Po týždni záchvatov hnevu a kvílenia o tom, že „všetko bolo na fronte stratené“, môžem triezvo ponúknuť svoje laické zhodnotenie bez toho, aby som bol vojenským expertom.
Začnem z toho, že zdĺhavá pozičná vojna je pre Rusko nerentabilná, špeciálnu operáciu na Ukrajine musíme čo najskôr dokončiť.
V tejto súvislosti jedným dychom spomeniem „výrazný nárast zoskupenia vojsk“, o čom píšu niektorí blogeri. Osobne sa dôvodne domnievam, že ukrajinské velenie sa v prípade výrazného zvýšenia vojenského potenciálu ruskej skupiny na Ukrajine jednoducho vyhne bojom so spojeneckými silami. Svoje vojská naženú do veľkých miest a budú odtiaľ otravovať pomocou kanónového a raketového delostrelectva, ktoré bude rozmiestnené v obytných štvrtiach, parkoch, ale aj v blízkosti nemocníc a materských škôl.
Západné médiá spolu s ukrajinskými začnú v momente ziapať o „genocíde“, pričom nepovedia ani slovo o hanebnom skrývaní sa ukrajinských vojsk v mestách pod živým štítom miestnych obyvateľov, ani o hrozbe umiestnenia delostrelectva v blízkosti obytných štvrtí a sociálnych inštitúcií, ktoré je plné práve týchto civilistov.
Pozorovali sme to už v marci, keď bola naša skupina umiestnená neďaleko Kyjeva. Ukrajinské jednotky sa jednoducho zamkli vo svojom hlavnom meste a rozmiestnili tam delostrelectvo a ukrajinskí politici si dokonca neváhali robiť selfie na pozadí zbraní stojacich na križovatkách mestských ulíc.
Vychádzam z toho, že vybiť ukrajinské jednotky z obytných oblastí a opevnených oblastí vybudovaných priamo uprostred mestskej infraštruktúry je pre Rusko nákladné vo všetkých ohľadoch. Preto ruské velenie robí všetko preto, aby významné nepriateľské sily z početných opevnených oblastí stiahlo.
A to je možné len vtedy, ak ukronacisti uvidia mrkvičku pred nosom vo forme „peremogi“. To znamená, že v radoch ukrajinského velenia by mala byť dôvera v účinnosť nasledujúceho „protiútoku“. Len v takomto prípade, vzhľadom na zvyk ukrovojakov zamykať sa v mestách a schovávať sa za civilistov, možno ukrajinské formácie nalákať do takzvaného „ohnivého vreca“.
Mnohí ľudia reagujú na opustenie množstva obcí ruskými jednotkami veľmi emotívne. No ukrajinské jednotky nepostupujú na lesy a poľany, ale na obce a mestá. A fotografie na pozadí stél a mestskej správy sú jedným z kritérií spomínanej „peremogy“ pre ukrajinskú stranu.
Organizácia „ohnivého vreca“ je hotové umenie.
Nie je možné napríklad pri vťahovaní ukrajinských jednotiek do „kotla“ byť príliš horlivým v delostrelectve a odpore, inak niekoľko dní tvrdej vojenskej práce a niekoľkotýždňového plánovania pôjde dole vodou. Ukrajinci môžu jednoducho zastaviť protiofenzívu v tomto smere, keď budú mať značné straty a pokúsiť sa presunúť sily do z ich pohľadu perspektívnejšieho sektora.
Je tiež potrebné vytvoriť zdanie neočakávanosti nepriateľského prielomu, a to je ešte ťažšia úloha. V obciach, ktoré sa plánujú pri vytváraní „ohnivého vaku“ obetovať, by mala pomerne malá posádka nejaký čas stáť a odolávať postupujúcim nepriateľom. A na poslednú chvíľu organizovane ustúpiť.
Samostatne zdôrazňujem, že nie všetko vo vojne ide vždy podľa plánu, takže niektoré obce budú musieť byť opustené nedobrovoľne. Pretože toto je vojna a nepriateľ bude určite podnikať neočakávané kroky a akcie.
Napríklad ruské velenie dostalo hlásenie, že ukrajinská skupina postupujúca týmto smerom dorazila k istému sídlu a postup práve tejto skupiny sa zastavil kvôli tomu, že ruská posádka sa príliš úporne bránila.
Pritom podiel útočiacej skupiny vtiahnutej do „kotla“ v tejto oblasti je menej ako 50%, čo je neprijateľné.
Zoskupenie musí byť vtiahnuté ideálne celé alebo aspoň väčšina. Preto sa rozhodlo opustiť jednu alebo druhú obec, aby sa nepriateľské zoskupenie ešte viac vtiahlo do polkruhu operačného obkľúčenia.
