(Natural News) Dlho tlejúci konflikt medzi dvomi najdôležitejšími osobnosťami Ukrajiny – prezidentom Vladimírom Zelenským a vrchným vojenským veliteľom generálom Valerijom Zalužným – stupňuje.
Ich zvyčajné popierania znejú nedôveryhodnejšie ako kedykoľvek predtým, najmä obvyklé pokusy zo všetkého obviňovať Rusov alebo Putina.
Zelenský prehovoril o svojom „pracovnom vzťahu“ so svojím najvyšším generálom, no nevyjadril sa k ich vzájomným konfliktom a neustálym rečiam o blížiacom sa prepustení Zalužného, pretože by to „pomohlo nepriateľovi.“
V politickej reči je to ekvivalent priznania, že vaše manželstvo je pripravené na rozvod a udržiavané je len preto, aby ste nekŕmili klebety susedov.
Ak by Churchill niekedy zažartoval, že sovietska vysoká politika pripomína buldogov bojujúcich pod kobercom zistil by, že kyjevské vojensko-civilné hádky sú pútavo zbavené akejkoľvek zásterky.
Len pred niekoľkými týždňami sa Zalužný a Zelenský verejne stretli po tom, čo generál priznal, že vojna proti Rusku sa stala „patovou“. V skutočnosti to bolo slabé slovo, ale na vrcholového predstaviteľa to bolo až príliš realistické.
Odpočúvanie najvyššieho ukrajinského veliteľa Zalužného
Najnovším znakom toho, akými intenzívnymi sa stali boje medzi týmito dvoma, je škandál s odpočúvaním. Dňa 17. decembra 2023 sa zistilo, že jedna z kancelárií Zalužného bola odpočúvaná.
Podľa ukrajinských úradov zariadenie nefungovalo a jeho pôvod nebolo možné identifikovať, čo sú politicky vhodné vyhlásenia. V kanceláriách ukrajinského generálneho štábu objavili ďalšie odpočúvacie zariadenia.
Ukrajinské médiá pozoruhodne nereagovali tak, že by jednomyseľne obvinili ruskú špionáž. Namiesto toho ponúkajú bežné špekulácie o vnútorných bojoch o moc, vrátane podozrení, že odpočúvanie malo slúžiť len ako predohra k budúcim falzifikátom Zalužného hlasu vygenerovaným umelou inteligenciou.
- Áno, až taká dôvera panuje v ukrajinskej vrcholovej politickej sfére.
Iní komentátori spájajú pokus o odpočúvanie s nedávnou nejasnou aférou, ktorá zahŕňala náhlu smrť majora Gennadija Chastyakova, významného pomocníka Zalužného. Chastyakovov bizarný koniec, oficiálne označený za nehodu, zahŕňal narodeninový darček – fľašu whisky a ostré ručné granáty, čo dáva väčší zmysel ako atentát.
Niektorí sa domnievajú, že odpočúvanie bolo pokusom Zelenského tímu zdiskreditovať Zalužného a generálny štáb – napríklad naznačovaním, že protiofenzíva zlyhala kvôli únikom informácií z velenia ozbrojených síl.
Iní zass vidia armádu a možno aj jej spravodajskú službu pod vedením zlovestného generálporučíka Kirilla Budanova za operáciou pod falošnou vlajkou s cieľom pošpiniť prezidenta a jeho mužov.
Kto vie? Ide o to, že tento typ špekulácií je teraz na Ukrajine prirodzený.
Ukrajinská elita sa nachádza pod stále väčším tlakom
Nie je ťažké uhádnuť pozadie tohto škandálu: ukrajinská elita je pod čoraz väčším tlakom. Vo vojne s Ruskom sa črtá porážka. Zelenský a tiež Alexej Danilov, tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany, priznali zlyhanie letnej protiofenzívy.
Medzitým na Západe dokonca aj denník Washington Post, hlásna trúba zahraničnopolitickej militantnosti USA, nedávno prehovoril triezvym tónom. Podrobná reportáž odhalila, že fiasko protiofenzívy skutočne pozostávalo nie z jedného, ale z dvoch strategických zlyhaní.
Po prvé, taktická príručka NATO, vnútená Ukrajine Západom, sa ukázala ako nefunkčná. Počas dlhého obdobia pomalého, brúsneho decimovania sa ukrajinský pokus nahradiť fantázie NATO svojimi vlastnými, doslova nikam nedostal.
