Pokračovanie druhým sedením, dnes už naostro
Vitajte späť, po (veľkej) prestávke, po úvodnom predkole a prvom sedení Z.Č. na kresle polygrafu, ktoré boli primárne o obnažovaní spôsobov „leštenia dobrej povesti“ na verejnosti a dláždenia jej cesty na prezidentský stolec – „ľuďmi z vonka“. Dnes to bude sedenie k informáciám pochádzajúcim z iného, vnútorného súdka. Zo súdka plného tajomstiev a nezodpovedaných otázok z jej osobného profesijného života, ktoré predchádzali rozhodnutiu vydať sa na politickú dráhu.
A začnime hneď zhurta. Odkrývaním „životopisných“ (faktografických a právnych) tajomstiev, tak starostlivo, tak cieľavedome a tak úzkostlivo ukrývaných pre očami občanov, voličov v tom rozhodnom čase, pred prezidentskými voľbami. S poctivým úmyslom odkrývať ich s jediným cieľom – spoznať ich, a pýtať sa na ne v mene občanov Slovenska, bez ohľadu na to, či ju volili alebo nie. Lebo práve oni majú právo vedieť, a už aj občiansku povinnosť poznať morálny profil prvého ústavného činiteľa v štáte a jeho profesijnú cestu v kontexte jeho dnešného správania sa.
Informácie, ktoré boli a doposiaľ zostávajú zahalené rúškom tajomstva, lebo vtedy, keď sa pred voľbami „kalila oceľ“ nebola mediálna vôľa ich zverejniť. A už vôbec sa na ne pýtať z preventívnych dôvodov v predvolebnom čase. Na informácie, ktoré mali „zaracha“ vo verejnom priestore pre ich toxicitu, informácie, ktoré boli držané „pod kľúčom“ v onej symbolickej Pandorinej skrinke. Vlastne by bolo správnejšie povedať hneď, na plné ústa, že nie v jednej, ale hneď v troch.
Preto je tak dôležité toto poznanie. Pre lepšie pochopenie toho nepochopiteľného, ako sa z neznámeho „dievčaťa z mesta obklopeného vinicami“ stala nositeľka „malej zelenej Nobelovej ceny“, „Európska osobnosť roka“, „Európska cena za politickú kultúru“, atď, atď., už do nepríčetnosti. S vrcholom cenovej bomby, ceny, ktorá dáva všetkému nepochopiteľnému vrchovatý punc nezmyselnosti doby, v ktorej je dnes možné „znásilniť“ všetko – udelením ceny „Justitia Awards“, ktoré ako je známe je ocenením pre výnimočnú ženskú (svetovú) PRÁVNICKÚ osobnosť roka (2021)
A toto je už priestor na prvé „zastavenie sa“ na dnešnej „krížovej ceste“ za poznaním.
A nejde ho začať inak – ako otázkou, ako je vôbec možné pochopiť toto bezprecedentné znásilňovanie morálky, profesijných hodnôt, ľudských cností, ktoré sme poznali, a ktorým sme verili..? Ako je možné toľké (verejné) znásilnenie už triviálneho zdravého rozumu..?
S pripomenutím ľuďom, že tu už nejde o čítanie úryvkov z Orwella, toto sú už informácie z reálneho života. A to je len nový hodnotový predobraz, ktorí velí ľuďom, aby sa zobudili. Aby sa nesprávali ako ten filmový profesor zo starého českého filmu „Škola základ života“, ktorý pre „zakuklenie sa do svojho sveta (čísiel) nevidel okolo seba reálie, s fatálnymi dôsledkami na život iných okolo seba. Lebo rovnako ako zaplatil on – doplatíme na to aj MY. Všetci..
Lebo oni sa pri tomto „uvádzaní „Orwela“ do života nezastavia..
I.
