patriarchovia. Medzi jedenástich patriarchov tak patril napr. antiochijský patriarcha, alexandrijský patriarcha a taktiež aj pápež ako rímsky biskup. Takže centrom kresťanskej konceptuálnej duchovnej moci sa v roku 333 n.l. stal Konštantínopol. Bol ním až do roku 1250 n.l., keď sa toto centrum prenieslo do Ríma. V 9. storočí začalo konštantínopolské centrum svoje konceptuálne pôsobenie aj v Panónskej oblasti a teda aj na našom území. Ich záujem bol zrejmý – prevzatie védického centra konceptuálnej moci, ktorým bola Nitra. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nástrojom uplatňovania konceptuálnej moci a aj vytvárania kresťanskej piatej kolóny stala dvojica Konštantín a Metod, ktorá vzišla priamo z Konštantínopolu, ale bola presunutá do jurisdikcie rímskeho pápeža. Cieľ bolo vytvoriť pre nitrianske védické centrum konceptuálnej moci orgán dohľadu. Stal sa ním práve Metod v roku 870 n.l., keď bol v Ríme vysvätený na biskupa a súčasne aj vymenovaný za veľkomoravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta. Aktom vysviacky za biskupa Metod získal rovnaké pripojenie dvoch identít – členov siete identít Satanailov, ako mal konštantínopolský patriarcha.
V roku 1250 n.l. rodiny z miest Benátky, Rím a Londýn založili trust Svätá stolica so sídlom v Ríme a ten sa stal novým centrom kresťanskej konceptuálnej duchovnej moci. K prvej veľkej zmene prišlo v roku 1540, keď za vlády Henricha VIII. cielene vzniká nový trust Anglické kráľovstvo. Od roku 1555 už na pozíciách členov kolektívneho orgánu správcov trustu Svätá stolica a trustu Anglické kráľovstvo neboli veľkňazi. Posledným pápežom na tejto pozícii bol pápež Marcel II. (1555) – posledný pápež, ktorý používal svoje vlastné meno (Marcello Cervini Degli). Prvým pápežom, ktorý uvedenú pozíciu už nezastával, bol pápež Pavol IV. (1555 – 1559) vlastným menom Giovanni Pietro Carafa, známy veľký inkvizítor z knihy ODHALENIE1 od Svetlany Levašovej. Ďalšia veľká zmena sa udiala až v roku 1815 po zničení obyvateľstva na Sibíri a bitke pri Waterloo. Trust Všeruské impérium, teda vetva Hebreji →HEBREJI = VÉDISTI = JUDEJCI, musel prijať nové podmienky, ktorých výsledkom bola nová štruktúra výkonu internej správy interaktívnej simulácie. Posledná veľká zmena sa udiala 14. 2. 2008, keď prišlo vytvorením dvoch nových biskupstiev k dokončeniu novej štruktúry katolíckej cirkvi v Slovenskej republike. Túto štruktúru tak tvorilo dvanásť ordinárov jedenástich slovenských diecéz a arcidiecéz + jeden vojenský ordinariát. Svetlo sveta tak uzrel nový kolektívny orgán dohľadu, ktorého úlohou bolo zabrániť očakávaným zmenám realizovaných koncepciou Svetla.“
1 Radomír a Svetlá Mária: Časť uvedených informácií ako prvá sprístupnila v roku 2010 vo svojom ОТКРОВЕНИЕ, Детство, Светлана де Роган-Левашова, Золотой век, ISBN 978-617-7147-02-01, 2010.