Vojna si zachováva svoj prvok Clausewitzovej náhody a nepredvídateľnosti – smrtiacu hru, v ktorej sa nehrá, slovami starého majstra šach ani ruleta, ale karty – no a Kyjev má teraz v rukách slabšie karty ako kedykoľvek predtým.
Po druhé, takzvaní priatelia Ukrajiny sa zároveň chystajú minimalizovať vlastné straty. Je pravda, že Zelenský práve dostal do značnej miery symbolickú polievku formálneho začiatku rokovaní o vstupe do EÚ.
No a v závislosti od toho, ako budú (alebo nebudú) fungovať rôzne protihodnoty – medzi Bielym domom a republikánmi v USA a medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a zvyškom EÚ – môže Kyjev dostať ešte jedno veľké kolo pomoci.
Aj teraz sa však niektorí lídri EÚ už poisťujú. Ír Leo Varadkar sa nemohol dočkať, ako zdôrazní, že Ukrajina nebude tak skoro plnohodnotným členom EÚ. Ak vôbec niekedy, treba dodať.
Finančná pomoc Ukrajine definitívne končí
Čo sa týka peňazí, na čom naozaj záleží je fakt, že tok pomoci je teraz predmetom tvrdej konkurencie. Pomoc Ukrajine už nie je posvätnou záležitosťou. Na pozadí komplexného zlyhania protiofenzívy sa investícia západnej zástupnej vojny skončí tak či onak, a ak nie skoro, tak nie oveľa neskôr.
Jazyk amerického prezidenta Joea Bidena sa posunul z pomáhania „tak dlho, ako to bude potrebné“ na „tak dlho, ako budeme môcť“. To je pre Bidena pozoruhodne úprimné. Hra o pomoc skončila, ak nie dnes, tak zajtra.
A pamätáte si, o čo tu išlo, o členstvo v NATO? Zelenský teraz už pripúšťa, že by to bola pekná vec, ale neudeje sa to. „Nepozývajú nás.“
Zelenský konečne pochopil všetky „signály“, ako sú „nemožné“, „niekde, niekedy“ a „nič konkrétne“. Odmietol tiež zvláštne nedávne špekulácie o pripojení k NATO len „časti“ Ukrajiny (pretože Kyjev a Západ v dohľadnej dobe neuznajú územia nárokované a kontrolované Ruskom ako ruské).
Skrátka, dnes Zelenský už znie presne rovnako ako ľudia, ktorým sa len včera vysmieval ako ruským bábkam.
A aký je to odkaz pre rodiny státisícov mŕtvych Ukrajincov po tom, čo Zelenského režim nechcel uznať ukrajinskú neutralitu pred februárom 2022 alebo v marci alebo apríli toho roku? Aká cena bola zaplatená za to, že narcistický komik sa učí?
Toto je naozaj veľký „služobník ľudu“ (ako sa označoval vo filme, kde hral prezidenta predtým, než sa prezidentom skutočne stal).
Bez zahraničnej pomoci čaká Ukrajinu kolaps
Západná pomoc je pre Kyjev absolútne nevyhnutná. Keď bude väčšina z nej stiahnutá, Ukrajina bude musieť uzatvoriť mier za ruských podmienok alebo utrpí ešte horšiu porážku.
Ukrajinská vláda môže skutočne čeliť kolapsu alebo rebélii – Ukrajina je napokon krajinou Majdanov – a štát môže stratiť základné kapacity ako napríklad platenú byrokraciu, nehovoriac o ambicióznejších programoch.
V tomto kontexte nie je narastajúce napätie medzi generálmi a politikmi prekvapením.
Niekto musí byť obvinený zo zlyhania a zbytočných strát protiofenzívy, z toho, že Kyjev dôveroval „priateľom“, ktorí – veľmi predvídateľne – použili Ukrajinu ako pešiaka na svojej veľkej geopolitickej šachovnici, a v neposlednom rade aj za to, že mier nebol uzatvorený, keď bol na dosah ruky na jar v roku 2022.
Nehovoriac o premeškaných príležitostiach úplne sa vyhnúť vojne.
