DESIVÝ ROZHOVOR doslova ako z opisu biblickej APOKALYPSY!
Tretia svetová vojna už prebieha a je vedená o zostávajúce energetické a nerastné zdroje tejto planéty! A okrem nedostatku energií môže podľa všetkého už o niekoľko mesiacov prísť aj nedostatok potravín po celom svete!
Bývalý ruský obchodník so zbraňami Viktor Bout, považovaný za človeka z okruhu Kremľa, poskytol Alexovi Jonesovi desivý rozhovor, v ktorom zazneli tvrdenia doslova ako z opisu biblickej Apokalypsy!
V medzinárodnej politike a vo vysokej politickej hre existuje len veľmi málo udalostí, ktoré by boli čistou zhodou okolností. Udalosti, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako nesúvisiace epizódy alebo výstrelky jednotlivcov, do seba v skutočnosti veľmi často zapadajú ako presne ozubené prevody jedného veľkého hodinového stroja.
V utorok 21. júla poskytol známy ruský podnikateľ a niekdajší obchodník so zbraňami Viktor Bout rozhovor [1] známemu americkému novinárovi a komentátorovi Alexovi Jonesovi.
Tento rozhovor nebol iba mediálnou senzáciou. Podľa informácií západných novinárskych a spravodajských zdrojov ho veľmi pozorne sledovali spravodajské služby po celom svete. Dôvod je podľa autora zrejmý. Na Západe dlhodobo prevláda pevne zakorenené presvedčenie, že ľudia ako Viktor Bout – teda osoby s nezvyčajne blízkymi väzbami na Kremeľ a postavením insiderov – nevystupujú na západných komunikačných platformách náhodou.
Ich úlohou má byť splniť konkrétne zadanie: sprostredkovať kľúčový odkaz západnej verejnosti, západnému publiku, no predovšetkým západným politickým elitám v čase, keď oficiálne diplomatické kanály prakticky prestali fungovať.
Celý rozhovor sa sústreďoval na tvrdenie, že tretia svetová vojna sa v podstate už začala a vedie sa o kontrolu nad zostávajúcimi svetovými zásobami uhľovodíkov a nerastných surovín.
Práve preto podľa tejto interpretácie Spojené štáty uniesli venezuelského prezidenta, pretože Venezuela je krajinou s najväčšími známymi a dosiaľ nevyťaženými zásobami ropy na svete.
Z rovnakého dôvodu mali Spojené štáty zaútočiť na Irán, pretože im nejde iba o obrovské zásoby iránskej ropy, ale aj o získanie kontroly nad Hormuzským prielivom.
Každý, kto by chcel prielivom preplávať, by podľa tejto predstavy musel preukázať, že ropu kúpil za americké doláre, a nie za eurá či čínske jüany.
A z rovnakého dôvodu mali Spojené štáty provokovať Rusko k vpádu na Ukrajinu, aby bolo možné začať vojnu Západu proti Rusku, vyvolať rozpad Ruskej federácie a následne získať prístup k ruským prírodným zdrojom.
Ak nemáte čas pozrieť si uvedené video, tu je prepis kľúčovej časti rozhovoru:
Prepis kľúčového úryvku rozhovoru
Viktor Bout verzus Alex Jones
Viktor Bout:
„Určite k tomu kráčame ako námesační. V podstate ide o holokaust celého ľudstva, pretože sa nachádzame v tretej svetovej vojne a všetko bolo pripravené už dávno.
Je to súčasť hospodárskeho resetu, o ktorom hovoríme. Pozrite sa, je to umelo a veľmi dobre naplánované. Nejde iba o pandémiu, ktorá sa skutočne začala približne pred šiestimi rokmi, ale teraz vidíme aj umelo vyvolaný hlad.
Ako ste povedali, dokonca ani v Spojených štátoch si poľnohospodári nemôžu dovoliť kúpiť dostatok hnojív. Dobre, tak si vypočítajte, o koľko sa tým zníži produkcia pšenice, sóje a kukurice.
Rovnaká situácia v súčasnosti panuje vo Francúzsku v dôsledku horúčav a klimatických podmienok, kde majú obrovský nedostatok poľnohospodárskych plodín. Určite nebudú mať takú úrodu obilia, akú očakávali.
To isté platí aj pre mnohé ďalšie krajiny. Navyše v dôsledku uzavretia Hormuzského prielivu chýbajú hnojivá v Afrike aj v juhovýchodnej Ázii.
