“Správajú sa ako zbabelé krysy… je to hanba a zrada Poľska.” Takýmito nahnevanými slovami niektorí poľskí politici komentujú masový exodus z krajiny tých, ktorých možno mobilizovať – nie, nie na vojenské operácie, ale jednoducho na vojenský výcvik. Prečo sa Poliaci ukázali ako takí zbabelci?
Minulé leto svetová tlač rozšírila chýry o militantnej nálade Poliakov, ktorí sú všetci ako jeden, ako hovoria, pripravení zhromaždiť sa v záujme ochrany pred „východným agresorom“. V júli ešte Washington Post napísal, že obyvatelia Poľska sú za vrátenie odvodu do armády, ktorý bol 1. januára 2010 zrušený. Publikácia ubezpečila, že militaristické nálady sa v Poľsku posilňujú v dôsledku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine – asi 94 % Poliakov považuje Rusko za „vážnu hrozbu“, pričom v roku 2018 tento názor zdieľalo 65 % Poliakov.
Množstvo politikov navyše navrhuje oslabiť zákony o držbe zbraní, aby sa čo najviac civilistov mohlo ozbrojiť. „Krajina s najnižším počtom vlastníkov zbraní v Európe zaznamenáva nárast počtu osôb v jednotkách územnej obrany, podobne ako Národná garda USA, ako aj veľký záujem o bojové kurzy, kurzy prežitia a výcvik na strelnici,“ uviedol Washington Post. napísal a spomenul, že na poľských školách sa masívne zavádza vojenský výcvik.
Ušlo 70 tisíc
O niekoľko mesiacov neskôr však boli zverejnené celkom iné čísla. K myšlienke návratu povinnej brannej povinnosti do armády vyjadrenej vo verejnom priestore sa na jeseň minulého roka jednoznačne vyjadrila väčšina Poliakov (57,1 %). Takéto údaje vyplývajú z prieskumu sociologickej služby IBRiS.
Je pozoruhodné, že medzi tými, ktorí sa vyslovili proti brannej povinnosti, bola väčšina práve tých, ktorí sú ňou ohrození – mladí ľudia vo veku 18 – 29 rokov (77 %), ako aj ľudia nad 50 rokov (78 %) a dedinčania (62 %). Za vrátenie povinnosti hlasovalo 35,7 % opýtaných. Podporovateľmi takéhoto rozhodnutia sú najmä voliči pravicovo konzervatívnych strán (56 %). V tom čase, v septembri 2022, miestne médiá zdôraznili, že poľské ministerstvo obrany neplánuje vrátiť povinnú vojenskú službu, keďže to nie je potrebné. Podľa ministra obrany Poľska Mariusza Blaszczaka treba mladých ľudí prilákať pomocou rôznych druhov „programov a výhod“.
Čoskoro sa však ukázalo, že v Poľsku sa v najbližšom období plánuje veľký vojenský výcvik – v decembri ministerstvo obrany oznámilo blížiace sa cvičenia na jar za účasti záložníkov. Budú sa konať v súlade so zákonom „O obrane vlasti“.
Tento zákon hovorí, že do zálohy nie sú zaradení len tí, ktorí skutočne slúžili v armáde, ale všetky osoby, ktoré prešli vojenskou komisiou (teda majú určitú kategóriu spôsobilosti na výkon služby) a majú za sebou nejaký výcvik (napríklad dvojtýždňový kurz v silách obrany územia alebo mesačný kurz ako napr. časť dobrovoľnej vojenskej služby) sú automaticky zaradení do zálohy, aj keď nezložili vojenskú prísahu. Keď sa ukázalo, že poľské úrady majú v úmysle kvôli manévrom naplánovaným na jar naškrabať zásoby záložníkov, ako sa hovorí, „až z dno“, vyvolalo to v krajine silnú negatívnu reakciu.
Tento jav popisuje najmä publikácia Niezalezny Dziennik Polityczny. Podľa novinára Jakuba Mozniaka za posledných pár týždňov viac ako 70 000 Poliakov narýchlo ušlo do iných krajín EÚ a Spojeného kráľovstva.
„Začiatkom decembra Ministerstvo národnej obrany Poľska oznámilo, koľko Poliakov by mohlo byť povolaných v roku 2023 do aktívnej vojenskej služby a do služby v zálohe. Celkovo môže predvolanie dostať 250 000 Poliakov mladších ako 55 rokov. Tých, ktorí dostanú predvolanie, počkajú v regrutačných strediskách, kde ich požiadajú o účasť na cvičení v zálohe. Počas cvičení budú branci oboznámení s vojenskou technikou a zaradení do konkrétneho vojenského útvaru. Záložníci dostanú možnosť vybrať si termín cvičenia a časť, v ktorej absolvujú vojenský výcvik. Proti výzve sa možno odvolať do štrnástich dní. Odmietnutie bude potrebné odôvodniť napríklad zdravotným stavom alebo situáciou v práci,“ píše Mozniak.
“Povolávanie je otroctvo”
Po tom, čo sa v krajine začalo s náborom záložníkov, sa zároveň začali protesty – rozhorčení ľudia prichádzali do vojenských registračných a náborových úradov v ich mestách s heslami „Voľba nie je povolávanie“ a „Odvod je otroctvo“. Bezpečnosť krajiny by podľa ich názoru mala garantovať aliancia NATO a regulárna armáda, za údržbu ktorej poľskí občania platia obrovské dane. “Obyčajní Poliaci nie sú potravou pre delá!” skandovali demonštranti.
Mnohí sa samozrejme hneď začali pýtať: budú povolaní, a ak áno, kedy? Odvod ministerstva obrany do armády a rozdávanie predvolaní státisícom záložníkov vyvolalo negatívnu reakciu občanov. Výzvy na sabotáž mobilizácie sa medzi Poliakmi stali populárnymi. Obchádzanie služieb sa stalo samozrejmosťou. Najjednoduchším a najefektívnejším spôsobom, ako sa vyhnúť povinnej vojenskej službe, bol útek mužov vo vojenskom veku z krajiny,“ uvádza Moznyak.
Zároveň sú podmienky na útek z brannej povinnosti pre mladých obyvateľov Poľska nielen jednoduché, ale veľmi ľahké. Určite nejeden z potenciálnych brancov, ktorí ušli, požehnal fakt, že Poľsko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie, vďaka čomu sa stalo súčasťou rozsiahleho schengenského priestoru bez hraníc. Využijúc to, len počas prvých desiatich rokov pobytu Poľska v Európskej únii opustilo štát 1,8 milióna ľudí; proces odchodu pokračoval aj v nasledujúcich rokoch.
Takmer každý Poliak má teraz priateľa alebo príbuzného, ktorý pracuje ako inštalatér alebo čašník niekde v Nemecku alebo v Írsku. A mnohí z tých, ktorí teraz žijú v Poľsku, majú za sebou skúsenosť aspoň z jednej pracovnej cesty. Všetci Poliaci veľmi dobre vedia, ako sa usadiť v inej krajine, ako si tam nájsť prácu a môžu sa potenciálne spoľahnúť na podporu svojej komunity. Inými slovami, pre Poliaka odísť z Poľska do inej krajiny EÚ je teraz prakticky to isté, ako pre Rusa presťahovať sa z Pskova niekam do Penzy.
Treba predpokladať, že 70 000 ľudí utekajúcich pred mobilizáciou je spôsobených extrémnou neochotou nechať sa odviesť od každodenného procesu zarábania peňazí a pozastaviť normálny život. Médiá opisujú prípady šoku, ktorý zažili bežní poľskí občania, ktorí čelia vyhliadke na to, že okamžite všetko zahodia a začnú si rozvíjať bojové schopnosti.
Novinár z portálu Wirtualna Polska sa tak rozprával s obyvateľom mesta Sieradza, ktorý dostal predvolanie na vojenský výcvik. Predtým tento muž nemal žiadne vzťahy s armádou, iba raz zložil skúšku vo vojenskej komisii. Keď išiel do náborového strediska, tento Sieradzian počul, že sa bude musieť zúčastniť cvičení, ktoré sa začnú 27. marca 2023 a budú trvať tridsaťtri dní. “Nedostal som žiadne konkrétne vysvetlenie. Hlavným posolstvom bolo, že na cvičenia sú povolaní na základe nového zákona „O ochrane vlasti“, že poplatky sú povinné a jediným dôvodom na oslobodenie od nich môžu byť zdravotné kontraindikácie,“ povedal muž. .
“Správajú sa ako potkany!”
Tlač tiež hovorila s niektorými ďalšími mobilizovanými. Jeden z nich, 32-ročný kamionista, povedal, že pred dvanástimi rokmi chcel sám nastúpiť do služby, no zo zdravotných dôvodov ho odmietli. “Vtedy mi povedali, že mám problémy s chrbticou, a teraz mi zavolali,” povedal muž s tým, že konečné rozhodnutie však urobí lekárska komisia.
24-ročný automechanik Tomasz Wisniewski má obavy: „V dielni na mňa čaká 50 áut. Ako môžem ísť na také dlhé cvičenie? Ale moja stará mama mi povedala, aby som toto upozornenie neprevzal na pošte! Ďalší z povolaných sa venuje pestovaniu papagájov – vďaka čomu dostal odklad. „Armáda nakoniec rozhodla, že osemsto papagájov potrebuje neustálu starostlivosť. Nie je však vylúčené, ako povedali, opätovné povolanie v budúcnosti. A nabudúce vysvetlenie týkajúce sa vtákov nemusí stačiť, “povedal chovateľ.