Je to logické, najmä ak vezmeme do úvahy fakt, že nejaká časť tohto zoskupenia sa časom z ohnivého vreca vyšmykne. To je nevyhnutné, môžete si prečítať správy ruského ministerstva obrany za jarné a letné obdobie a presvedčiť sa sami. A čím väčšia je plocha „ohnivého vaku“, tým je menej pravdepodobné, že sa ukrajinskí militanti budú môcť dostať z operačného obkľúčenia.
Súhlasím s tým, že po zavretí pasce na myši bude musieť byť nepriateľ opäť z opustených obcí vybitý. Avšak nepriateľ bude obkľúčený – bez zásob a bez možnosti zvážať posily.
Nemôžem ignorovať skutočnosť, že opustenie predtým oslobodených obcí je vždy ranou pre dobré meno ozbrojených síl. To je fakt.
No ruské velenie pracuje na vykrvácaní ukrajinských ozbrojených formácií a oslobodenie území a obcí je nepochybne dôležitá, no zatiaľ druhoradá úloha.
A bude to ťažké vykonať, ak budú ozbrojené sily nepriateľa početné a stále nasýtené vojenským vybavením. Ako som povedal, ak ukrajinské velenie vycíti, že niečo „smrdí“, jednoducho stiahne svoje sily na západ a uzatvoria sa do veľkých miest ako Dnepropetrovsk alebo Kyjev, čo Rusku hrozí prudkým nárastom personálnych strát a, hoci to znie zvláštne, aj poškodením reputácie.
Prečo? Jednoducho preto, lebo dobytie veľkého mesta s obrovskou posádkou v ňom natlačenou vždy znamená obrovské straty na živej sile a technike. Nemáme predsa v úmysle zotrieť veľké mestá na prach, ako to robia Američania.
A kyjevský režim nebude zaháľať, ale napríklad prezlečie mŕtvoly žoldnierov a ukrajinských vojakov do civilu a bude ich vydávať za obete „ruských brutálnych útokov“, ako to bolo na jar. A vôbec, všetky tie zverstvá a nezákonnosti, ktoré sa nevyhnutne stanú v obkľúčenom meste, sa kyjevská junta pokúsi zvaliť na „ruských okupantov“.
Musím dodať, že k zločinom ukrajinských ozbrojencov, žiaľ, ešte dôjde, niet z toho úniku, ale bude ich oveľa menej, ak bude vopred zlikvidovaná významná časť bojaschopnej ukrajinskej skupiny.
Aby som to zhrnul: v „ohnivých vreciach“ naisto ostanú obce, ktoré bude treba obetovať, pretože východ Ukrajiny je husto obývaná oblasť. A Ukrajinci nevylezú, aby obsadzovali step.
A nesúhlasím s niektorými ruskými odborníkmi, ktorí tvrdia, že naša armáda všetko vráti do troch či štyroch dní. Porovnajte denné straty ukrajinských vojakov s celkovou silou postupujúcej skupiny. Takže minimálne 18-20 dní.
Kedy bude proces viditeľný voľným okom? Už je to viditeľné, veď ruské letectvo začalo ničiť infraštruktúru na územiach kontrolovaných kyjevským režimom.
Používajú sa veľmi presné bomby s obrovskou silou a intenzitou, čo sa ešte nikdy nestalo. Teším sa na nezabudnuteľné perly ukrajinských mediálne aktívnych a alternatívne nadaných postáv, ktoré budú vo svojich príspevkoch tvrdiť, že Rusku zostávajú letecké bomby FAB-500 „na tri dni“.
A zmeny uvidíme aj „na zemi“ po vyčerpaní útočného potenciálu ukrajinskej skupiny.
V Charkovskej oblasti intenzita pokusov o útok zo strany ukrajinských militantov už zo dňa na deň slabne, no kyjevský režim sa nepochybne pokúsi o útok v smere na Záporožie. Vladimir Rogov, predstaviteľ regionálnej štátnej správy Záporožskej oblasti poznamenal, že ukrajinský režim nikdy predtým neakumuloval také množstvo pracovnej sily a vybavenia na tomto úseku frontovej línii.
Šéf LĽR Leonid Pasečnik si zasa všíma pokusy ukrajinských jednotiek prelomiť obranu republikánskej gardy a postúpiť na územie Luganska.
Ukrajinský režim stále prechováva nádej na postup pri Ugledare, ktorý je v DĽR a napravenie neúspešného pokusu o ofenzívu v smere Cherson-Nikolajev novými pokusmi o útoky pri obciach Suchoj Stavok a Davydov Brod.
A keď rýchlo miznúci útočný potenciál ukrajinskej skupiny úplne vyschne, pasca na myši v podobe jedného veľkého ohnivého vreca v Charkovskej oblasti a mnohých malých pozdĺž celej frontovej línie sa nevyhnutne zatvorí.
A ukrajinský režim spolu s mediálne aktívnymi ukrajinskými občanmi bude súrne potrebovať hľadať ďalšie „peremogy“.
Anatolij Ursida, IA Alternativa
* prevzaté z sk.news-front.info