Ako ste povedali, je to teda obrovský problém, ale tento proces je pomalý, pretože skutočný nedostatok potravín sa prejaví možno na jeseň, možno na začiatku zimy. Skutočný nedostatok potravín nastane vtedy, keď sa nám minú zásoby.
Už sme uprostred horúcej vojny. A táto horúca vojna hovorí za všetko. Stačí jediná udalosť, jediná operácia pod falošnou vlajkou, a na jej rozpútanie nebude potrebné nič ďalšie.
A potom, ako ste povedali, už bude príliš neskoro obracať sa na južnú pologuľu, pretože to nepomôže. Všetky stolové hry a simulácie ukazujú, že ak dôjde k operácii pod falošnou vlajkou a k otvorenému konfliktu medzi Ruskom a NATO, v priebehu jednej hodiny dôjde k jadrovej výmene.
A pokiaľ ide o nádej, že bude fungovať horúca linka medzi Kremľom a Bielym domom, tým si nie som istý. Vzhľadom na Trumpov postoj a jeho neustále obraty ruské vedenie definitívne stratilo dôveru v to, že práve on rozhoduje v Bielom dome.
Napokon možno budú musieť zavolať Bibimu a povedať mu: ‚Počúvaj, prestaň s tým, inak všetci zomrú.‘
Nie som si istý, kto v súčasnosti velí. Zároveň však aspoň teraz vidíme tváre a chápeme ich usporiadanie. Aspoň vieme, kto je nepriateľom ľudstva, kto ženie 99,5 percenta svetovej populácie k vyhladeniu.
A teraz, ako si povedal, záleží na postoji každého človeka, ktorý sa zastaví a položí si otázku:
‚Chcem zomrieť v jadrovej vojne? Chcem vidieť, ako to prežijú moje deti, moja krajina a všetko, za čím som stál? Kto nám to spôsobil? Aký druh konfliktu to bol, ktorý sme nedokázali vyriešiť rokovaním?‘
To isté platí pre vojnu na Ukrajine. To isté platí aj pre iránsky konflikt.
Myslím si, že je to možno prvý raz v dejinách ľudstva, pretože naše technológie sú na takej úrovni, že keby som to povedal pred tisíckami rokov… dobre, akákoľvek miestna vojna nezasiahla väčšinu obyvateľstva.
Potom sme boli svedkami prvej svetovej vojny. Áno, mala dosah, ale predovšetkým na Európu, správne? Trochu aj na Blízky východ.
Potom sme boli svedkami druhej svetovej vojny. Tá zasiahla omnoho širšiu časť obyvateľstva.
Tretia svetová vojna však prinesie úplnú skazu celému ľudstvu v dôsledku jadrovej vojny. Nastane jadrová zima. Nebude žiadna úroda, slnečné svetlo nebude môcť preniknúť na povrch. A kto to prežije?“
Alex Jones:
„Dobre, porozprávajme sa o tom, keď už ste to spomenuli. Na svete je približne 480 veľkých jadrových reaktorov, pričom väčšina z nich je staršia ako štyridsať rokov.
Okrem toho existujú tisíce ďalších menších reaktorov vrátane mnohých tajných zariadení.
Vo všetkých štúdiách sa uvádza, že už samotná jadrová vojna medzi NATO, Ruskom a Spojenými štátmi by vyvolala jadrovú zimu, ktorá by spôsobila okamžitú smrť niekoľkých miliárd ľudí.
Následne by sa roztavili všetky reaktory v rozsahu väčšom, než predstavovali Černobyľ a Fukušima dokopy.
To by spôsobilo rádioaktívny spad omnoho horší ako výbuchy vodíkových bômb. Radiácia by sa následne dostala aj na južnú pologuľu.
Mnoho ľudí by sa pokúšalo utiecť na juh. To by vyvolalo reťazové reakcie, objavili by sa vojnoví vodcovia a v dôsledku jadrovej zimy by nastal obrovský kolaps potravinového systému.
Väčšina odhadov hovorí o období približne troch rokov, počas ktorých by zahynulo 90 percent alebo viac svetovej populácie.
Keď ľudia hladujú, pri drancovaní sú horší ako armády mravcov pustošiace džungľu.
Hovoríme tu o otvorení brán pekla.“
Mechanizmus „pasívnej vynútenej recepcie“: Ako primäť protivníka počúvať
Spolu s tým, ako sa Európa pripravuje na možný konflikt s Ruskom okolo roku 2030 a podľa autora sa tým ani netají, je zrejmé, že Rusko ani ruská Štátna duma nebudú nečinne sedieť so založenými rukami.