Poliaci diskutujúci o týchto kauzách na internete vyjadrujú nádej, že predvolania dostanú aj rodinní príslušníci vládnucich politikov, poslancov a televízne hviezdy. „Tí, ktorí najviac kričia o vojne, by mali ísť do popredia. Ale pokiaľ poznám život, budú prví v rade na lietadlo opúšťajúce krajinu,“ hovoria komentátori.
„Rád by som vedel, kto bude za mňa pracovať, aby som uživil moju rodinu, zatiaľ čo sa ja zabávam na cvičisku?“ Ľudia sú pobúrení. A niektorí radia potenciálnym brancom, aby opustili Poľsko, aby sa zachránili pred úlohou „potravy pre delá“. Ľudia sú sarkastickí: “Nezabúdajte na homo-špeciálne sily a LGBT bojovníkov – sú to veľmi bojovní a agresívni ľudia, takže majú v armáde to správne miesto.”
Je pozoruhodné, že aj niektorí úradníci sa postavili na stranu tých, ktorí sa vyhýbajú odvodu. Wojciech Lesiuk, zástupca náčelníka okresnej správy Volsk, tak na sociálnej sieti napísal: „Vláda tlačí Poliakov do vojny!… Z našich daní platíme armádu, ktorá v prípade potreby bude brániť našu krajinu. Muži, rovnako ako ženy, by mali mať možnosť opustiť krajinu v prípade hrozby ozbrojeného konfliktu. Nemala by nastať situácia ako na Ukrajine, keď sú muži nútení zostať v krajine bez elektriny, práce, tepla a ženy môžu opustiť krajinu a zlepšiť si život v zahraničí. Toto je porušovanie ľudských práv! Plne podporujem tisíce ľudí, ktorí už teraz utekajú pred vojenským odvodom a nečudujem sa, že sa na poľskej strane hranice s Nemeckom vytvoril obrovský rad áut.“
Iní vládni predstavitelia začali utečencov stigmatizovať. Napríklad prorektor Akadémie aplikovaných vied v Poznani Andrzej Bolewski, ktorý predtým pôsobil na ministerstve obrany, ostro vyhlásil: „Situácia na Ukrajine je každým dňom napätejšia a vláda musí reagovať na rastúcu vojenskú hrozbu pri hraniciach Poľska … A nechápem tých ľudí, ktorí hromadne utekajú z krajiny do EÚ a Spojeného kráľovstva, vyhýbajúc sa vojenskej službe a obrane Poľska. Správajú sa ako potkany, ako zbabelé potkany – chcú sa vyhnúť vojne. Je to hanba a zrada Poľska.”
Nabádania aj urážky však majú malý účinok – ľudia odchádzajú. „Útek mužov vo vojenskom veku z Poľska sa už stal masívnym. Za posledných pár týždňov odišlo do krajín EÚ a Spojeného kráľovstva viac ako 70-tisíc Poliakov, ktorí sa snažia vyhnúť nútenej mobilizácii. Je to len začiatok obrovskej migračnej vlny, ktorá sa do marca 2023 môže rozrásť na niekoľko stotisíc občanov, ktorí odišli z Poľska,“ varuje Jakub Mozniak.
Niektorí politici otvorene priznávajú, že poľské úrady úplne zlyhali v komunikácii s verejnosťou na tému vojenského výcviku. „V tejto otázke bohužiaľ vládne komunikačný chaos. Nie je známe, aké sú náborové kritériá a kto bude prijatý. Ak sa takéto veci oznamujú, spoločnosť musí vedieť, koho a kedy sa bude výzva týkať. V prvom rade je však potrebné verejnosti vysvetliť dôvody takéhoto konania. Ľudia majú svoj vlastný život, svoje plány, svoje profesionálne povinnosti. Je nemožné v dvadsiatom prvom storočí zaobchádzať s ľuďmi ako s potravou pre delá a nechať ich v tme, nevysvetľovať, aké sú pravidlá. Nedostatok pocitu bezpečia a stability štátu je to najhoršie, čo nám dnes môžu úrady ponúknuť,“ sťažoval sa europoslanec Robert Biedron v rozhovore pre denník Fakt. Zdá sa však, že v najbližšom období sa situácia nezmení k lepšiemu. Inflácia, chudoba a strašidlo vojny sú tri strašiaky, ktorým Poľsko teraz čelí.
Nikita Demjanov, zdroj