• v právnom rámci zákona č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle v znení zákona č. 103/2014 Z. z., v spojení so zákonom č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a
• v regulačnom rámci prijatého Etického kódexu a Pracovného poriadku SND
obraciame na Vás, ako na autorizovaný štatutárny orgán, ktorý je zodpovedný za riadenie a kontrolu celkovej činnosti SND so zámerom upozorniť na bezprecedentné porušovanie záväzných právnych a etických pravidiel exponovanej časti divadelnej zložky zamestnancov SND na verejných a osobitne v pracovných priestoroch divadla. A zároveň na základe neprehliadnuteľných, (dlhodobo) vykonávaných osobných i kolektívnych politických aktivít vyvodiť vo svojej pôsobnosti profesijné a pracovnoprávne konzekvencie.
V tejto súvislosti poukazujeme na neopomenuteľný regulačný rámec pre správanie sa, komunikáciu a vystupovanie zamestnancov SND v medziach úpravy konfliktu záujmov pri plnení úloh v internom prostredí, s ich výhradnou povinnosťou konať nestranne, profesionálne, transparentne; osobitne pritom politicky neutrálne.
V tomto zmysle odkazujeme na neodňateľnú profesijnú požiadavku zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré poškodzuje dobré meno SND a povinnosť zodpovedne komunikovať v styku s divákmi v divadelnom prostredí a všeobecne s občanmi na verejnosti, obzvlášť s poukazom na to, že ide o štátnu reprezentatívnu národnú kultúrnu ustanovizeň. Majúc pritom zároveň na zreteli, že osobné i kolektívne prezentované postoje a názory divadelných zamestnancov sa v tomto kontexte neoddeliteľne vnímajú ako názory a postoje samotnej inštitúcie SND, spôsobilé flagrantne poškodzovať reprezentatívnu značku národnej kultúrnej inštitúcie.
Vážená pani generálna riaditeľka,
s poukazom na uvedené, dávame Vám do pozornosti, že v priestoroch divadla i na verejnosti preukázateľná časť zamestnancov dlhodobo a opakovane vyvíja aktivity, ktoré exemplárne, hrubým a netolerovateľným spôsobom porušujú a nerešpektujú uvedené právne a etické postuláty. Demonštrujúc ich verejne, vo význame a s dôsledkami, ktoré v aplikačnej praxi evidentne prispievajú k eskalácií spoločenského napätia, k radikalizovaniu verejnosti vedúceho k ďalšiemu prehlbovaniu už aj tak neprípustne rozdelenej spoločnosti.
O to viac, že ide o aktivity s nenáležitým politickým obsahom, ktoré už nejde s ohľadom na ich rozsah, formu, spôsoby a miesta ich presadzovania naďalej tolerovať. Pre neprehliadnuteľný obsah, v príčinnej súvislosti a v zhode so stupňujúcimi sa identickými aktivitami vyvíjanými v straníckom a mediálnom prostredí na Slovensku v ostatnom období – už vôbec nie z príčin, s falošne podsúvaným naratívom o ich občianskom charaktere.
A čo je zvlášť dôležité, nemožno ich nevidieť v synergii, ktorú je možné a potrebné vnímať v časovom rade viac spektrálnych aktivít s rovnakým zameraním. So spoločným menovateľom zastrešujúcim ich účel. Mobilizujúci priamy i nepriamy protivládny odpor proti jej vnútornej politike i zahraničnej orientácií štátu. Preberajúc tým neprípustne na seba funkciu, ktorá neprislúcha zamestnancom štátnej (príspevkovej) organizácií, ako o tom exemplárnym spôsobom svedčia preukazné ilustratívne svedectvá.
I.
