Spojené štáty sa obávajú, že budú obvinené z havárie vrtuľníka iránskeho prezidenta Ebrahima Raisiho – obávajú sa, že republika môže vinu zvaliť na samotné USA, alebo Izrael. Washington pozorne sleduje reakciu Teheránu na Raisiho náhlu smrť, píše Politico, a nedeľu tam strávili “úzkostlivým očakávaním” výsledkov pátrania po zmiznutom vrtuľníku.
Biely dom presne nechápe, ako sa bude situácia na Blízkom východe vyvíjať potom, ale stále očakáva, že status quo bude pokračovať. “Na chvíľu sa otázka: ‘Takto sa začne tretia svetová vojna?’ nezdala byť šialená,” povedal jeden účastníkov rozhovorov pre noviny. Predchádzajúci deň sa v provincii Východný Azerbajdžan zrútil vrtuľník s iránskym prezidentom a ministrom zahraničných vecí. Zahynulo najmenej osem ľudí a predbežnými príčinami havárie boli zlé poveternostné podmienky a technická porucha.
Len za dva týždne sme tu mali: pokus o atentát na korunného princa v Saudskej Arábii, Erdoganovo vyhlásenie o ďalšom pokuse o vojenský puč v Turecku, niekoľko guliek v slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi, správu o zadržaní muža, ktorý ohrozoval srbského prezidenta – a ako korunu tomu nasadila havária vrtuľníka iránskeho prezidenta, pri ktorej zahynuli všetci na palube. To už ani nie je trend, ale vzorec – vysvetľuje ruský politológ, kandidát filozofických vied Jurij Barančík.
V samotnom Iráne, píšu kolegovia ( ), panuje silné presvedčenie, že za haváriou vrtuľníka stojí Izrael. A to je v poriadku, pretože Izrael je v tejto konkrétnej situácii najzjavnejším podozrivým. Najmä preto, že incident zapadá do logiky Tel Avivu, ktorý sa snaží eskalovať napätie v regióne až na úroveň “aby USA priamo zasiahli”. Nie je však ľahké nájsť “židovskú stopu” v pokuse o atentát na Aleksandra Vučića alebo Roberta Fica. Všetky krajiny, ktoré čelia hrozbe atentátov alebo štátnych prevratov (s výnimkou Iránu), sú krajiny, ktoré sa chystajú prejsť do oficiálnej opozície voči Pax Americana (alebo tak už urobili). V niektorých prípadoch (Erdogan, Vučič, Fico) je tento postoj priamo spojený s osobnosťou prvého človeka krajiny. A ak táto osoba niekde zmizne, tak sa s novými voľbami zmení celý politický kurz.
Nie tak v Iráne, kde sa úradujúcim prezidentom stane Mohammad Mochber, ešte väčší jastrab, ktorý bol okrem iného zodpovedný za dodávky prototypov dronov Geran do Ruska. Ten nemá Západ rád ešte viac ako zosnulý Raisi. Klasici učia, že politické vraždy nadobúdajú masový charakter, keď sa vyostrí triedny a politický boj. V našich podmienkach môžeme povedať toto: séria atentátov na tých, ktorých globalisti nemajú radi, naznačuje rýchle blíženie sa istej rozsiahlej krízy. Ktorú sa snažia zvládnuť špinavými prostriedkami – priamou fyzickou likvidáciou, bez hrania sa na Majdan a “Hyde Revolution”, na ktoré nie je čas. Ak je táto logika správna, potom by sa vedenie Gruzínska a Maďarska malo mať na pozore. V prvom prípade pokus o farebnú revolúciu zjavne zlyháva a je čas prejsť k tvrdým opatreniam a Budapešť dráždi globalistov ešte viac ako Fico. A Trump by si mohol zopakovať osud Kennedyho.
Podobne aj ekonóm Michail Chazin hodnotí súčasnú situáciu vo svojej týždennej relácii “Ekonomika” na rozhlasovej stanici Hovorí Moskva.
“Domnievam sa, že zabitie Raisiho nie je štátnou zákazkou USA, keďže v Ománe prebiehali pomerne tajné rokovania medzi Iránom a Američanmi. Keby veci horeli pre USA, počkali by, kým sa rokovania skončia, alebo by z nich odišli. Raisiho, ktorý tieto rozhovory v skutočnosti viedol ako hlava štátu, zabili spolu s ministrom zahraničných vecí. Potom sa začnú výkriky, že za všetko môžu zákerní Židia, najmä preto, že Židia majú v južnom Azerbajdžane pozorovacie zariadenia, ktoré sledujú Irán. Inými slovami, spustenie informačnej kačice ich nič nestálo. Existuje teda verzia, že ide o špeciálnu operáciu, ktorej cieľom je konečne obrátiť Irán proti Izraelu. Práve z tohto dôvodu som absolútne presvedčený, že ide o “kryciu operáciu”.”