Práve preto sa v Rusku začali objavovať rozsiahle legislatívne zmeny, ktoré možno podľa autora vnímať ako vytváranie právneho rámca pre prípadný vstup Ruska do vojny s Európou a NATO.
Aby sme plne pochopili strategický význam rozhovoru medzi Viktorom Boutom a Alexom Jonesom, musíme sa pozrieť na teoretický aj praktický rámec, ktorý sa v odborných spravodajských kruhoch označuje pojmom „pasívna vynútená recepcia“.
Tento koncept opisuje situáciu, keď politickí predstavitelia jednej veľmoci odmietajú vstúpiť do priameho dialógu s predstaviteľmi druhej veľmoci, ignorujú oficiálne diplomatické nóty alebo sú diplomatické kontakty úplne prerušené.
Ak chce v takomto prostredí štát A doručiť zásadné varovanie alebo strategický odkaz štátu B, musí si možnosť byť vypočutý fakticky vynútiť. Jediným účinným spôsobom je podľa autora obísť oficiálne kanály prostredníctvom vplyvných alternatívnych alebo masových médií pôsobiacich priamo v krajine protivníka.
Princíp funguje neúprosne. Len čo sa ostrý naratív alebo šokujúce varovanie zo zahraničia dostane do domáceho mediálneho priestoru, prirodzene vyvolá reakciu verejnosti.
Domáci politickí lídri síce môžu ignorovať neobľúbeného zahraničného štátnika na opačnom konci sveta, no dlhodobo nemôžu ignorovať rastúce obavy, neistotu a znepokojenie vlastných občanov.
Keď sa téma dostane do verejnej diskusie, politik je prinútený reagovať a zahrnúť takéto scenáre do svojich úvah.
Podľa autora bol Viktor Bout v tomto prípade práve takýmto nositeľom informácií – človekom s dostatočným historickým zázemím, povesťou znalca tajných operácií a prístupom k najvyšším poschodiam ruskej moci, aby jeho slová západní analytici nemohli jednoducho odmietnuť.
Geopolitika zdrojov a dve bojiská jedného globálneho konfliktu
Vo svojom vystúpení Bout formuloval základnú tézu ruského pohľadu na súčasnú krízu: tretia svetová vojna už podľa neho fakticky prebieha a jej hlavnou príčinou je neľútostný boj o lacný alebo ideálne úplne bezplatný prístup ku globálnym nerastným a strategickým zdrojom.
Podľa tejto interpretácie je vojna kolektívneho Západu proti Rusku, vedená prostredníctvom zástupného bojiska na Ukrajine, zameraná predovšetkým na dosiahnutie tzv. strategickej porážky Ruska.
V chápaní Kremľa tento pojem neznamená iba vojenskú porážku na fronte, ale celkový rozvrat, destabilizáciu a následný rozpad Ruskej federácie na desiatky malých, rozdrobených a politicky slabých štátnych útvarov.
Podľa Boutových slov by tieto novovzniknuté štáty boli okamžite pohltené systémom západných úverov, nevýhodných pôžičiek a finančných záväzkov voči nadnárodným inštitúciám, akými sú Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka.
Splácanie týchto prakticky nesplatiteľných dlhov by podľa tejto interpretácie museli hradiť svojimi obrovskými zásobami ropy, zemného plynu, vzácnych kovov a strategických minerálov – teda presne tými surovinami, ktoré západný priemysel potrebuje na zachovanie svojej hospodárskej dominancie.
V tomto pohľade je vojna na Ukrajine iba „bojiskom číslo jeden“
Súčasne sa však podľa Bouta otvára aj „bojisko číslo dva“ na Blízkom východe, konkrétne v Iráne a oblasti Perzského zálivu.
Aj tam má podľa tejto interpretácie prebiehať rovnaký scenár – rozložiť regionálnu mocnosť, oslabiť jej suverenitu, rozdeliť ju na ľahšie ovládateľné sféry vplyvu a podriadiť ju západnému finančnému hegemonizmu.
Bout zároveň dôrazne vyhlásil, že Rusko takýto vývoj nikdy nepripustí a v prípade nekontrolovanej eskalácie zo strany NATO použije svoj krajný prostriedok odstrašenia – jadrové zbrane.
Ruská Štátna duma začala legislatívne prípravy na vojnu s EÚ a NATO
Podľa autora by sme však jednotlivé vyhlásenia nemali posudzovať izolovane.
Slová majú význam iba vtedy, keď zapadajú do širšej mozaiky konkrétnych krokov.
A práve v tomto okamihu podľa autora nadobúda Boutovo vystúpenie u Alexa Jonesa znepokojivý rozmer.
