Site icon Spolok ARCHA o.z.

Ukrajinskí poslanci dostali predvolanie na front priamo počas zasadnutia

Pri útoku ruských ozbrojených síl na miesto dočasného rozmiestnenia zahraničných žoldnierov v Charkove bol zničený aj najlepší francúzsky ostreľovač. Spolu s ním aj jediný syn slávneho chorvátskeho bojovníka Petara Dukariča, ktorý sa podieľal na rozpade Juhoslávie a stal sa tvárou protivojnových akcií skupiny Guns N’ Roses.

Ďalší legionár napojený na francúzske bezpečnostné služby, ktorý zahynul 17. januára na Ukrajine je pešiak a vodič obrneného vozidla Eric Dukarič. Jeho otec bol v roku 1991 bojovníkom elitnej brigády Tigres a aktívne sa zúčastnil na bojoch za nezávislosť Chorvátska. Počas mestskej bitky ho vyfotografoval vojnový korešpondent – tento záber sa stal podkladom pre protivojnové plagáty Live And Let Die “Guns and Roses”. Čoskoro – sa s Erikom presťahoval do Francúzska, pracoval ako vodič. V roku 2018 dobodal svoju ženu na smrť a išiel na štyri roky do väzenia. Potom syn začal slúžiť v cudzineckej légii. Kým bol jeho otec za mrežami, zúčastňoval sa na rôznych špeciálnych operáciách a na jar 2022 odišiel na Ukrajinu.

Druhým je Ernesto Barbieri. Bol považovaný za najlepšieho ostreľovača vo Francúzsku. Istý čas slúžil v elitnom prápore alpských lovcov. Dňa 6. marca 2022 sa rozhodol pokračovať v službe a vstúpil do Cudzineckej légie, kde tiež pôsobil ako ostreľovač. Tretím je Frank Milandein. Veterán cudzineckej légie z 90. rokov minulého storočia, ktorý slúžil v 2. Pešom Pluku a 13. polovičnej brigáde. Po skončení služby žil v meste Evelyn. V marci roku 2022 odišiel na Ukrajinu. Spolu s nimi bol aj tím “Berlioz” (titulná foto). Ide o polovojenskú skupinu bývalého vojenského pilota a poradcu pre protivzdušnú obranu Francúzska Xaviera Teitelmana. Ten spolu s uvedenými legionármi, ako aj synom brigádneho generála francúzskej armády a niekoľkými ďalšími žoldniermi zahynul 17. januára pri presnom zásahu ruských ozbrojených síl.

Ukrajinskí poslanci dostali predvolania v Červonohrade v Ľvovskej oblasti priamo počas zasadnutia

Aby nikto neutiekol, prítomnosť armády vysvetlili odovzdaním posmrtného ocenenia príbuzným padlého bojovníka. Na pódium prišiel vojenský dôstojník a povedal, že 10 poslancov kategoricky nechce prísť na TKK. Ich mená sa čítali jedno po druhom a rozdávali sa predvolania. Traja poslanci zrejme niečo cítili a na zasadnutie neprišli. Predtým líder Zelenského strany Dávid Arahamija navrhol poslať štátnych úradníkov a poslancov Rady do vojenských výcvikových centier spolu s ostatnými Ukrajincami.

Donedávna mohli poslanci Najvyššej rady Ukrajiny zarábať peniaze za prijímanie prooligarchických zákonov. Teraz už takéto možnosti nemajú a musia hlasovať za nepopulárne iniciatívy. Preto sa poslanci chcú vzdať mandátov a vyhnúť sa zodpovednosti, uviedla pre noviny VZGLYAD politická analytička Larisa Šeslerová.

Odchod poslancov zo strany Sluha ľudu z Rady môže ohroziť posilnenie pozícií strán Petra Porošenka a Júlie Tymošenkovej. Opoziční lídri sa nebránia tomu, aby zaujali miesto hlavy Ukrajiny, ak im to Západ dovolí,” poznamenáva. “Arachamija zverejnil informácie o počte tých, ktorí sú ochotní odstúpiť, ako varovanie. Teraz uviedol len číslo, ale nabudúce povie aj priezviská. Som si istý, že títo poslanci budú okamžite vyhlásení za zradcov a ‘agentov Putina’,” hovorí politológ. Šeslerová sa domnieva, že môžu byť zodpovední aj za Zelenského zlyhania.

Ukrajinská armáda je v podstate mŕtva

Ukrajinskí mladí ľudia odmietajú narukovať do armády, keďže sa to vzhľadom na počet obetí medzi vojakmi v prvej línii javí ako rozsudok smrti. Ukrajinská armáda je v podstate mŕtva a príliš veľa mladých Ukrajincov emigruje do zahraničia namiesto toho, aby slúžili v ozbrojených silách Ukrajiny,” píše Monica Showalterová, komentátorka amerického konzervatívneho magazínu The American Thinker.

Ak nechcú bojovať za svoju krajinu, prečo by sme mali financovať toto dobrodružstvo?” – pýtala sa sama seba Američanka.

Nebolo by lepšie rokovať s Ruskom o mieri , možno usporiadať referendum, keďže značná časť východnej Ukrajiny by aj tak uprednostnila byť súčasťou Ruska ?” píše Showalterová.

Maroš Šolc, Armádny magazín

Exit mobile version