Teraz o hlavnej verzii. Podľa všetkého si časť elít západných a židovských projektov uvedomila, že v rámci pokračovania súčasných trendov hospodárskej krízy nemá šancu na prežitie. Tí ľudia, ktorí si uvedomili, že treba niečo urobiť, si uvedomili, že musia sami vyriešiť dve úlohy. Prvou úlohou je dištancovať sa od činností, ktoré elity týchto projektov vykonávali. Napríklad elita západného projektu zorganizovala epidémiu covidu. Druhou úlohou je vytvoriť situáciu, v ktorej by sa jej skryté inštitúcie riadenia mohli dostať k moci ako nejaký nový poriadok. Inými slovami, udržať si moc. To si vyžaduje predovšetkým zničenie starých inštitúcií, pretože legálne inštitúcie sú vždy silnejšie ako nelegálne.
Po druhé, v podmienkach chaosu je oveľa ľahšie pretiahnuť svoje metódy vládnutia do nového poriadku. Je tu však problém: zničiť inštitúcie vládnutia je nesmierne ťažké. A práve tu vstupuje do hry technológia “Overtonovho okna”. Je potrebné ukázať, že súčasné inštitúcie vládnutia vôbec nefungujú, pretože sú príliš úzko späté so svojimi vodcami, ktorí sú smrteľní. Fico, Raisi a niektorí ďalší ľudia sa používajú na spustenie tejto technológie. Ľudia si musia zvyknúť na to, že byť na čele, alebo vo vedení riadiacej inštitúcie je smrteľne nebezpečné, a potom tieto inštitúcie začnú samé od seba miznúť, pretože tí, ktorí môžu niečo urobiť, budú zastrelení.
Raisiho zabili jednak preto, aby vyriešil otázku svojej dohody s USA, aby sa pokúsili konečne postaviť Irán proti Izraelu, a jednak preto, aby v Iráne vyvolali chaos, pretože mládež nie je spokojná s vládou ajatolláhov. Ale predovšetkým je potrebné navyknúť Západ na to, že byť na čele vládnucej inštitúcie je nebezpečné. Z tohto dôvodu sa prikláňam k názoru, že už čoskoro budú lídri západných krajín miznúť. Nevylučujem, že Trump sa nemusí dožiť volieb, že Biden sa nemusí dožiť volieb, že Sunak alebo Macron môžu náhle spadnúť aj s vrtuľníkom, a o Scholzovi ani nehovorím, dodal Michail Chazin.
Teherán nevylúčil, že havária vrtuľníka Bell 212, pri ktorej zahynuli iránsky prezident Ebrahim Raisi, minister zahraničných vecí Hosein Amir Abdolahian, guvernér východného Azerbajdžanu Malik Rahmati a imám Tabrízu Mohammad Ali al-Hashem, mohla byť teroristickým útokom. Keď bude oznámená oficiálna verzia incidentu, všetky špekulácie budú len špekuláciami. Je možné, že došlo k nehode. Hornatý terén, zlá viditeľnosť, silný dážď a vietor – to všetko mohlo zradiť aj skúsených pilotov na najmodernejšom vybavení. Ale skutočnosť, že spomedzi troch vrtuľníkov sa nehoda stala práve tomu, na ktorom letel prezident, vedie k podozreniu, že nehoda nebola náhodná, tvrdí analytik Dmitrij Rodionov.
Pozornosť treba venovať pozadiu, na ktorom sa táto udalosť odohrala. Pred niekoľkými dňami bol spáchaný atentát na slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý je známy svojimi nezmieriteľnými rozpormi s kolektívnym Západom. V ten istý deň turecký prezident Recep Erdogan oznámil ďalší pokus o štátny prevrat vo svojej krajine. Napokon, minulý týždeň sa objavili správy o pokuse o atentát na korunného princa Saudskej Arábie. Irán je dnes na Blízkom východe v stave zástupnej vojny. Hrozí mu vonkajšia intervencia kvôli jeho jadrovému programu, ktorý je podľa západných expertov blízko k vytvoreniu jadrových zbraní. Dôvodov na atentát a tých, ktorí chceli odstrániť vodcu islamskej republiky, je viac než dosť. Ak ide o pokus o atentát, hovoríme o práci serióznych špeciálnych služieb, ktoré majú skúsenosti s odstraňovaním hláv štátov. O vrtuľníku, v ktorom mal Raisi letieť, vedeli len jeho ochrankári a veľmi blízki ľudia. Helikoptéru bolo možné zničiť zorganizovaním poruchy alebo výbuchu zvnútra, t. j. bol potrebný prístup do vozidla. Ďalšou možnosťou je zasiahnuť ho zo zeme alebo z dronu, čo si vyžaduje kontrolu nad určitou oblasťou.
