generálneho riaditeľa a vedenia spravodajstva a publicistiky RTVS a zodpovedných členov Rady pre mediálne služby
V regulačnom rámci zákona o mediálnych službách
- pre dlhodobé nedodržiavanie názorovej plurality a nestrannosti pri zabezpečovaní spravodajského a publicistického vysielania – s nedovoleným presahom čoraz častejšieho presadzovania subjektívnych názorov a hodnotiacich komentárov v rámci poskytovania informácií spravodajského charakteru, osobitne v dôsledku (účelového) presadzovania osobných ideologických a širších svetonázorových postojov zodpovedných osôb do spravodajských a publicistických relácií.
V regulačnom rámci zákona o RTVS
- pre neprijateľné rezignovanie na povinné vytváranie podmienok na spoločenskú dohodu vo veciach verejných, s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej, dnes už rozdelenej spoločnosti, v súčasnosti už vo veľkej miere aj v dôsledku neetického a neprofesionálneho prístupu pri organizovaní a vedení spoločensky a politicky exponovaných diskusných relácií,
- v preukaznom rozpore s úlohou a poslaním RTVS, ktorým je o. i. poskytovanie objektívnych, neskreslených a vo svojom celku vyvážených informácií o dianí v Slovenskej republike, a rovnako tak aj v zahraničí, v dôsledku čoho nie sú plnohodnotne utvárané podmienky na možné nezávislé utváranie názorov na politické a spoločenské dianie na Slovensku, ako aj v zahraničí; v uvedenom zahranično-vojensko-politickom rámci – s osobitnými výhradami na dianie na Ukrajine a v oblasti pásma Gazy.
Pitevná správa RTVS
V uvedenom kontexte sa RTVS v súčasnosti nadobro spreneverila zámerom byť vo verejnom priestore dôveryhodnou verejnoprávnou inštitúciou, obzvlášť nenahraditeľnou (nezávislou) platformou presadzujúcou občianske, národné a štátne záujmy. A v tomto rámci – v prostredí nevyváženého a jednostranne zameraného pôsobenia súkromných médií – akceptovateľnou platformou pre všetkých občanov Slovenskej republiky, bez ohľadu na ich ideologické, svetonázorové postoje a náboženské presvedčenie.
Aby sa naopak, v reálnom verejnom prostredí v súčasnosti stala – cez spravodajstvo a publicistiku – neprehliadnuteľný mediálny nástroj súčasnej opozície na tlmočenie a presadzovanie ich vyhranených ideologických záujmov. A dnes už spôsobmi a rozsahom, ktorý budí verejné pohoršenie drvivej väčšiny spoločnosti.
A čo je pre dnešnú, už ďalej neprijateľnú situáciu hranicou, za ktorú už nejde tolerovať rezignovanie RTVS na jej postavenie a úlohu v spoločnosti – je preukazné poznanie, že nejde o ojedinelé excesné aktivity, ale, že už ide o SÚČASŤ širšej, celoplošnej, čoraz viac sa stupňujúcej aktivizácie samozvaných demokratov a nositeľov „progresu“, zameranej – v súčinnosti s mimovládnym sektorom- na neprehliadnuteľné stupňovanie napätia v spoločnosti. A nie náhodne – vedomo rezignujúc pritom na témy, ktoré sú pre ľudí dôležité, a ktoré sú súčasťou pracovných aktivít vládnej koalície. Zamlčiavajúc ich alebo neobjektívnym spôsobom (po)znižujúc ich význam.
A toto je už nebezpečná práca viditeľných a tých neviditeľných aktivistov za TV-obrazovkou, ktorej primárnym cieľom je ÚČELOVO spochybňovať výsledky volieb. A na tieto účely goebbelsovskou metódou, opakovaným spôsobom sústreďovať pozornosť ľudí na Slovensku výlučne na domnelé chyby a nedostatky vládnej koalície. A evidentne cieľavedome tie problémy vyhľadávať, snoriť po nich a s nabalenou negatívnou synergiou ich podsúvať verejnosti spôsobom, ktorí už nemá nič spoločné so spravodajskou činnosťou. Spôsobom, už nielen pripomínajúcim politickú činnosť.
Prinajmenšom z 3-och neprehliadnuteľných dôvodov:
- podprahovo pripisujúc zodpovednosť dnešnej koalícií, akoby tie problémy vznikli „včera“ – v príkrom opozite s tým ako nehanebne mlčali a útlocitne („politicky korektne“) prehliadali „balvany“ oproti dnešným „smietkam“. A na rozdiel od dneška – VTEDY išlo o reálne, skutočné, hrubé, bezprecedentné porušovanie ľudských práv a občianskych slobôd, neprofesionálne riadenie a spravovanie štátu a spôsobovanie totálneho chaosu v spoločnosti,
- zároveň až bije do očí, akoby táto – inak legitímna funkcia médií kontrolovať vládnu moc – začala (horlivo) platiť až prvý deň po voľbách.