V preukaznej súvislosti s uvedeným nemožno nazvať inak ako škandalóznym verejné vystúpenie časti zamestnancov SND s nehoráznou výzvou hercov v roli politických aktivistov pod názvom „NETREBA nám NETREBKO. Ideologicky zameranou aktivitou s rukopisom súčasnej straníckej opozície, v rámci a v medziach účelovo a nápomocne vedenej kampane voči kontaktom s Ruskom všetkého druhu. Ruskú kultúru a jej ikonických predstaviteľov nevynímajúc. A to v rozsahu a spôsobom, ktorý už asociuje „priedomie“ doby, kedy sa ničili a pália mosty všetkého druhu v rátane tých kultúrnych v mene vyššieho, nadradeného cieľa.
Poukazujeme v tejto súvislosti pritom na radikalizujúcich sa zamestnancov SND s aktivitami s prvoplánovým úmyslom a dôsledkami eliminovať historicky podmienenú slovanskú spolupatričnosť naprieč jej široko spektrálnou vrstevnatosťou. Bez úcty a rešpektu ku monumentálnemu kultúrnemu dedičstvu, k trvalým umeleckým hodnotám. Lebo výzva tohto druhu s evidentným nenávistným proti ruským akcentom je už podprahová aktivita, nemajúca miesto v civilizovanom prostredí. Primárne prebíjajúca vzťah a lásku k umeniu, zaťahujúc už aj kultúrne vzťahy a od nich sa odvíjajúce spoločenské posolstvá zámerne „do vojny“ na UA. Opäť raz špinavo, ako ideologický nástroj. Vo svojich dôsledkoch nespájajúc národy, ako to kultúrnym poslom prináleží, ale práve ich prostredníctvom ich ešte (zámerne) štvúc proti sebe.
A čo osobitne odsúdenia hodné je to, že aktivity tohto druhu už prekračujú morálny rozmer tejto „umeleckej anomálie“ tým, že nimi dochádza k (cieľa)vedomému faktickému uplatňovaniu „kolektívnej viny“ na báze štátnej príslušnosti. Spôsobom, ktorý evokuje aj v tomto kontexte alarmujúce nezabudnuteľné dejinné analógie. Prácu s „ulicou“ a falošnú solidaritu s verejným, masovým lynčovaním tých, „ktorí nejdú s nami..“
A tu už nejde len o politickú aktivitu, bezprizorne trieštiacu komunity ľudí na Slovensku, ale o postupné „zabíjanie človečenstva“. Prejavovanie úcty vo vzťahoch medzi ľuďmi bez ohľadu na hranice alebo štátnu príslušnosť.
A pritom je všeobecne známe, že zamestnancom SND, o ktorých je reč sú nepochybne známe informácie o dlhodobom (reálnom) domicile a morálnom kredite tejto ikonickej opernej divy. Vrátane poznania jej verejne prezentovaného odmietavého stanoviska k vojne na UA.
Takže legitímna otázka pre signatárov výzvy :
Aký iný, ako politicky znevažujúci účel mali tieto monštruózne demonštrované (kolektívne) prejavy časti hereckej „elity“..? S osobitne závažným pripomenutím, že to nebol (zámerne) individuálny, občiansky prejav jednotlivcov k vystúpeniu Anny Netrebko na slovenskej opernej scéne. Lebo ten by tomu dával iný, menej rezonujúci zmysel. Lebo ten by mal menší dopad na verejnú mienku ako ten kolektívny, vysielajúci dojem, že je to názor celej kultúrnej obce..
A otázka pre vedenie SND :
Ako je možné ponechať stupňujúce sa aktivity, dlhodobo prekračujúce dovolený rámec pracovnej i mimopracovnej činnosti zamestnancov SND tohto druhu bez uplatnenia náležitej zamestnávateľskej právomoci, profesijnej a pracovnoprávnej zodpovednosti..?
II.
A v podobnom, tentokrát v protivládnom duchu, možno vnímať aj rovnako odsúdeniahodnú iniciatívu, ktorá vzišla z úst súčasnej hereckej ikony SND, Roberta Rotha. Jeho nepríčetné vyjadrenie na jednom z pravidelne organizovaných protivládnych zhromaždení, keď sa dopustil hneď 2 „trestných činov“ v jednom (vystúpení).