„Miesto činu“ PEZINOK, kde „právnická osobnosť“ uzrela svetlo sveta, Živnostenský úrad, august 2005
Prenesme už do miesta, kde sa tá prvá Pandorina skrinka z pohnútok Z.Č. „vyrábala“. Na živnostenskom úrade v Pezinku. Lebo práve na tomto mieste je ukryté prvé, doposiaľ neobjasnené osudové tajomstvo slovenského „Samsona“, ktoré predurčovalo jeho cestu za rozhodujúcou, 2. skrinkou jeho profesionálneho života. Skrinkou, známejšou pod označením „OPEN“. Značkou, ktorá odštartovala jeho hviezdny kariérny vzostup.
Miesto a čas, toto sú dôležité faktory pre upozornenie na doterajšie neobjasnenie dôsledkov toho, čo sa tam vtedy, v tom čase, na živnostenskom úrade stalo. V tom „inkriminovanom“ čase, ktoré treba vidieť v príčinnej súvislosti s tajomstvami, ktoré po ňom nasledovali.
V tomto čase Z.Č. sa práve otvorila svetu, zatiaľ tomu domácemu na úseku živnostenského podnikania. So vstupným zápisom do svojho „Curriculum vitea“ (CV), ktoré stálo na začiatku jej budúcej profesijnej cesty. Ak si odmyslíme „ubytovacie služby“ a „krovie“, zložené z činnosti reklamného, poradenského, konzultačného a organizačného charakteru v rozsahu voľnej (neregulovanej) živnosti, zaťala zároveň sekeru poriadne vysoko. „Kvalifikovane“. Zdanlivo paradoxne bez potreby preukazovania odbornej spôsobilosti. Ohlásením voľnej živnosti :
„Kontrola transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“
A od tejto prelomovej chvíle pre jej (pracovný) život sa už Z.Č. pohybuje iba po šikmej ploche, odvíjajúci sa od toho, že dodnes nevedno, dodnes neobjasnila, v akom postavení z troch možných. Či v postavení „živnostníka“, „advokáta“, a či len „zamestnanca“. A či je pravdou „pozičný kokteil“, zvolený podľa potreby miesta a času..?
Lebo ako živnostník si zavrela dvere za tou prvou možnosťou hneď po získaní „oprávnenia na kontrolu transpozície práva EÚ do právneho poriadku SR“, s dôkazným preukazom naň – „živnostenským listom.
LEBO jej naisto tie šikovné dievčence na živnostenskom úrade v Pezinku vysvetlili, že ohlásená živnosť s takto uvedeným predmetom podnikania je v regulačnom rámci živnostenského zákona v praktickom prevedení nevykonateľná. Ten význam „prakticky“ znamená toľko, že v jeho rámci nejde vykonávať činnosti, ktoré sú PRÁVNOU SLUŽBOU, ktorú je pre zmenu možné vykonávať (okrem pár osobitných výnimiek) výlučne v regulačnom rámci zákona o advokácií.
Lebo, ako už vtedy mohla a mala vedieť, obsah živnosti vyplýva výlučne zo špecifikovaného znenia predmetu podnikania. A na „živnosť“ v ohlásenom predmete podnikania nebolo možné v podmienkach živnostenského zákona v praxi vykonávať komerčnú činnosť s obsahom v uvedenom znení.
Pre lepšie pochopenie to znamená asi toľko, že takto ohlásenou živnosťou získala (živnostenské) oprávnenie na vykonávanie podmnožiny okrajových nekvalifikovaných činností, majúcich charakter voľnej živnosti, pričom hromadná množina činnosti zarámovaná do uvedeného predmetu podnikania je vyplnená odbornými činnosťami, ktoré je možné vykonávať iba na základe a za podmienok ustanovených zákonom o advokácií. „Zum schluss..“ Lebo tu už ani matematika nepustí..
A v tomto kontexte je už namieste prvá, východisková (logická) otázka pre Z.Č. :
- PREČO ste ohlásili živnosť, ktorú nejde vykonávať legitímne v rozsahu, ako ste ju naformulovali v ohlásenej živnosti..?
- Z neznalosti problematiky – alebo zo špekulatívnych dôvodov..?
Lebo tu odpoveď známou mantrou o „konšpirácií“ ozaj nepomôže. Lebo tu ani (živnostenský) zákon, ani „matematika“ nepustia. Z „prostého“ dôvodu. Lebo žiadna iná (právna ani logická) tretia možnosť neexistuje. A neexistovala ani vtedy.