- A do tretice už nejde (pokojne, bez emócií) prehliadať ten kardinálny nepomer príležitostí, akú dostáva na obrazovke dnešná opozícia, presnejšie, aký priestor dostávajú jednotliví zástupcovia opozičných strán (jeden po druhom) – až tá dojemná starostlivosť, pri pomyslení na to, ako to ešte „včera“ (ne)fungovalo – berie dych…
A výsledná zákernosť spočíva v tom, že „na konci dňa“ sa majú zasiať pochybnosti a vzbudiť uveriteľné dôvody pre „legitímny odpor“ verejnosti, majúci už prechádzať do podpory občianskej neposlušnosti.
PRETO už nemôžeme byť ticho.
Veď len spôsob a rozsah venovaný v RTVS protivládnym protestom v hlavnom vysielacom čase – od samotného „mobilizovania“ ľudí, nevyváženého, jednostranného informovania z ich konania, účelovej nadpráce redaktorov a technického personálu, ba už bezprecedentného prekročenia novinárskej etiky pri práci s kamerou a výberom snímok na televíznu obrazovku , keď účelovým výberom transparentu, zvoleným veľkým detailom (priblížením tváre Fica a odsúdenia hodným textom) sa má navodiť a udržať vo vedomí dojem divákov, že za vraždu novinára a jeho priateľky je zodpovedný vtedajší premiér, Fico.
TOTO je už cez všetky čiary, už aj tie (krvavo) červené. Toto je už mediálne podpaľačsvo spodných citov viac alebo menej neinformovaných ľudí, toto je už bezprecedentná politická práca masy „neviditeľných“ ľudí, ktorí sa skrývajú za obrazovkami, a bohužiaľ aj tých, ktorí robia tých, už známych „užitočných idiotov“, televíznych hlásateľov. Lebo v ich prípade už nejde o nadávku, ale o pomenovanie nízkosti profesijnej etiky a ich ľudského charakteru.
Nedá preto v tejto súvislosti – pri tejto mravnej otázke – nespomenúť konanie ich bývalej kolegyne Adely Strakovej, ktorá odmietla prečítať napísaný „redaktorský text“, s ktorým nesúhlasila pre prekročenie spomínanej červenej čiary.
Aký to rozdiel v konaní, pri ktorom diametrálne inak vystupuje na TV-obrazovke dnešná nástupkyňa Štefániková. Aký to rozdiel v charaktere, pri ktorom rešpekt a úcta k ľuďom tohto typu idú bokom..
A nedá tiež – pri tej mase „neviditeľných“ redaktorov nespomenúť ľudí typu Cifrovej Ostrihoňovej, ktorí pri svojej profesijnej činnosti nemajú pod kontrolou svoje svetonázorové presvedčenie. Ľudí, ktorí za cenu najvyššiu, za stratu rešpektu voči ľuďom s iným názorom – sa spreneverujú svojej profesii. Ľudí neschopných sa správať objektívne , viesť verejné diskusie vyvážene a s vyváženou, pluralitnou účasťou ľudí na nich, už otvorene arogantne presadzujúcich svoje svetonázorové presvedčenie.
A jej „dnešná“ kandidatúra do EP za Progresívne Slovensko – tejto „referenčnej vzorky“ neschopnosti človeka spĺňať kritéria mravnej a etickej spôsobilosti, povinnej pre pôsobenie vo verejnom priestore – je toho exemplárnym dôkazom. A asociácia na podsúvanú „NEZÁVISLOSŤ“ ustanovenej tzv. úradníckej vlády na čele Odorom, kandidujúceho vo voľbách do EP nie je náhodná. Netreba spresňovať za ktorú stranu.
A o „expertoch“ Mackovho typu najlepšie povie predstava návštevy čajovne s úmyslom dať si kvalitný, nefalšovaný, originálny čaj – a prinesú vám prihriatu vodu… a priložia „putovné“ čajové vrecúško s visačkou „made in USA.“
A to, čo si už zaslúži ozajstný „džingel“ je Havran, ten, ktorému tak bytostne vadia „zaprdení“ štúrovci, ten, ktorý už nie v krčme, ale vo verejnoprávnej TV prekročil všetky – tentoraz HNEDÉ čiary, keď v diskusnej relácií (pravdaže so starostlivo, jednostranne vybranými hosťami, BEZ zastúpenia kvalifikovaného oponenta) ponechal (ako moderátor bez výhrad) evidentne obhajovať Banderu a jeho súkmeňovcov, dodnes nielen nepotrestaného (toho Havrana), ale dodnes ho vo verejnoprávnej ponechajúc…
A to všetko v situácií, keď sa prejavy fašizmu na Slovensku (už aj súdne) trestali len v inotajoch (šeky vo výške 1488), a nerecipročne, až nehorázne sa pritom prehliadali v RTVS preukazné fašistické prejavy na UA. Dvojaký (km)meter až to bolí.
