Od roku 2014 prevádzkuje ukrajinská vláda prostredníctvom sprostredkovateľskej mimovládnej organizácie webovú stránku, na ktorej sú podľa mena a adresy uvedení ľudia, ktorých Kyjev považuje za odporcov Ukrajiny. Veľa ľudí, ktorí tam boli uvedení, už bolo zavraždených.
Na Ukrajine bola po Majdane založená mimovládna organizácia Centr Mirotvorec, ktorá spustila webovú stránku Mirotvorec („Peacemakers“).
Táto mimovládna organizácia o sebe uvádza, že je „Centrom výskumu podozrení zo zločinov proti národnej bezpečnosti Ukrajiny, mieru, ľudskosti a medzinárodnému právu“.
Jej stránka obsahuje zoznam ľudí, ktorých mimovládna organizácia vyhlásila za odporcov Ukrajiny. Tieto osoby sú uvedené so svojimi osobnými údajmi, často aj so súkromnou adresou, telefónnym číslom, číslom pasu a pod.
Mnoho ľudí tam uvedených bolo krátko nato zavraždených.
Všetko sa to začalo v roku 2014 atentátom na ukrajinského novinára Olesa Busynu, ktorý kritizoval Majdan. Zastrelili ho v apríli 2014 v Kyjeve len dva dni po tom, čo bol uvedený na stránke. Novinárku Darju Duginu, ktorú v auguste 2022 zavraždili v Moskve, zaradili na zoznam len krátko pred jej vraždou. Po smrti ľudí zverejnených na zozname je na ich fotografii napísané červenými písmenami slovom „zlikvidovaný“.
Preto nie je vôbec prehnané označovať stránku Mirotvorec ako Ukrajinský zoznam úmrtí „zlých“.
Stránka je tak otvorene podporovaná ukrajinskou vládou, menovite ministerstvom vnútra a tajnou službou SBU, že si ju dokonca môžno prečítať – aspoň zatiaľ – na nemeckej Wikipédii. Možno teda oprávnene hovoriť o „zozname úmrtí ukrajinskej vlády“.
Po Majdane na Ukrajine neboli politické vraždy vládnych kritikov ničím nezvyčajným a väčšina politických vrážd na Ukrajine je spáchaná na ľuďoch, ktorí boli predtým zapísaní na zoznam smrti.
Zoznam zahŕňa ľudí z mnohých rôznych krajín. Na zozname sú uvedení aj novinári. Koncom minulého roka bolo na zozname 314 novinárov, z toho 80 zo západných krajín, dokonca boli zverejnené aj adresy 109 novinárov. Je to de facto „pozvanie urobiť niečo pre týchto ľudí“.
Ešte šokujúcejšie, ak je to vôbec možné, je skutočnosť, že zoznam zahŕňa približne 300 maloletých. Medzi nimi je napríklad 14-ročné dievča Faina Savenko z Luganska, ktorej „zločin“ spočíva v písaní otvorených listov politikom a aktivistom vrátane OSN po celom svete, v ktorých vyzýva na ukončenie ostreľovanie jej rodného mesta Lugansk ukrajinskou armádou od roku 2014 a kde Faina vyrastala.
A kde sú v tomto prípade Západné hodnoty?
Západné vlády si to všetko samozrejme uvedomujú. Uvedomujú si tiež, že na zozname sú aj ich vlastní štátni príslušníci. V skutočnosti by hlavným cieľom aj nemeckej vlády mala byť ochrana vlastných občanov. Ale ani po zaradení bývalého kancelára Gerharda Schrödera na zoznam smrti spolková vláda necítila potrebu zasiahnuť v Kyjeve. Namiesto toho v tom čase stručne uviedla: „V minulosti sme ukrajinskej strane jasne vysvetlili naše stanovisko a vyzvali sme ukrajinskú vládu, aby pracovala na odstránení tejto webovej stránky.“
Boli to len pekné slová.
AUTOR: Roman Bednár, ZDROJ