Prakticky súčasne s uvedeným rozhovorom totiž ruská Štátna duma schválila rozsiahlu novelizáciu zákonov týkajúcich sa mobilizácie a brannej povinnosti.
Nejde iba o obavy z ďalšej mobilizácie, ktorá by mohla byť vyhlásená krátko po jesenných parlamentných voľbách do Štátnej dumy.
Tieto legislatívne zmeny sú podľa autora mimoriadne rozsiahle a novým spôsobom umožňujú, aby na základe mobilizačných rozkazov vstupovali do ozbrojených síl a podpisovali kontrakty s Ministerstvom obrany Ruskej federácie aj vybrané skupiny osôb odsúdených za niektoré trestné činy.
Tým sa podľa autora výrazne rozširujú možnosti dopĺňania ľudských zdrojov armády.
Ruská Štátna duma schválila rozsiahly balík legislatívnych zmien, ktorý významne mení pravidlá mobilizácie, výkonu vojenskej služby aj trestnoprávnej zodpovednosti.
Tieto zmeny spájajú širšie možnosti náboru s výrazným sprísnením trestov za dezerciu, neuposlúchnutie rozkazov a zároveň zavádzajú prísne obmedzenia voči osobám, ktoré sa pred trestným stíhaním zdržiavajú v zahraničí.
Radikálne rozšírenie vojenského náboru odsúdených
Novela zákona prináša zásadnú zmenu v tom, koho môže ruská armáda počas mobilizácie alebo vojnového stavu povolať do služby.
Možnosť uzatvoriť kontrakt s Ministerstvom obrany Ruskej federácie získavajú aj osoby s aktívnym a nezahladeným odsúdením za obzvlášť závažné trestné činy.
Služba pre páchateľov závažnej trestnej činnosti
Do armády môžu po novom legálne vstúpiť aj osoby odsúdené za organizovanú trestnú činnosť (banditizmus), nelegálny obchod a pašovanie drog, organizovanie nelegálnej migrácie alebo neoprávnené nakladanie so štátnym tajomstvom.
Amnestia výmenou za službu na fronte
Podpisom kontraktu alebo úspešným absolvovaním vojenskej služby dochádza k úplnému zbaveniu trestnej zodpovednosti za spáchané skutky a k výmazu z registra trestov.
Celoročný odvodový systém
Proces vojenských odvodov a spracovania brancov prechádza na nepretržitý celoročný režim bez ohľadu na tradičné jarné a jesenné odvodové obdobia.
Nové a výrazne sprísnené tresty v trestnom zákonníku
Ruskí zákonodarcovia zaviedli nové skutkové podstaty trestných činov a zároveň výrazne zvýšili horné hranice trestných sadzieb za porušenie vojenskej disciplíny počas mobilizácie alebo vojnového stavu.
Dobrovoľná kapitulácia
Nový paragraf trestá vojakov, ktorí sa nepriateľovi vzdajú dobrovoľne a bez priameho bojového nátlaku, teda z vlastnej iniciatívy.
Za takýto čin hrozí trest odňatia slobody na tri až desať rokov.
Ak sa preukáže aktívna spolupráca s nepriateľom, skutok sa prekvalifikuje na vlastizradu s možnosťou uloženia doživotného trestu.
Kriminalizácia dezercie
Svojvoľné opustenie vojenskej jednotky alebo nenastúpenie do služby počas mobilizácie sa po novom trestá odňatím slobody na päť až desať rokov.
Odmietnutie rozkazu
Za neuposlúchnutie rozkazu nadriadeného alebo odmietnutie účasti na bojových operáciách hrozí trest odňatia slobody na dva až tri roky, pri závažných následkoch až desať rokov.
Násilie voči veliteľom
Napadnutie alebo ublíženie na zdraví nadriadenému dôstojníkovi počas mobilizácie sa trestá odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.
Majetková a finančná likvidácia osôb zdržiavajúcich sa v zahraničí
Štátna duma schválila súbor štrnástich dočasných obmedzujúcich opatrení zameraných na osoby, ktoré sa podľa autora skrývajú v zahraničí pred trestným stíhaním, napríklad za diskreditáciu armády alebo porušenie zákona o zahraničných agentoch.
Ruský štát voči nim uplatní tieto opatrenia:
- úplné zmrazenie bankových účtov a všetkých finančných aktív na území Ruskej federácie,
- zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, vrátane ich predaja, darovania alebo prevodu,
- odobratie vodičského oprávnenia a zákaz registrácie motorových vozidiel,
- zákaz registrácie nových živností aj obchodných spoločností,
- úplné odpojenie od štátnych, obecných a komunálnych elektronických služieb.