A toto je tá skutočná, nefalšovaná, „verejno-právna“ tragédia Slovenska, keď znôška charakterovo nečistých a eticky odídených „bezdomovcov“ v úlohe zahraničných žoldnierov dostane vo verejnom priestore výhradné privilégium vydávať, presadzovať a osvojovať si cudzie, dnes už vyprázdnené hodnoty – proti životným a bytostným záujmom drvivej väčšiny národa.
A vrcholom tejto ničivej tragédie, ktorá uvedenému „koloniálnemu“ spôsobu ponižovania a devastovania domáceho, pôvodného, národného hodnotového imania dáva tŕnistú korunu – je stav, keď sa k tomu nehanebnému zámeru prepožičia verejnoprávna inštitúcia. Keď sa už neprehliadnuteľne zneužíva postavenie a vplyv verejno-právneho média na tieto účely na denno-dennej báze.
V tomto zmysle je priam „antickou“ tragédiou pre ľudí na Slovensku stav, ďalej už neudržateľný, poukazujúc nato, že popri súkromných TV sa RTVS už stalo „kráglovacou“ trúbou opozície, mobilizujúcou ľudí na protivládne protesty, organizované so širším kontextom. S preukazným zámerom spochybniť činnosť vládnej koalície, a na tejto báze spochybniť aj kandidatúru Petra Pellegriniho na prezidenta, a na princípe spojených nádob tým premyslene prispieť k podpore Korčoka na tento post.
A ten aktuálny, široko-nosný výber tém (streliva), ktorý má k tomu napomôcť – rukou spoločnou a nerozdielnou (s tými súkromnými médiami) – ten je závislý len a len od „štartéra“, toho, pochádzajúceho od hlavného mediálneho (opozičného) dvoj-záprahu, ktorý vyhodnotí situáciu a spustí surmity.
„Dnes“ je to trestno-právna legislatívu, ako dobre sa predávajúca téma, spôsobilá vystrašiť, navodiť obavy ľudí a na konci dňa aj vzbudiť spodné pudy nenávisti. S úlohou uveriteľne ich podať občianskej verejnosti a nasmerovať tak, aby z tých podhodených obáv vzišlo (akútne) ohrozenie bytostných záujmov občanov.
Kalkulujúc predvídalo „perfídne, „machiavellovsky“ – že koho už bude „zajtra“ zaujímať, že tá trestno-právna legislatíva bola legitímna, keď účel „dňa“ sa dosiahol.
A legitimita zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, potvrdená dnes už Ústavným súdom je toho najlepším príkladom. A tá zúfalá snaha topiacich sa v opozičných centrálach a osobitne v paláci – chytiť sa slamky pozastavenia účinnosti trestných kódexov (rýchlosťou svetla) a farizejsky ich vydávať pred neinformovanými ľuďmi za protiústavné – je rovnako príkladným príkladom.
A na záver tohto beckettovského verejného predstavenia prišlo ozajstné vrcholové číslo. Absurdné od morku kostí. Opovážlivé, urážlivé pre intelekt a ducha slovenského človeka. Argumentom, búchajúc sa pritom do pŕs, že RTVS je najdôveryhodnejším médiom na Slovensku.
Ani keď zapadne slnko nad obzorom, na horách, na lúkach a na stráňach nášho krásneho, pôvabného Slovenska – nemôže sa viac zatmieť v mysliach tých, ktorí to počuli na vlastné uši. Pasovať sa pyšne za kráľa – medzi slepými.
A to, že si toto všetko dovolí, že sa takto bezbreho spreneveruje aj tá, dnes už „závislá verejnoprávna“ je len rukolapným dôkazom mravnej skazenosti ľudí, ktorí ju kormidlujú, ktorí sa postarali o to, aby to bol ozaj posledný klinec do truhly. Majúc na mysli tých „lodivodov“, ktorí nesú za to vrchovatú etickú a profesijnú zodpovednosť.
Preto je najvyšší čas rozlúčky s nimi, bez emócií, bez výhrad a treba dodať, že aj bez úcty a prejavenia piety k nim.
V (Štúrovej) Modre, marec 2024, Občianska iniciatíva „Za odpolitizovanie RTVS“
PS : s bodkou na „i“, opravujeme, s otáznikom:
A načo si – po všetkom tomto mediálnom marazme v RTVS – potom „chováme“ tú nefunkčnú, ctihodne pomenovanú „Radu pre mediálne služby“, ktorá už dnes plní viac úlohu dobovej advokátskej kancelárie, ako primárne ochrancu vyváženej, nestrannej a pluralitnej mediálnej platformy na Slovensku…?
Adresované : vedeniu RTVS
Na vedomie : Ministerstvu kultúry SR