Situácia pri Charkove je nielen pre Kyjev a Západ čoraz zúfalejšia, ale vyžaduje aj radikálne opatrenia, ak chce Západ zastaviť Rusko na Ukrajine. Niekoľko príkladov správ z posledných dní ukazuje, aká dramatická je situácia.
Tu a tam dokonca už aj západný mainstream priznáva, že väčšina moderných západných zbraní, včítane amerických zlyháva na “celej čiare” a Rusi ich “hravo” eliminujú.
Zelenskyj už 16. mája nevylúčil, že by Charkov mohol pripadnúť Rusku. V ten istý deň bolo hlásené, že Ukrajina už evakuuje 8 000 ľudí z Charkovskej oblasti, počet sa o niečo neskôr zvýšil na viac ako 10 000.
Medzičasom aj ukrajinský hlavný veliteľ Syrskij nevylúčil možnosť, že by ruská armáda mohla preraziť front a pretlačiť sa do tyla. Existujú aj správy, že obrana pri Charkove, ohlásená s veľkou pompou Kyjevom, nebola nikdy poriadne postavená, ale že peniaze na ňu boli ukradnuté.
Pre Ukrajinu je to dramatické, pretože už teraz má na fronte príliš málo vojakov a ruská armáda postupuje pri Donecku a teraz aj v Záporožskej oblasti.
Otvorením frontu pri Charkove (a čoskoro možno ešte severnejšie pri Sumách) sa už aj tak preriedený ukrajinský front ešte viac predĺži, čo v konečnom dôsledku povedie ku kolapsu celého frontu (alebo aspoň jeho veľkých častí).
Ak chce Západ nejakým spôsobom spomaliť postup Ruska – Západ ho nedokáže zastaviť bez vyslania desaťtisícov vojakov na front – tak Západ musí konať rýchlo
Západná verejnosť sa pripravuje na smrť západných vojakov.
A vyzerá to naozaj tak, pretože západná verejnosť sa takmer už každodenne pripravuje na to, že na Ukrajinu budú čoskoro oficiálne vyslaní vojaci NATO.
Samozrejme, že sa (oficiálne) nemajú posielať na front. Ale hovorí sa tu o vojenských školiteľoch a podobne, no už nie je tajomstvom, že títo vojaci budú pre Rusko legitímnym cieľom. Verejnosť na Západe už médiá i politici pripravujú na to, že jej synovia čoskoro padnú na Ukrajine.
Estónska premiérka Kalas práve otvorene priznala, že vojaci NATO už na Ukrajine pôsobia ako vyučujúci školitelia, ale v prípade útoku na nich by to nespustilo článok 5 Zmluvy NATO, ktorý stanovuje kolektívnu reakciu v prípade ozbrojeného útoku na jeden alebo viacero členských štátov NATO.
Kalas: „Neviem si predstaviť, že keby boli títo muži poranení alebo zabití, tak krajiny, ktoré ich tam poslali, by povedali, že to je článok 5, preto zaútočíme na Rusko. Takto to nefunguje, nie je to automatické. Takéto obavy nie sú opodstatnené.”
Upozornila, že každá krajina znáša riziká spojené s nasadením personálu sama. Zároveň však takéto kroky podľa nej nemožno považovať za eskaláciu.
Kalas sa tak pridáva k mnohým západným lídrom, ktorí v posledných týždňoch a mesiacoch otvorene priznali, že na Ukrajine už dlhodobo pôsobia jednotky NATO.
AUTOR: Roman Bednár, zdroj