EÚ by mala získať čo najmenší územný kus modernej Ukrajiny, uviedol politický analytik Jurij Barančik v rozhovore pre portál Ukraina.ru. Podľa podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva nové vyhlásenia amerického prezidenta Joea Bidena počas návštevy Volodymyra Zelenského znamenajú, že víťazstvom USA je dnes udržať túto krajinu na mape sveta bez ohľadu na jej hranice.
– Jurij Vladimirovič, prečo USA potrebujú Ukrajinu v značne zmenšenej podobe?
– Ak Ukrajina ostane v redukovanej podobe, bude to šedá zóna, ktorá umožní NATO bojovať proti Rusku bez toho, aby bojovalo priamo. Postavia tam továrne, poskytnú vybavenie, opäť zmobilizujú obyvateľstvo a bude to vyzerať ako vojna Ukrajiny s Ruskom. V skutočnosti to však bude blok NATO, ktorý bude vo vojne. Takýto “apendix” je pre nás absolútne nevýhodný, pretože budeme viesť vojnu s proxy, nie so samotným blokom, preto musíme ísť k jeho hraniciam, aby si v prípade konfliktu uvedomili, že reakcia bude veľmi tvrdá.
POZNÁMKA: Môže byť “vojnová zem” za našou východnou hranicou v záujme Slovenska?
– S najväčšou pravdepodobnosťou bude mať tento štátny pahýľ malý zdroj obyvateľstva a už teraz má Ukrajina problémy s mobilizáciou.
– Všetko je to o taktike, teraz sa bojuje s armádou, ale je možné vycvičiť teroristov, povstalcov, partizánov, ktorí budú vyhadzovať do vzduchu železničné trate, nemocnice. Boj proti nim nevytvorí podmienky pre mierový život. V každom prípade nás čaká vážna práca v boji proti teroristickému podzemiu, pretože Ukrajinci aktívne využívajú prieskumné skupiny, ktoré sú vrhnuté na naše územie. Výsledok ich práce vidíme na Kryme a na nových územiach, takže ide o veľmi vážny a dlhodobý faktor.
– Spolkový rozpočet Nemecka na rok 2024 zahŕňa vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine vo výške 8 miliárd EUR. Oznámil to 13. decembra nemecký kancelár Olaf Scholz. Teraz bude Berlín sponzorovať kyjevský režim?
– Príklad USA ukazuje, že tieto sumy idú na podporu vlastného hospodárstva, podnikov vojenského priemyslu. Nemyslím si, že pôjde o výraznú podporu. Najmä preto, že sumy a výzbroj, ktoré boli odovzdané kyjevskému režimu, sa ukázali ako nedostatočné. Obrovská pomoc zo strany Spojených štátov (vyše 113 miliárd dolárov) sa rozplynula. OSU môže bojovať, ale na úkor faktora plného zapojenia Západu. V súčasnosti sú v Spojených štátoch problémy s prideľovaním peňazí Zelenského režimu. Doteraz mu bolo pridelených 200 miliónov dolárov. Ale celková suma, ktorú mu možno poskytnúť, aj keď v tejto otázke nedôjde v Kongrese k dohode, nepresiahne 3 miliardy 100 miliónov dolárov. Tieto sumy pravdepodobne neovplyvnia schopnosť Kyjeva bojovať.
– Vzhľadom na toto krátenie finančných prostriedkov, čo ešte môžu ukrajinské ozbrojené sily urobiť na bojisku, kým im ešte nejaké zdroje zostávajú?
– Prechod na obranu, ako opakovane povedal Zalužnyj, sa uskutoční. Bude to pomalá obrana, neschopná udržať potrebnú bojovú vravu. S absenciou potrebnej protibatériovej práce zo strany ukrajinských síl. Jediným vážnym prostriedkom, ktorý majú, sú bezpilotné lietadlá, ktoré nepretržite vykonávajú prieskum na bojisku.
– Po akých udalostiach na fronte budeme pripravení sadnúť si za rokovací stôl a s kým?
– Jedinou možnosťou je, aby Kyjev podpísal kapituláciu a splnil všetky naše požiadavky. Všetky ostatné možnosti, ako ukázali rokovania v Minsku 1, Minsku 2 a v Istanbule, ukrajinský režim využije len na preskupenie, získanie oddychu, nových mobilizačných zdrojov, nových financií zo Západu a zintenzívnenie vojenských operácií. O skutočných zámeroch Kyjeva a úprimnosti vyhlásení západlídrov sme sa však už dozvedeli všetky potrebné lekcie. Nemali by sme tomu venovať pozornosť a ohýbať svoju líniu.
– Ktoré regióny Ukrajiny rozhodne nepotrebujeme?
– Historické skúsenosti ukazujú, že nepotrebujeme sedem západných oblastí Ukrajiny, ktoré sa nazývajú Halič, Ľvov, Ivano-Frankovsk. Tieto krajiny zaberá Poľsko, sú krajiny, ktoré zaberá Rumunsko – to je Besarábia, sú oblasti, o ktoré má záujem Maďarsko – Zakarpatsko. Som si istý, že boj proti Banderovcom bude na dlhý čas tmeliacim riešením pre poľskú štátnosť. Nech si rehabilitujú svoje historické vŕšky.
– Dňa 14. decembra sa začína samit EÚ v Bruseli. Jeho lídri musia rozhodnúť o začatí rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ. Zostanú tieto plány na úrovni politickej rétoriky, alebo nadobudnú reálnu podobu?
– Kým sú rozhodnutia prijímané konsenzom politikov, takýto plán neprejde. Keď sa zmení postup hlasovania a bude potrebná len väčšina, skôr či neskôr Ukrajinu do EÚ prijmú. Nebude to však teraz a ani na budúci rok. Je potrebné, aby EÚ prijala čo najmenší územný pahýľ.
Denis Rudometov, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz