Kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista.
V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku.
Podľa tradičných predstáv sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy, mali tancovať, kúpať sa v potoku, mútiť maslo pod mostami. Včasráno mali čarovať, zo stajní brať hnoj a odoberať kravám mlieko či lámať konáre ovocných stromov. S cieľom magickej ochrany pred nimi ľudia zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi “okurovali” dobytok a podobne.
Rozšírená bola viera, že v tento deň sa otvárajú poklady. Veľký piatok bol tiež tradičným termínom značkovania dobytka. Predpokladalo sa totiž, že v tomto čase dobytok menej cíti bolesť a rany sa mu rýchlo zahoja. Z predpokladu o rýchlom zacelení rán vychádzal aj zvyk v tento deň štepiť stromy. Na celom Slovensku boli rozšírené praktiky na zabránenie škôd spôsobených na poliach krtmi a hlodavcami (napríklad na juhozápade do lúk zapichovali žŕdky, na ktorých viselo pri údení mäso, aby v nich krty neryli), v domoch a u ľudí hmyzom a hadmi. Vyliečiť staré choroby malo ranné kúpanie a umývanie sa. Čas pred východom slnka býval využívaný na ľúbostné veštby.