Súčasným prerazením morálneho dna, keď verbálne vyzýval prezidenta republiky, 1. ústavného činiteľa, aby sa „priznal k sexuálnej orientácii.“ Aby ponížil nevídaným a neslýchaným spôsobom nielen seba, svoje ľudské a herecké meno, ale zároveň vrcholový majestát samotného štátu. A súčasne tým aj povesť reprezentatívnej kultúrnej inštitúcie, ktorej je predstaviteľom. Nielen doma, na divadelnom, ale aj na verejnom pódiu. Slovami – aby vyšiel von k ľuďom – „mr. President coming out“. Neskutočne smutné, podlé a hnusné. Tým viac, že odozva charakterovo vykosteného davu bola viac než len súhlasná..
Aby to nestačilo. Aby to vystúpenie nabralo kurz ešte vážnejším smerom, na Trestný zákon. Nehoráznym verbálnym útokom na sudcu Pulmana, bezočivým verejným spochybnením jeho nezávislosti pri výkone súdnej moci. Až do tej miery, že sa ním – pre jeho možné trestnoprávne dôsledky osobitne zaoberala aj Súdna rada. Aby mu až potom zasvietila dovtedy vypnutá kontrolka v hlave. Aj to spôsobom bez štipky sebareflexie a sebaúcty..
Problém je v tom, že ako v danom prípade ani v iných podobných nedochádza iba o náhodné „odtrhnutie sa z reťaze“ ad hoc, jedného chorého jedinca, ale že ide súčasť dlhodobého, cieľavedome verejného podnecovania davu, spodných pudov ľudí, ktoré majú za následok 2 extrémne závažné dôsledky.
• nihilizovanie významu rešpektovania morálky a práva a na konci dňa dôvery ľudí v tieto základové dosky štátu a
- na samom konci posilňovanie vedomia extrémistov, že majú už nielen „legitímne“ právo vziať výkon práva do svojich rúk, ale už aj „povinnosť“ ho vykonať. Ako v Handlovej..
A toto už nie je pani generálna riaditeľka mimo vašu pôsobnosť. Toto už nie je práca pre „Piláta“
III.
A čo už s prepáčením pripomína „kultúrnu besnotu“, to je, to bolo vystúpenie kolegu z branže, Ľuboša Kostelného, z Národného. Tentokrát priamo na domácom, pracovnom pódiu. Keď priamo na javisku začal vykrikovať ako zmyslov zbavený, že : „nenávidím Šimkovičovú“. Počas živého predstavenia. Ešte raz, pre istotu. Počas predstavenia s ľuďmi v hľadisku..
S poučným dôvetkom, pregnantne objasňujúcim to, ako možno na tomto príklade exemplárne preukázať výsledné ovocie práce politických aktivistov. V divadle, aj na ulici. Ako možno detektovať na uvedených príkladoch stav spoločnosti. Dlhodobé dôsledky eskalovania napätia cez dehonestovanie vládnej moci, podpory odporu voči vládnej koalícií. A tak sa rukou spoločnou a nerozdielnou s „predákmi“ SND spoločne dopracovať až k spoločenskej anarchii.
Najprv na neslepo. Na pódiu. Neskôr už na ostro, na ulici. Na školách. A kde najbližšie…?
IV.
