Rozhovory medzi prezidentom Brazílie a čínskym prezidentom sú pre Rusko takmer rovnako dôležité ako rozhovory medzi Si Ťin-pchingom a Vladimírom Putinom. Týkajú sa tej istej veci: konfrontácie štátov BRICS s globalizmom.

Takmer súčasne, ako to často býva, sa odohrali dve rovnako dôležité udalosti vo svetovej politike, ktoré spolu úzko súvisia:

  • V Číne ukončili svoje rokovania čínsky prezident Si Ťin-pching a brazílsky prezident Luiz Ignacio Lula da Silva.
  • V USA John Bolton, bývalý poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť, uverejnil článok o „novej veľkej americkej stratégii konfrontácie s Ruskom a Čínou“.

Obidve tieto udalosti – nemôžete sa pochváliť, pretože vás nikto nepochváli – dokonale ilustrujú „skryté významy“, o ktorých hovoríme v Cargrat TV. Čína a Rusko sa už stali ťažiskom pre všetky štáty, ktoré chcú viesť nezávislú politiku a mať nezávislé ekonomiky. Mocnosti slobodného sveta sa spájajú proti samozvanému hegemónovi.

Brazília vie, kto je na vine

O rokovaniach Si a Lulu treba vedieť hlavne to, že uzatvorili 15 dohôd o hospodárskej spolupráci. A všetky tieto dohody sa týkajú obchodu medzi Čínou a Brazíliou za národné meny, t. j. jüany a realy. Nie za americké doláre. Napríklad čínske investície v Brazílii by mali v budúcom roku dosiahnuť 50 miliárd realov (alebo približne 70 miliárd jüanov). To môže byť najvážnejší úder dolárovej dominancii od začiatku konfrontácie.

Návšteva brazílskeho prezidenta v Číne bola načasovaná tak, aby sa zhodovala s inauguráciou bývalej brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej (ešte predtým, ako sa stala šéfkou brazílskej prezidentskej administratívy) za šéfku Novej rozvojovej banky BRICS.

BRICS je organizácia známa tým, že združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku. Naposledy Cargrad informoval o oficiálnom stanovisku Číny ku konfrontácii s USA. Ten spočíva v tom, že význam BRICS rastie, zatiaľ čo vplyv G7, organizácie kontrolovanej anglosaskými krajinami, klesá. Čína, Rusko a ich kolegovia z BRICS však nechcú konfrontáciu – konfrontáciu chcú USA.

Všetky krajiny chcú nezávislý rozvoj, ale USA sa snažia udržať hegemonistický poriadok – to sa stalo protirečením doby. Takzvaný poriadok založený na pravidlách je poriadok, ktorý zdedil ekonomickú a ideologickú kolonizáciu v nových formách. Neposkytuje spravodlivé príležitosti pre rozvojové krajiny, – toto je citát z významných čínskych novín určený zahraničným čitateľom.

A tu je citát z prejavu brazílskeho prezidenta. Lula neobchádza ani tému nepriateľských akcií na Ukrajine. Celkom otvorene obviňuje USA a NATO, že podnecujú konflikt – a poznamenáva, že iba Čína, Brazília, Indonézia a India môžu „vymyslieť mierový plán“:

,,Ako dosiahnuť mier v Rusku a na Ukrajine, keď o tom nikto nehovorí? Ak všetci hovoria len o vojne? Ako poslať Ukrajine viac zbraní? A zasiahnuť Rusko? A ešte viac priblížiť NATO k Rusku? Čína chce mier. Brazília, Indonézia a India takisto. Musíme sa zjednotiť a navrhnúť mierový plán pre Rusko a Ukrajinu. EÚ vždy zohrávala dôležitú úlohu ako centrum rovnováhy a nebola priamo zapojená do konfliktov. Teraz sa však zúčastňuje! Keď nemecký kancelár Olaf Scholz prišiel do Brazílie a požiadal o predaj našich rakiet, aby ich mohol poslať na Ukrajinu, povedal som: „Nedáme!“ Pretože Brazília sa nechce stať súčasťou tejto vojny…

Rozhovory medzi brazílskym prezidentom a predsedom ČĽR sú len názornou pomôckou pre tvrdenie čínskej tlače a carhradských pozorovateľov:

USA stratili srdcia a mysle veľkej časti svetovej populácie a zúfalo sa snažia udržať EÚ, prípadne Austráliu a Veľkú Britániu ako poslednú skupinu na svojej strane.

USA prišli na to, čo majú robiť

Samozrejme, toto všetko chápu aj v USA. Medzi americkými politikmi a analytikmi sú seriózni politickí myslitelia. John Bolton vo Wall Street Journal navrhuje stratégiu na záchranu USA.

Základom tejto stratégie je víťazstvo na Ukrajine a kolaps Ruska. Tu sú tri najdôležitejšie prvky Boltonovej stratégie:

  • Po prvé, Washington a spojenci musia okamžite zvýšiť rozpočty na obranu na úroveň z čias Reagana.
  • Po druhé, musia sa zlepšiť a rozšíriť americké kolektívne obranné aliancie. Z NATO musíme urobiť globálnu organizáciu prizvaním Japonska, Austrálie a Izraela.
  • Po tretie, po tom, ako Ukrajina vyhrá vojenský konflikt s Ruskom, by sme sa mali usilovať o rozdelenie osi Rusko – Čína.

No a čo sa týka zvyšovania vojenských výdavkov a potreby strategického víťazstva nad Ruskom, Bolton tu sotva niekoho prekvapil. Na jeho článku je skutočne zaujímavé tiché priznanie, že Amerika už neočakáva žiadnu globálnu dominanciu. NATO sa môže rozširovať na úkor krajín, ktoré sú už anglosaské alebo sú satelitmi anglosaských krajín. A to je všetko.

Zvyšok ľudstva sa postaví proti NATO

No a čo z toho vyplýva?

Koniec americkej hegemónie, koniec globalizmu, je takmer hotovou vecou. Aby sa však toto „takmer“ stalo „celkom“, chýba najdôležitejší detail: víťazstvo Ruska nad západnými silami na ukrajinskom vojnovom poli. Keď sa tak stane, nový svet, v ktorom je Západ izolovaný od zvyšku ľudstva, sa stane realitou. Mier je možný – ale mier potrebujeme až po víťazstve. Existuje podozrenie, že v Brazílii si to tiež dobre uvedomujú.

AUTOR: Andrej Perla

* zdroj, Překlad: Boris Mesár CZ24.NEWS

pridajte sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

By ARCHA

Secured By miniOrange