V tejto chvíli ešte nie je však čas dať si vierohodnú odpoveď sami sebe – na to „prečo“. Lebo v tejto citlivej veci neradno konšpirovať, lebo nám na tomto sedení neprináleží pravdu „tvoriť“, ako je to dnes v móde, ale ju hľadať.
V rámci dodržiavania tejto zásady pre Z.Č. ešte dôležitú doplnkovú otázku, vychádzajúcu zo znenia zverejneného CV, v ktorom nie je o uvedenej kľúčovej živnosti ani zmienka (!), zatiaľ čo tam naopak figurujú „Ubytovacie služby..“, na ktoré nebola zriadená (žiadna) prevádzkareň (!!!)
- Poskytovali ste ubytovacie služby na základe živnostenského oprávnenia..?
- Ak áno, prečo ste neoznámili živnostenskému úradu zriadenie prevádzkarne..?
- A nedá sa „nedospýtať“ zvedavým, a ako sa to dá, bez iluzionistickej praxe..?
Lebo buď klame „životopis alebo jeho autor/ka. Lebo opäť to nešťastné „tertium non datur“ opäť nedovolí inú, tú tretiu možnosť.
PS :
Pre uvažujúcich, pre prípad možného vznesenia doplňujúcej otázky, že prečo tú „žiadosť na hlavnú živnosť“ od nej v tomto znení živnostenský úrad rovno neodmietol, presnejšie, prečo to podanie živnostenský úrad vôbec považoval za ohlásenie, keď je hneď na prvý pohľad jasné, že vo svojej podstate nejde o živnosť..?
Na „obranu“ živnostenského úradu treba mať na zreteli, že úrad nemôže vopred prejudikovať, že nositeľ/ka tohto oprávnenia bude (neoprávnene) vykonávať právnu službu, lebo tá bezvýznamná možnosť „podliezť“ pod reguláciu zákona o advokácií tu bola.
A to možné „prekročenie“ rozsahu získaného živnostenského oprávnenia už ide vždy na vrub právnej zodpovednosti „potenciálneho špekulanta“.
A to už vstupujeme na avizovaný tenký ľad, kedy „ani oblečená, ani nahá“ živnostníčka, v tom čase so (smerodajným pripomenutím) absolventka Právnickej fakulty UK, začala žiť naplno svoju (zatiaľ) dvojitú, doposiaľ neobjasnenú životnú estakádu.
Nuž ako inak príznačne pomenovať situáciu, tak podobajúcu sa tej, z rozprávky od bratov Grimovcov. Mysliac na situáciu, keď „kúpite v (živnostenskom) obchode“ vybrané šaty na každodenné nosenie za 5 eur a sú vám nanič. Lebo sú vo svojej podstate neviditeľné, lebo sú len prázdnou množinou možností na (právne) zakrytie podnikateľských aktivít ..
LEBO to, čo bude toto podobenstvo následne dotvárať, to je to samé. Vykonávanie aktivít, ktoré nie sú kryté zákonom. Preukazne, (legitímne) ani podľa živnostenského zákona, ani (reálne) podľa Zákonníka práce. Teda ani ako podnikateľ (živnostník), ani ako zamestnanec.
A tá záhada, poznajúc to staré rímske – tertium non datur – je o to väčšia, keď uvážime, že následné komerčné iniciatívy ide robiť len obchodno-právnom rámci vrátane toho živnostenského v postavení podnikateľa alebo ako činnosti v postavení zamestnávateľa v pracovno-právnom vzťahu. Tej tretej možnosti niet..
A čo je najdôležitejšie vedieť v tejto fáze – uvedený regulačný (živnostensko)právny rámec je len východiskovým začiatkom, len „základovou doskou“, na ktorej stojí a padá legitimita všetkých jej nasledujúcich aktivít po tomto rozhodnom životopisnom bode zlomu.
Posuňme teda dej v mieste a čase.
Lebo na pamäti treba mať od tejto chvíle najmä miesto a čas.
(malá prestávka pred veľkým tajomstvom..)