Vážená pani generálna riaditeľka, ako vyplýva z obsahu tohto listu, v regulačnom rámci zákona o sťažnostiach ho treba chápať vo význame :
občianskej sťažnosti na uvádzané hrubé a nedôstojné, vo svojich dôsledkoch neakceptovateľné porušovanie záväzných interných opatrení exponovanými zodpovednými zamestnancami SND a nerešpektovanie etických pravidiel spojených s ich svojvoľným počínaním na pracovisku i na verejných priestoroch
podnetu na exemplárne vyvodenie ich preukaznej osobnej právnej a etickej zodpovednosti
a zároveň ako apel na prijatie nápravných opatrení zamedzujúcich škandalózne presadzovanie osobných politických preferencií zamestnancov SND, s odkazom na dôsledné zachovanie neprekročiteľného apolitického princípu pri fungovaní inštitúcie ako celku i prostredníctvom svojich zamestnancov. Rovnako smerom dovnútra ako aj navonok.
Záverečné 2 poznámky :
Prvá, príznačná pre slovenské zvykoslovie. Charakterizujúca britko pointu toho všetkého, čo už bolo uvedené : Aký pán, taký krám. S tým, že jadrnejšie nejde vyjadriť spojitosť medzi správaním sa (podriadených) zamestnancov SND a ich bývalým šéfom. M. Drličkom.
M. Drlička vo vtedajšom postavení generálneho riaditeľa SND počas panelovej diskusie „Opera Európe“ na tému vzťahu KULTÚRY a POLITIKY, ktorá sa konala v Budapešti – na adresu politikov sa vyjadril spôsobom, ktorý nepotrebuje komentár : „Na nešťastie ešte dýchajú..“
Mal však smolu, mikrofóny v Budapešti (pre)zradili mravnú schizofréniu tohto človeka. Na verejnosti moralizovať, poúčať, kritizovať (obzvlášť ministerku Šimkovičovú) a v praxi a za chrbtom robiť pravý opak. Ako vystrihnuté z (prejavov) doby na oboch pódiách..
A na dôvažok povedaného, že nešlo o náhlu stratu (mravného) vedomia, o tom svedčí jeho ďalšie hanlivé vyjadrenie na adresu národných umelcov. Chameleón sa má čo učiť..
Druhá poznámka je výrok od Arpáda Soltésza, autora, ktorého netreba nikomu predstavovať.
„Sušenou mäsiarkou na fekálnej torte je fakt, že tohto človeka (M. Drličku) si vtedy slovutná kultúrna obec rázne vydupkala späť. Bravó…!”
Drličku (totiž) po tom škandalóznom vyjadrení odvolala z funkcie GR vtedajšia ministerka kultúry N. Milanová. Aby mu „charakter“ dovolil vrátiť sa do funkcie, späť. Aby sa stal generálnym riaditeľom druhý krát…
DOSLOV :
Je nanajvýš smutné, že doboví mraukovia tohto razenia majú plné ústa západných hodnôt. Ale keď majú konať v ich (pôvodných) intenciách, vtedy sa v praxi stanú rezistentnými na morálku. Zabúdajúc zrazu, že tá „západná hodnota“ velí týmto hodnotám veriť. A podľa nich aj žiť. Teda odstúpiť. A neukázať sa vo verejnej funkcii do konca produktívneho života. Na spôsob tých, ktorí keby si čosi podobné dovolili na „slovutnom západe“ povedať – už akoby ani neexistovali..
A čo velila prax „generálnemu mravoukovi..? Bez výčitiek svedomia sa prihlásil do vyhláseného výberového konania na riaditeľa DPOH. Divadla, tentokrát nie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR, ale mesta BA s M. Vallom, na čele. A tu si už myslíme, že tu už žiadna ďalšia vysvetlivka nie je potrebná. Lebo samotná „prihláška“ vysvetľuje všetko – všetkým..
JUDr. Laco Kopál
v zastúpení občianskej iniciatívy
(odpoveď podľa textu zdvorilo žiadame doručiť na mailovú adresu: laco.kopal@gmail.com
Zuzana Ťapáková
generálna riaditeľka SND
Pribinova 17
819 01 Bratislava
Na vedomie :
V zmysle čl. IV ods. 2 Štatútu SND : Martina Šimkovičová, ministerka kultúry