Na systéme, kde musia tí najchudobnejší a pracujúci ľudia zaplatiť za chyby politikov, niečo poriadne hnije.
Vláda pripravuje opatrenia na konsolidáciu verejných financií. Samozrejme, diery v rozpočte, ktoré vytvorila Matovičova a za ním Ódorova vláda, je potrebné zaplátať.
Prečo ale my a nie vinníci?
Ak za chyby politikov vždy zásadne platia obete, teda pracujúci, to dôkazuje, že žijú v totalitnom systéme a je jedno, aké prívlastky si politici dávajú. Ak každú jednu chybu politika platí obyčajný pracujúci človek, systém nie je o nič menej vykorisťovateľský, ako bol feudálny.
Politici vo všeobecnosti, žiadna vláda nikdy nebola ochotná pripustiť systém hmotnej a trestnej zodpovednosti politikov za škody spôsobené ich vlastnou činnosťou.
Samozrejme že nie, veď sprostý pracujúci ľud to zaplatí. A každá ďalšia vláda má štyri roky na svojvoľné neobmedzené šafárenie s našimi peniazmi. A my už od roku 1989 počúvame za každej jednej vlády o uťahovaní opaskov.
Ak by slovo demokracia nebolo iba prázdny, bezobsažný pojem, politici by, ako neustále deklarujú, ako to myslia s národom dobre, schválili hmotnú zodpovednosť.
Účtovník, ktorý narába hoci aj so stovkami eur, je hmotne zodpovedný
Politik zodpovedný za miliardy eur daňových poplatníkov môže bez akejkoľvek zodpovednosti pokojne hodiť do kanála miliardy eur, spáliť ich, rozhádzať na vlastné potešenie, sprivatizovať, darovať, ukradnúť, “prihrať” zahraničným firmám alebo cudziemu štátu, alebo hoci aj rozhádzať na nezmyselné opatrenia, nie je – na rozdiel od malého účtovníčka – nikdy zodpovedný…
Politik nie raz, viď osobitne vláda Dzurindu, Mikloša, Matoviča, do veľkej miery aj všetky ostatné vlády rozhádžu verejné financie (NAŠE PENIAZE) a za ich zločiny pykáme aj my. A ešte prispievame na zaplátanie nimi vytvorených dlhov, deficitov a dier v rozpočte.
“Rozbijú” naše miliardy, tlstnú z verejných peňazovodov. Občas – aj to nie všetci – hodia ĽUĎOM pridajú drobné na deti či na dôchodok a následne druhou rukou tých pár “podhodených” eur x-násobne vytiahnu z ľudí na nepriamych daniach, poplatkoch takých či onakých. Už chcú, aby sme platili aj za vodu z vlastnej studne.
Ale hráme sa na demokraciu. Hráme sa na sociálny štát.
Kto tomu ešte verí?
Verí tomu naša poslušnosť k ľahostajnosti a pohodlnosti , až to príde do obrovskej krízy nielen v otázkach , že tí najchudobnejší a pracujúci ľudia musia zaplatiť za chyby politikov v otázkach štátneho šafárenia peniazmi , ale kríza začne doslova ohrozovať naše bytie .A to sa práve , ako vidíme , deje.Lebo sme ich nechali a nechávame ísť stále dˇalej a dˇalej.
Mimochodom ten posledný obrázok dokonale vystihuje súčasný svet , možno je len za stolom držiteľov moci sveta menej brucháčov.Perfektné p.Michalíková .