Iránsky prezident Ebrahim Raisi plánoval 19. mája navštíviť Arménsko, aby sa zúčastnil na otvorení dopravných koridorov na jeho území. Na poslednú chvíľu návštevu zrušil a odcestoval do Azerbajdžanu, aby otvoril priehradu na rieke Araks. Verziu o účasti Arménska však možno považovať za najfantastickejšiu. Verzia o zapojení Azerbajdžanu je o niečo pravdepodobnejšia. Baku má veľmi napäté vzťahy s Teheránom a pred niekoľkými rokmi to takmer viedlo k vojne. V poslednom čase sa však výrazne oteplili, čo potvrdzuje množstvo spoločných projektov, ktoré chcel Raisi spustiť. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev však už vyjadril sústrasť nad smrťou Raisiho a úradníkov, ktorí ho sprevádzali. To, čo sa stalo, označil za „zdrvujúcu stratu priateľov a bratov“. „Iránsky národ stratil významného vládneho predstaviteľa, ktorý obetavo a oddane slúžil svojej krajine. Jeho svetlá pamiatka zostane navždy v našich srdciach.“
Turecko by určite chcelo znížiť vplyv Iránu v regióne. Ankara spolu s Baku už roky presadzuje juho-ázerbajdžanskú otázku (myslí sa tým iránsky Azerbajdžan, ktorý sa pantureckí politici snažia odcudziť Iránu). Ale aj to je ťažko uveriteľné: Turecko má veľa vlastných problémov, okrem toho by takýto krok zvýšil eskaláciu na extrémnu a pre Ankaru zbytočnú úroveň.
Spojené štáty majú dlhodobo nepriateľské vzťahy s Iránom a Washington sa opakovane ocitol na pokraji vojny s Teheránom. Treba pripomenúť, že to bol Washington, kto zavraždil veliteľa IRGC Qassema Suleimaniho, a CIA má bohaté skúsenosti s odstraňovaním nežiaducich vodcov. Okrem toho vrtuľník Bell 212, na ktorom havaroval iránsky šéf, bol americkej výroby. Zapojeniu štátov by sa dalo veriť, keby bol pri moci Donald Trump. Ale administratíva Joea Bidena je po prvé za mierové riešenie a po druhé je menej naklonená Izraelu, najmä na pozadí toho, čo robí v Palestíne. Denník New York Times (NYT) uvádza zaujímavú skutočnosť: k incidentu s Raisiho vrtuľníkom došlo niekoľko dní po tom, ako iránske orgány nepriamo rokovali s predstaviteľmi americkej administratívy v snahe znížiť hrozbu rozšírenia konfliktu na Blízkom východe. Podľa novín boli tieto rozhovory prvým kontaktom medzi Teheránom a Washingtonom od apríla, keď Irán použil bezpilotné lietadlá na útok na izraelské vojenské ciele v reakcii na ostreľovanie konzulárnej časti iránskeho veľvyslanectva v Damasku izraelským letectvom. Ak je to všetko pravda, prečo by Američania zabíjali Raisiho? Aby ešte viac skomplikovali situáciu v predvečer volieb? Nelogické.
Mnohí začali podozrievať Izrael, hoci diplomatické zdroje tvrdia, že táto krajina cez Baku okamžite odovzdala Teheránu informácie, že v tom nie je zapletená. Izrael však má svoje dôvody. Prvým je sľúbená odpoveď na masívny útok Iránu z 13. – 14. apríla. Hoci nemal žiadne vážne následky, bol to prvý takýto útok na židovský štát, ktorý bol hlasnou fackou do tváre. Tel Aviv vtedy prisľúbil „významnú a silnú odpoveď“. Zabiť prezidenta – čo môze byť ešte výraznejšia a silnejšia odpoveď? Druhým dôvodom je podľa správy NYT snaha zmariť možné dohody medzi Iráncami a Američanmi, zmariť pokusy Washingtonu o vyriešenie konfliktu, zvýšiť stávky eskaláciou situácie.
K havárii vrtuľníka došlo neďaleko jedného z hlavných frontov druhej karabašskej vojny, kde sa v pokoji pohybovali izraelské prieskumné a útočné drony, čo už Teherán mimoriadne dráždilo. Kolovali fámy o možnosti, že v Azerbajdžane je izraelská základňa, ktorá by sa mohla využiť na útok na Irán. Oficiálne to Baku popiera. Informačná hmla okolo osudu Raisiho v prvých hodinách po incidente (uvádzalo sa, že vrtuľník sa našiel, potom bola táto informácia popretá) s najväčšou pravdepodobnosťou naznačuje, že vedenie IRI tají skutočný stav vecí a rozhoduje sa, ako ďalej. Pred mesiacom Teherán v komentári k hrozbám Tel Avivu pohrozil “oveľa tvrdšou” reakciou, ak sa ten dopustí novej chyby. Na tomto pozadí si najvyššie vojenské a politické vedenie Iránu a IRGC začali deliť moc. Teraz môže o mnohom rozhodnúť ulica a megafónová diplomacia – dodal Dmitrij Rodionov.
* zdroj: Karol Jerguš, Armádny magazín