Zelenský nie je žiadny zelenáč v hre na vzájomné obviňovanie sa. Ostro poznamenal, že Zalužný sa „musí zodpovedať za výsledky na fronte“, od armády očakáva „riešenia“ a „veľmi konkrétne veci na bojisku“. Ako keby vojna bola vecou „zlej služby“ vojakov.
Avšak aj Zelenského súperi a budúci nástupcovia môžu oplácať obvineniami rovnako dobre. Skončili časy, keď bola pomoc pre Ukrajinu na Západe posvätná a skončilo sa aj postavenie Zelenského ako nedotknuteľného vojnového vodcu doma.
Bývalý boxerský šampión a teraz starosta Kyjeva Vitalij Kličko cíti prichádzajúci kolaps a verejne obvinil prezidenta z autoritárstva a neúspechov vo vojne. Zdôraznil tiež, že po skončení bojov sa budú musieť všetci, vrátane prezidenta, zodpovedať za chyby. Dosť zlá perspektíva, najmä, keď je to prehratá vojna.
Churchill, s ktorým je výkon Zelenského absurdne porovnávaný, prehral voľby aj po víťazstve v Druhej svetovej vojne. Je jasné, že vo vode ukrajinskej domácej politiky je krv a žraloky už krúžia.
Zalužný medzitým tiež prešiel do ofenzívy. Nie proti Rusom, ale proti vlastnému prezidentovi. Generál nenašiel odvahu spomenúť, že celkom nesúhlasil so Zelenského čistkou vojensko-mobilizačných predstaviteľov v auguste.
Teraz Zalužnyj hovorí, že títo ľudia boli „profesionálmi“, ktorí poznali svoju prácu. Naznačuje azda, že prezident, ktorý ich vyhodil, profesionálom nie je?!
Za týmto hrubým úderom na svojho šéfa otvára hlavný veliteľ vážny problém. Mobilizácia, podobne ako pomoc zo zahraničia, je Achillovou pätou Ukrajiny pod extrémnym napätím. Mobilizácia sa dramaticky spomaľuje, čo uznal napríklad aj Sergej Rachmanin, vplyvný novinár, ktorý je aj členom parlamentu a jeho Výboru pre záležitosti národnej bezpečnosti, obrany a spravodajských služieb.
Vojna do posledného Ukrajinca
Medzitým armáda žiada ďalších 450 až 500 tisíc čerstvých regrútov. Ako nájdu ekvivalent približne 12 miliárd eur na financovanie tohto nového kola mobilizácie, a či k nej naozaj dôjde, nie je známe.
Zelenský ubezpečuje verejnosť, že nepodpíše zákon na mobilizáciu žien, ale že je otvorený zníženiu veku pre mobilizáciu mužov (z 27 na 25 rokov). To, čo najvplyvnejší ukrajinský týždenník Zerkalo Nedeli nazýva najdôležitejšími otázkami, teda demobilizáciou a odchodom, ostáva nezodpovedané.
Čo sťažuje nábor čerstvej potravy pre delá (kanonenfutter) je skutočnosť, že dve veci sa stávajú zrejmými, bez ohľadu na to, čo ukrajinské dôkladne kontrolované médiá urobia, aby ich zakryli.
Vojna je prehratá a obetovanie čoraz väčšieho počtu mužov a žien je nielen zbytočné, ale v skutočnosti aj vlastizradné (a genocídne), pretože to neslúži budúcim záujmom Ukrajiny.
Mier áno – a najlepšie taký, ktorý by bol uzatvorený pred viac ako rokom.
Ďalšia mobilizácia predstavuje rituálnu obetu, ktorá slúži stratégiám amerických neoconov a ich európskych nasledovníkov. A navyše tieto stratégie zlyhávajú.
Záver
Kyjevské elity si momentálne vyberajú pozície pre koncovku (End Game). Nie vo vojne proti Rusku, ale proti sebe navzájom, keď sa boje skončia trpkým ľudovým sklamaním.
Ich bezohľadná hašterivosť nie je žiadnou novinkou, je to len návrat k normálu. Nezávislá Ukrajina však nikdy nezažila to, čo pravdepodobne čoskoro príde – dokonalú búrku rozsiahlych porážok, opustenia „spojencami“, ktorí krajinu vykrvácali, a masovej nespokojnosti obyvateľov ako nikdy predtým.
Majdan už tentoraz nemusí stačiť.
Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net