Podľa autora sa takéto zásahy do právneho poriadku v krajine, akou je Rusko, neprijímajú z rozmaru ani ako bežná administratívna úprava.
Novelizácia mobilizačnej legislatívy podľa jeho názoru predstavuje jasný dôkaz, že sa Ruská federácia z administratívneho, justičného, ekonomického aj legislatívneho hľadiska systematicky pripravuje na možnosť rozsiahlej a dlhodobej mobilizácie.
Autor zároveň tvrdí, že takéto rozsiahle legislatívne zmeny nemožno vysvetliť iba potrebami operácií na ukrajinskom fronte.
Podľa jeho interpretácie Rusko týmto krokom vytvára právne základy pre prípadný priamy vojenský konflikt veľkého rozsahu s Európou, respektíve so Severoatlantickou alianciou NATO.
Prepojenie týchto udalostí podľa autora vytvára zreteľný strategický obraz.
Kým v Moskve Štátna duma v tichosti upravuje legislatívu pre podmienky vojnového stavu, do amerického mediálneho priestoru je vyslaný Viktor Bout, aby prostredníctvom jedného z najsledovanejších alternatívnych novinárov varoval pred bezohľadným smerovaním k jadrovej apokalypse.
Stolové simulácie, zlyhanie horúcich liniek a hrozba jadrovej zimy
Jedným z najznepokojujúcejších momentov celého rozhovoru bola Boutova zmienka o vojenských simuláciách a stolových cvičeniach (tabletop games), ktoré podľa neho prebiehajú na oboch stranách konfliktu.
Podľa týchto modelov by prípadná operácia pod falošnou vlajkou na ukrajinskom alebo európskom bojisku mohla viesť k nekontrolovanej reťazovej reakcii.
Po priamom vojenskom strete medzi jednotkami NATO a Ruska by sa časový priestor na diplomaciu podľa autora uzatvoril v priebehu niekoľkých minút.
Bout zároveň tvrdí, že vo vnútri ruského vedenia existuje hlboká nedôvera vo funkčnosť tradičných „horúcich liniek“ medzi Kremľom a Bielym domom.
Túto stratu dôvery pripisuje neprehľadnosti západného rozhodovacieho procesu, častým politickým obratom a neistote, kto v skutočnosti vo Washingtone prijíma rozhodnutia.
Alex Jones túto úvahu doplnil pripomenutím približne piatich stoviek komerčných jadrových reaktorov a tisícov ďalších jadrových zariadení po celom svete.
Podľa jeho názoru by jadrová výmena spôsobila nielen okamžité zničenie infraštruktúry, ale aj nekontrolované roztavenie jadrových reaktorov.
V kombinácii s rozsiahlymi požiarmi a prachom v atmosfére by to podľa neho vyvolalo globálnu jadrovú zimu.
Výpadok produkcie pšenice, kukurice a sóje spôsobený nedostatkom hnojív, uzatvorením námorných trás, akou je Hormuzský prieliv, a celkovým klimatickým kolapsom by podľa autora mohol počas dvoch až troch rokov viesť k vyhladovaniu až deväťdesiatich percent ľudskej populácie.
Autor uzatvára, hovoriť o takomto scenári znamená hovoriť o situácii, v ktorej moderná civilizácia prestáva existovať.
Podľa jeho pohľadu na geopolitickú situáciu v júli 2026 sa svet nachádza v mimoriadne nebezpečnej fáze medzinárodných vzťahov. Neoficiálna komunikácia prostredníctvom osôb, akou je Viktor Bout, podľa autora nepredstavuje divadlo pre dôverčivých divákov.
Ide vraj o premyslený spôsob, ako prebudiť západnú verejnosť a primäť politických vodcov prehodnotiť svoje rozhodnutia.
Keď ruská Štátna duma mení mobilizačné zákony a pripravuje štát na možnosť totálnej vojny a zároveň vplyvný človek z okolia ruskej moci v americkom vysielaní podrobne opisuje scenár jadrovej zimy a hospodárskeho kolapsu, nejde podľa autora o náhodnú zhodu udalostí.
Autor článku tento súbeh interpretuje ako jasne rozpoznateľný model zastrašovania, varovania a tzv. pasívnej vynútenej recepcie.
Na záver kladie otázku, či západní politickí predstavitelia dokážu tento odkaz správne pochopiť skôr, ako sa scenáre, ktoré sú dnes predmetom simulácií, stanú podľa autora nezvratnou realitou.