V nedávnom rozhovore s geopolitickým analytikom Brianom Berleticom, bývalým príslušníkom americkej námornej pechoty, autorom a moderátorom relácie „The New Atlas“, je eskalácia na Blízkom východe odhalená ako súčasť dlhodobého, štrukturálneho strategického plánu USA.
Berletic, ktorý mesiace pred voľbami v roku 2024 varoval pred pokračovaním vojen – bez ohľadu na víťaza volieb – vysvetľuje, prečo vojna s Iránom za Trumpa nie je náhodou, ale premysleným krokom na ceste ku konfrontácii s Ruskom a Čínou.
Z rozhovoru vyplýva, že USA nebojujú len o hegemóniu na Blízkom východe, ale snažia sa aj potlačiť vznikajúci multipolárny svetový poriadok prostredníctvom energetických blokád a zástupných vojen.
Štrukturálna stratégia USA namiesto prezidentskej politiky
Brian Berletic začína jasnou analýzou zahraničnej politiky USA: tá nezávisí od jednotlivých prezidentov, ale od štrukturálnej reality, ktorú desaťročia ovládajú veľké korporátne a finančné záujmy.
Tieto záujmy smerujú k neustálemu rastu zisku a moci a jednoducho nemôžu akceptovať multipolárny svet – s rovnocennými centrami moci.
Berletic odkazuje na článok Brookings „Which Path to Persia“ (2009), ktorý kapitolu po kapitole opisuje stratégiu voči Iránu: od éry Busha cez Obamu, Bidena až po Trumpovu administratívu v roku 2025 bol každý krok realizovaný presne podľa plánu.
Cieľom nikdy nebola jedna cesta, ale kombinácia viacerých nástrojov – sankcií, zástupných vojen, sabotáží a priamych útokov – na oslabenie a zvrhnutie Iránu.
Sýria ako kľúč – letecký koridor do Iránu
Kľúčovým prvkom bol kolaps Sýrie na konci Bidenovej éry.
Berletic vysvetľuje, ako USA a Izrael zámerne zničili sýrske integrované systémy protivzdušnej obrany, aby vytvorili „vzdušný koridor“ pre útoky na Irán – presne podľa požiadaviek dokumentu Brookings.
Útok na iránsky konzulát v Damasku bol len testom. Po otvorení koridoru má skutočná eskalácia začať v roku 2025.
Izrael pritom slúži ako „jednorazový zástupca“: rozpúta konflikt, absorbuje prvú vlnu odvetných úderov a nesie verejnú vinu.
Od Arabskej jari po iránsku vojnu
Iránska vojna nie je izolovanou udalosťou, ale ďalším článkom reťazca, ktorý sa začal „arabskou jarou“ v roku 2011.
Berletic pripomína, že americkí politici John McCain a Lindsey Graham vtedy otvorene vyhlásili:
„Dnes arabský svet, zajtra Irán, konečný cieľ Moskva a Peking“.
„Arabská jar“ podľa neho nebola spontánna, ale dlhodobo pripravovaná operácia USA s cieľom vytvoriť tlak na Irán.
Súčasne bol publikovaný dokument RAND „Extending Russia“ (2019), ktorý opisuje dnešné kroky proti Rusku: energetické sabotáže, vojnu na Ukrajine ako zástupný konflikt a destabilizáciu regiónov.
Skutočný cieľ: Čína
Hlavným cieľom je Čína.
Berletic zdôrazňuje, že Čína je na pokraji toho, aby v horizonte niekoľkých rokov ekonomicky aj energeticky prekonala USA.
Peking sa na to pripravoval: iniciatíva Pás a cesta, plynovody z Ruska, rozvoj jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.
USA podľa neho vidia posledné časové okno, v ktorom môžu tento vývoj zastaviť.
Útok na Irán má preto dvojitý cieľ: oslabiť Teherán a zároveň prerušiť dodávky energie pre Čínu.
Globálna energetická blokáda
Berletic opisuje postupnú globálnu energetickú blokádu:
- útoky na iránsku produkciu
- tlak na Katar, Kuvajt a Saudskú Arábiu
- zásahy proti Venezuele
- útoky na ruskú energetickú infraštruktúru
- sabotáž projektov v Ázii
Aj keď tankery prejdú Hormuzským prielivom, produkcia je výrazne obmedzená.
USA podľa neho predstierajú „nekontrolovanú eskaláciu“, pričom systematicky odrezávajú Čínu od energie.
Limity americkej vojenskej moci
Americký vojenský priemysel podľa Berletica naráža na limity:
- nedostatok rakiet Patriot
- obmedzené systémy THAAD
- vyčerpanie presnej munície
Irán denne vypúšťa rakety, aby zahltil protivzdušnú obranu.
USA zároveň nedokážu viesť súčasne vojnu proti Iránu, Rusku aj Číne.
Diplomacia ako divadlo
Diplomacia je podľa neho len zámienkou.
Cieľom nie je zabrániť vojne, ale vytvoriť dojem, že sa USA o mier pokúsili.
Nebezpečná eskalácia
Eskalácia dosahuje kritickú úroveň:
útoky na civilnú infraštruktúru
zásahy do energetiky a vody
riziko jadrovej eskalácie
Zároveň však Irán preukazuje vysokú odolnosť.
Politické napätia a reakcie
Berletic upozorňuje aj na vnútorné napätia:
- politické rozdelenie v USA
- ekonomické problémy v Iráne
- tlak na štáty Perzského zálivu
Záver: Globálna vojna proti multipolarite
Podľa neho USA vedú globálnu vojnu proti multipolárnemu svetu.
Do tohto konfliktu patria Venezuela, Kuba, Irán, Rusko aj Čína.
Náklady nesú obyčajní ľudia – rast cien, ekonomické škody a konflikty.
Záverečná myšlienka
Iránska vojna nie je regionálny konflikt, ale možná predzvesť širšej globálnej konfrontácie.
Otázkou podľa Berletica nie je, či USA zlyhajú – ale akú cenu dovtedy zaplatí svet.
